Adam Jančina skrýva pod tričkom vymakané tehličky: Nie je to zadarmo a... Fúú, ten si trúfa!

Adam, prezraď nám na začiatok, ako sa máš?

Ďakujem, dobre. Teraz je veľa roboty a to sa mám vždy dobre. Som workoholik. (Úsmev.)

Si nielen divadelný, ale aj seriálový herec. Čo ťa priviedlo na cestu herectva?

Žiadny konkrétny moment v živote to nebol. Skrátka som si ako dieťa povedal, že raz budem herec a dodnes som z toho nevyrástol. Stále ma to drží a napĺňa.

Ako to vzali doma, že chceš byť hercom?

Nejako to rástlo so mnou. A už na prvom stupni sa mi podarilo prvýkrát účinkovať v relácii Dve na tri. Postupne, nehovorím, že každý rok, ale stále niečo prišlo. Asi som nebol márny, tak ma podporovali a od 17-ich to už bolo na pravidelnej báze aj s každomesačným honorárom. (Smiech.)

Divadlá kvôli korone zažili, čo sa predstavení týka, doslova sínusoidu. Ako si túto situáciu vnímal ty?

Som z toho smutný, ako každý jeden divadelník, samozrejme. Dúfam, že sa čoskoro vráti všetko do normálu. Divadlo mi veľmi chýba. Bez neho mám pocit takej umeleckej stagnácie.

Máš aj nejakú postavu, ktorú by si si chcel vyskúšať zahrať, no zatiaľ si tú možnosť nemal?

Veľmi sa mi páči Hamlet. Rád by som si to zahral. Ale v divadle mi je jedno, čo hrám. Titulnú, malú, veľkú... Len nech veľa hrám. (Úsmev.)

Kde ťa momentálne diváci môžu vidieť?

Momentálne v tejto situácii doma v posteli pred telkou. (Smiech.) Ale nie. Aktuálne nám divadlá, žiaľ, nefungujú, no vedia ma uzrieť v nejakom z našich seriálov či relácií na televíznych obrazovkách. Objavil som sa v Nemocnici, to môžem prezradiť. A ešte sa budem objavovať aj v inom známom projekte, ale tam ma odvysielajú až v novom roku, čže pssst. (Smiech.) A ešte ma môžu stretnúť v posilke. Zacvičíme si. (Úsmev.)

Okrem herectva je o tebe známe, že si prepadol fitnessu. Spomínaš si, kedy si prvýkrát nabehol do fitka s tým, že tomuto sa chcem venovať a už si neprestal?

Keď som bol asi v osmej triede, začal som chodiť pravidelne do fitka s tým, že som hrozne túžil mať tehličky na bruchu a vyšportovanú postavu. No myšlienka dostať sa na profesionálnu úroveň skrsla v januári 2019 a teraz v júli mi o jedno miesto ušla Pro karta na medzinárodnej súťaži, kde som získal striebro. Takže takmer sa mi to už podarilo. Musím zamakať. (Úsmev.)

Čo ťa k cvičeniu viedlo?

„Za všetkým hľadaj ženu!“ (Smiech.) Prišlo Wertherovské obdobie a cvičenie mi ako jediné dokázalo vypnúť hlavu. Tak som si povedal, že z toho vyťažím maximum a zanedlho som sa začal opäť usmievať.

V tvojom prípade to však nie je len taký koníček, ale dokonca si sa zúčastnil aj Majstrovstiev Slovenska v kulturistike. Kedy sa v tebe prebudila táto ambícia ísť na súťaž?

V januári 2019. Pravdou je, že som si vôbec neveril a vyprovokoval ma k tomu môj tréner Juraj Valček. Som mu vďačný za veľa! Vtipné bolo, že sa mi po súťaži priznal, že mi vôbec neveril, že to dám. (Smiech.)

Ako si napokon dopadol na súťaži?

