Záhada najčarovnejšej noci v roku: Prečo má magickú moc a ako môže zmeniť práve VÁŠ život?

Sviatok slnka je deň, keď meniny oslavuje Ján, teda 24. 6., a sú s ním spojené rôzne ohňové rituály. Je to najlepší deň na vykonávanie tých najmocnejších čarodejníckych obradov, napríklad na pritiahnutie lásky, zdravia či peňazí. Vraví sa, že v tento dátum sa otvára energetická brána, ktorá prepojí nehmotný svet duchov s tým naším hmotným svetom.

K rituálom patria vatry, pochodne a ohne každého druhu, pretože sa oslavuje sila slnka. Je to aj oslava života, plodnosti a prosperity. Životodarnú a očistnú silu ohňa poznali už pravekí lovci. Aj na našom území sa s týmto dňom a nocou spájali rôzne porekadlá, pranostiky a rituály. Svätojánska noc patrí medzi najstaršie sviatky.

Medzi svätojánske zvyky patrí aj zbieranie bylín, ktoré majú v túto noc obzvlášť silné liečivé účinky. Energia prúdi z kozmu smerom k Zemi, a preto majú bylinky magickú moc. Zbieral sa „láskavec na šťastie“, „čistec na krásu“, „materina dúška na zdravie“, ľubovník na lásku“, harmanček, púpava, list jahody, prvosienka, papradie, o ktorom sa rozprávalo, že môže statočnému človeku dopomôcť k nájdeniu pokladu skrytého v zemi. Najväčšia sila sa však pripisuje najmä týmto bylinkám:

1. Ľubovník bodkovaný

Ľubovník sa považuje za jedno z najlepších prírodných antidepresív. Koncom júna má jeho vňať najvyššiu koncentráciu liečivých látok. Obsahuje triesloviny, silice a mnoho vitamínov. Používa sa ľubovníkový čaj alebo aj olej. Dokáže pomôcť proti nervozite, nespavosti, bolestiach hlavy. Je vhodný aj pri zápalových ochoreniach, tráviacich problémoch a pomôže aj proti ekzémom a opuchom.

2. Materina dúška

Táto obľúbená a známa bylinka zmierňuje nervozitu, prechladnutie, reumu, ale aj hnačky a kŕče. Z materinej dúšky si môžete pripraviť chutný čaj alebo tinktúru, prípadne výborný sirup.

3. Palina obyčajná

Palina je najmä ochranná a rituálna bylinka. Ľudia si ju v minulosti vešali nad dvere. Je nápomocná pri žalúdočných problémoch, bolestiach hlavy a oslabenej imunite. Má antibakteriálne a protirakovinové účinky. Palinový olej vám v lete poslúži ako skvelý prírodný repelent. Musíte byť však obozretné, palina je silný alergén, a tak nie je vhodná pre alergikov a astmatikov.

Vysvetľuje PhDr. Katarína Nádaská, PhD., historička a etnologička

„Verilo sa, že kto vatru preskočí, nemusí sa v tom roku báť smrti.“

Letný slnovrat

Obdobie leta sprevádzali viaceré magické rituály a obrady. K veľmi dôležitým dňom patril letný slnovrat, po prijatí kresťanstva sviatok svätého Jána. Na Slovensku sa nazýval aj Rusadlá, Turíce, Letnice. V predkresťanskom období sa slávil u Slovanov ako sviatok Jarila a Kupala. Po prijatí kresťanstva na našom území postupne od konca 12. storočia zvyky letného slnovratu nahradil sviatok svätého Jána (24. 6.). Bolo to obdobie rozpuku leta. Letný slnovrat slávili už starí Slovania v predkresťanskom období, pripomínali si úctu k slnku, ktorému sa prinášali obete. Fragmenty úcty sa preniesli aj do kresťanského obdobia. Na Slovensku sa uchovávali ešte do 19. storočia vo forme zvyku tradičného pálenia ohňov na kopcoch (vajano, sobotki). Po zapálení ohňa si mládež zaspievala pri muzike. Spievali sa ťahavé piesne napríklad: „O Jáne, o Jáne, kladieme tu ohne, O Jáne, o Jáne, pôjdeme k vajane.“

Rôzne obrady

Zároveň to však bola dobrá príležitosť pre mládencov i pre prípadné vyjadrenie svojich citov k dievčine, ktorá sa mu páčila. Dievčatá zbierali kvety, z ktorých vili vence. Po polnoci dievčatá hádzali vence za seba a mládenci sa ich snažili chytiť na rukoviatku biča. Komu sa to podarilo, patril nielen k šikovným mládencom, ale vraj si tú dievčinu, ktorej veniec chytil, vezme za ženu.

Očistná vatra

Zapálený oheň (vatru) preskakovali mládenci i dievčatá. Oheň mal očistnú (purifikačnú) funkciu a jeho preskočením sa symbolicky očistili, ale aj ukázali svoju šikovnosť. Verilo sa, že kto vatru preskočí, nemusí sa v tom roku báť smrti. V obci Perkovce (pri Nitre) sa tradovalo, že ktorá dievčina preskočí oheň bez nehody, na budúce fašiangy sa vydá. Odtiaľ pochádza porekadlo: „Odskočila ako perkovská dievka na vydaj.“ Raz sa vraj jedna dievčina pri preskakovaní ohňa zrazila s mládencom, padla tvárou do vatry a tvár si popálila – preto sa už nemohla vydať.

Ranná mágia

Nad ránom, pri brieždení dievčatá zvykli komunikovať s rosou, formou zaklínadla:

„Svätojánska rosička, daj mi krásy na líčka. Po rosičke pobehám, na krásu jej nazbieram.

Moja milá rosička, daj mi šťastia toho, aby som stretla svojho milého.“ Pri hovorení zaklínadla dievčatá išli bosé po rannej rose a umyli si ňou aj tvár.

Romantické veštenie

Dôležitou súčasťou života našich predkov boli aj veštecké sny – počas svätojánskej noci si položila dievčina pod vankúš rastlinku zvanú osúdenica a v spánku mala vidieť tvár svojho milého. Podobne to malo fungovať s mužskými nohavicami, ktoré si dala pod vankúš, aby sa jej obraz jej milého vo sne prisnil.