Adam či Maca? HÁDAJTE, ktorý z týchto hercov cez Vianoce PRIBERIE a ktorý si stráži POSTAVIČKU?

– Adam: Áno, mám rád tento sviatok. Znamená pre mňa v prvom rade čas strávený s rodinou. Mám vtedy asi najviac voľných dní za sebou, takže sa ich snažím využiť čo najefektívnejšie.
– Maca: Posledné roky, v tom zhone, skôr poviem: „To už zase sú Vianoce? Veď len teraz bolo leto.“ Mám pocit, že už to ani inak nebude, ale neprekáža mi to, patrí to skrátka k životu. Ale atmosféru Vianoc zbožňujem, hlavne ten pokoj, ktorý na Štedrý deň nastane.

– A: To, že som sa na ne vždy veľmi tešil. Mal som rád koledy aj vianočné reklamy. V podstate mi to zostalo doteraz, akurát sa k tomu pridal ešte zhon, a ten rád nemám. Ale našťastie ma obchádzajú aspoň vianočné nákupy.
– M: Mala som neuveriteľnú radosť z rozbaľovania darčekov, ktoré sme si vysnívali a vyprosili od Ježiška. Bola to ozajstná radosť. Dnes ju cítim vtedy, keď niekoho obdarujem. Všetko mi pripadalo magické. Byť ako dieťa na polnočnej omši, bolo tiež čarovné. Tak dlho hore s celou tou atmosférou. Vau! To sa dialo len raz do roka. Samozrejme, bola som rada, že nie je škola! (Smiech.)

– A: Tento moment si vôbec nepamätám. Viem len, že mi všetky tie vianočné „náhody“ s odchodom dospelých od vianočného stola tesne pred príchodom Ježiška zrazu dávali zmysel. Ale nemyslím si, že to pre mňa bol ťažký moment, to by som si určite pamätal.
– M: Raz som dostala namiesto vytúženej korytnačky kraba. Prišlo mi to čudné. Ďalšie Vianoce som chcela mobil. Vtedy som bola už väčšia. Ale prišiel mi len obal a v ňom fotka toho mobilu. Že vraj preto, lebo Ježiško ho ešte dodá, že vraj tento mobil chcelo viac detí, ako Ježiško dokázal pozháňať. No a keď už tých záhadných okolností bolo viac, v hlavičke som si zrátala dva a dva. (Úsmev.)

– A: Všeobecne počas roka veľmi rád varím a hostím ľudí. No musím sa priznať, že počas týchto sviatkov je to naopak. Ja som ten, ktorý nevarí, ale ochutnáva, užíva si každé sústo a chváli, aké je to výborné. (Úsmev.)
– M: Tú má pod palcom moja mamina a ocino. Ja robím iba vianočný perník. Okrem toho však mám na starosti balenie darčekov, zdobenie stromčeka a som aj vianočná dídžejka. (Smiech.)

– A: Na zemiakovom šaláte. Nikdy ho nebolo dosť. Ako dieťa som si želal, aby ho stará mama robila vo vani, nech je ho viac. (Smiech.)
– M: Na všetkom. Od oblátok s medom a cesnakom cez šošovicovú polievku až po rybu a rezne so zemiakovým šalátom. Kapra sa však nedotknem, na to som ešte asi nedozrela.

– A: Aj keď mám naozaj rád vianočné pochúťky, zvyknem odhadnúť mieru a nemusím si pomáhať nejakými zlepšovákmi.
– M: Nič, len sa krotiť. Ale aj tak vždy priberiem. (Smiech.) Vianoce sú prosto obdobie, kedy sa nechudne.

– A: Jasné! Vďaka vianočnému špeciálu sme si atmosféru spravili dokonca už pár týždňov pred Vianocami. Nechýbala vianočná kapustnica ani ryba, takže sme si to vyskúšali „nanečisto“ už skôr.
– M: Naša vedúca výroby Nikolka miluje Vianoce a vždy krásne vyzdobí ateliéry. Dodá to obrovskú atmosféru a vždy sa z toho tešíme.

– A: Som úprimne rád, že môžem tieto sviatky stráviť s rodinou a darčeky idú naozaj mimo mňa.
– M: U nás v rodine je nová tradícia, ktorú sme započali minulé Vianoce, a to, že darčeky si nedávame, darčeky dostanú len deti.

– A: Vždy sa snažím na udalosti a určité obdobia v živote pozerať z dlhšej časovej perspektívy. Ale všeobecne som vždy vďačný za predošlý rok. Je totiž úplne normálne, že človek má lepší aj horší deň. Dôležité je, že sa posúvame a ak dopredu, tak je to ideálne. (Úsmev.)
– M: Ja sa teším z každého roka, každý mi niečo dal. To, samozrejme, platí aj o tomto roku, ktorý bol najplodnejší, či už po pracovnej stránke, ale aj v osobnostnom rozvoji. Ide to ruka v ruke. Snažím sa veci prijímať také, aké sú a postaviť sa k tomu čo najlepšie a keď sa veci dajú zmeniť, snažím sa ich meniť k lepšiemu.