Bola to moja prvá súťaž, bol som tam jediný nováčik, ani nebola otvorená moja kategória, ale podarilo sa mi umiestniť takmer v strede. To ma celkom motivovalo. Bol som tam síce najmenší, ale evidentne bolo na mne vidieť, že javisko je môj svet. 

Máš v pláne aj ďalšiu súťaž?

Po tohtoročnom úspechu som sa rozhodol, že chcem získať zlato a Pro kartu! Takže určite.

Chce to veľkú dávku sebadisciplíny dodržať prísny režim. No prezraď, mávaš aj ty chvíľky, kedy zhrešíš?

Haha, jasné. Som veľký závislák na čokoláde. Veľmi veľký. Nepijem, nefajčím, nehúlim, dokonca ani kávu nepijem a vôbec mi nič z toho nechýba. Ale čokoláda... To je problém. (Smiech.) No keď už ide do tuhého, mám našťastie jasný cieľ a pevnú vôľu.

Keď už si sa dal na cvičenie, skúsil si aj súťaž, neuvažoval si, že by si sa dal na dráhu osobného trénera?

Áno. (Úsmev.) Cez leto som si spravil kurz a som certifikovaný osobný tréner. Už poctivo buzerujem. (Smiech.)

Nedá mi neopýtať sa na fanúšičky. Píšu ti? Volajú ťa na kávu?

Píšu mi. Dokonca aj fanúšikovia... (Smiech.) Polichotí to, ale som už zadaný.

Že by mal muž urobiť prvý krok je dnes už mnohokrát "zastaralý názor". Ako to vnímaš ty. Vadí ti, keď urobí žena ten prvý krok?

Ja to mam práveze rád. Nie, že by som bol lenivý či hanblivý, no páči sa mi to. Moja aktuálna partnerka vlastne tiež urobila prvý krok. Ja som v tom období nemal čas. 

Ak sa nemýlim, tak priateľka je tiež z umeleckého sveta. Ako ste sa zoznámili a čím si získala tvoje srdce?

Zatancovala mi na špičkách. A zoznamili sme sa, v dnešnej dobe poviem, že kombinovane. Lebo áno, dopomohla k tomu sociálna sieť. Ale hlavne prišiel tvrdý lockdown, zrazu sme zostali spolu zavretí, s kopou voľného času. To tomu najviac pomohlo.

Je tu najkrajšie obdobie roka. Ako vyzerali tvoje vianočné sviatky?

Rodina, veľa jedla, haldy koláčov, ťažké dýchanie a tabletky na trávenie. (Smiech.) 

Čo máš na Vianociach najradšej?

Že sú ľudia akýsi šťastnejší, sú k sebe milší, kontaktnejší. Že sa môžem vidieť so všetkými blízkymi. A že je veľmi cítiť, ako sa máme radi. 

A čo darčeky - nakupuješ priebežne alebo si to nechávaš na poslednú chvíľu?

Ako kedy. Ale najradšej mám, keď vznikne otvorená diskusia a spoločne sa podohadujeme, poskladáme a nakúpime si navzájom veci, ktoré naozaj chceme či potrebujeme. Je to taký dospelácky list Ježiškovi. 

Spomenieš si na nejaké sviatky, kedy si ostal naozaj šokovaný, prekvapený milo alebo nemilo, z nejakého darčeka?

Veľmi živo si pamätám, keď som ako dieťa vždy zostal strašne sklamaný, keď som si rozbalil darček a boli tam ponožky či trenírky. Skrátka nejaké oblečenie. Potom prišla prudká zmena a dnes sa najviac teším z ponožiek a treniek. Tých nie je nikdy dosť! No keďže sú ponožky dnes moderné, musím sa priiznať, že sa mi ani nezmestia do skrine a absolútne nestíham všetky nosiť. (Smiech.)

Ďalšie zábery Adama nielen s priateľkou, ale aj v jeho hereckých úlohách nájdete v galérii.