BEA sa pýta: Ľutujem, že sme mohli žiť inak, ako sa s tým vysporiadať?
Už na začiatku vzťahu sme s partnerom spravili jednu chybu, ktorá sa s nami potom niesla dlhé roky. Nechcem o tom príliš hovoriť, ale každý to mal v sebe a nevedeli sme sa o tom ani úprimne porozprávať. Náš vzťah bol preto horší, než mohol byť, aj keď lepší, než mali viacerí ľudia okolo mňa. Som ale teraz v takom rozpoložení, že sa obzerám späť a ľutujem, že sme mohli žiť inak. Samozrejme, že bolo aj veľa pekných momentov, aj deti sme vychovali, ale nejako mi chýba iskra. Možno kedysi na začiatku bola, len sa stratila. Čo ďalej?
VEŠTKYŇA odpovedá: Obzerať sa späť nemá zmysel!
Obzerať sa dozadu do minulosti a žialiť nad tým, čo by mohlo byť, keby sa stalo to či ono, nemá veľký zmysel. Ak ste stále spolu, tak zrejme bolo niečo, čo vás počas tých rokov spájalo a stále niečo je, čo vás drží pri sebe. Pozeráte sa späť príliš pesimistickým pohľadom a vyťahujete len to, čo sa nepodarilo. Nie je to dobrá cesta. Príliš riešite vzťah, ale málo seba. Na to, aby ste si spríjemnili život, robili niečo, čo vás baví, nepotrebujete mať vždy pri sebe partnera. Potrebujete naplniť svoj život buď voľačím zmysluplným alebo dostatočne zaujímavým, aby ste menej mysleli na to, čo bolo a mohlo byť. A partnerský vzťah, ktorý plní aspoň základné funkcie, vám k tomu môže dať zázemie. Začnite preto čo najskôr u seba.
