Zažívate DÉJA VÚ? TOTO je pravda, z ktorej spadnete na zadok! Ufff...

Veľakrát sa to stáva,  keď sa ocitnete v cudzom meste. Aj napriek tomu, že ste tam prvýkrát máte pocit, že ste tam už boli. Niekedy vám zavolá kamarátka a chce sa s vami rozprávať o tom, čo má v živote nové. Aj napriek tomu, že príbeh o jej novom priateľovi počujete prvýkrát vo vašom vnútri rastie pocit, že ste sa už o tomto rozprávali. 

Tieto pocity sú bežné, a aj keď znásobené môžu byť aj príznakom neurologickej poruchy, najmä ak sa spájajú s abnormálnymi zmyslovými vnemami (chuť, čuch, zrak), je to skôr zriedkavé. Déjà vu je pomerne časté, odhaduje sa u 60 až 80 percent populácie - najčastejšie ho však zažívajú čerství dospelí.

Jedným z vysvetlení môže byť teória rozdeleného vnímania. Keď situáciu zbadáte po prvýkrát, stáva sa, že jej nevenujete dostatočnú pozornosť – zachytíte ju len periférne alebo rozptýlene. Potom sa mozog začne sústreďovať, absolútne „zostrí“ a doplní si všetky informácie. To však môže podvedomiu vyslať klamlivý signál, že situácia sa stala v dvoch rôznych časoch. Ak ste sa napríklad dostatočne nesústredili na pohľad z kopca a vzápätí sa ním spustíte, môžete to pocítiť ako déjà vu.

Viacerí odborníci veria, že déjà vu má mnoho spoločné so spôsobom, akým spracúvate a vybavujete si spomienky. Výskum psychologičky Anne Cleary naznačuje, že jav môže byť reakciou na udalosť, ktorá sa podobá niečomu, čo ste už zažili, ale nepamätáte si to. Teda na akúsi spomienku, ktorá sa veľmi podobá súčasnej povedomej udalosti. A aj keď si daný zážitok vedome nepamätáte, váš mozog o ňom stále „vie“, teda nejakým spôsobom v ňom rezonuje a vyšle vám záblesk.

Iná teória hovorí o tom, že ľudia zvyčajne prežívajú „povedomé“ pocity v situácii, ktorá má veľa podobných detailov s niečím, čo už predtým videli. Červenkastý lak stola, panoramatický obraz na stene, rastlina v rohu, slnečné lúče prenikajúce do miestnosti - čím viac známych prvkov na „scéne“, tým silnejšie asociácia – vyvolaná myšlienka. Ak ste niekedy vošli do miestnosti s podobným zariadením a usporiadaním nábytku, aké je vám blízke, môžete nadobudnúť familiárny zveličený dojem, akoby ste tam už niekedy boli, aj keď si zážitok nepamätáte (a zrejme sa ani nestal).