Adela otvorene o DIEŤATKU: Život BEZ NEHO si už nevie predstaviť! Ako to s Viktorom zvládajú?

Adela a Viktor Vinczeovci začali nedávno novú životnú etapu. V novembri 2022 sa dozvedeli šťastnú správu, že úrady majú pre nich vytúžené dieťatko, a od tohto momentu sa im život zmenil od základov, píše Plus JEDEN DEŇ. Dieťatko, ktorého pohlavie ešte stále nemôžu prezradiť pre úradné záležitosti, si užívajú už štvrtý mesiac. Moderátorka, ktorá s manželom pôsobí v tanečnej šou Let's Dance, prezradila, ako ju zmenilo materstvo, aký je Viktor otec a aj to, čo ju najviac zaskočilo.

Mám pocit, akoby bolo s nami odjakživa. Je to veľmi zvláštne a už si neviem ani predstaviť, aké to bolo predtým. Neviem nájsť iný výraz ako „je to veľmi pekné“.

Veľmi nie, lebo sa stále mení. Zaujímavé, že človek nikdy nedostane manuál k dieťaťu (smiech). Podľa mňa by sa o tom malo viac hovoriť, lebo potom volám všelijakým kamoškám s otázkou, prosím ťa, je to normálne? Mám kamarátky, ktoré sú odborníčkami z rôznych oblastí a potom bežné mamy, ktoré ma vždy upokoja, že niekedy to dieťa jačí bezdôvodne a je to v poriadku. Vždy som si myslela, že na plač musí byť jednoznačný dôvod, ako napríklad hlad, nutnosť prebaliť, spánok či bolesť. Je krásne sledovať, ako sa dieťa vyvíja. Každý deň je iné a ide to veľmi rýchlo.

S Viktorom žijem už sedem rokov a za ten čas sa po byte pohybuje stále rovnako. Žiadna zmena, no to dieťa zrazu mení štýly, ako sa presúva. Je to veľmi pekné a zábavné.

Nemyslím si, že ma zastupuje. A áno, vie. Ale to nie je zastupovanie, o zastupovaní sa dá hovoriť, keď matka dojčí. Toto je úplne iná „hra“. Sme absolútne rovnocenní, Viktor prebaľuje, všetko robí ako ja. On bol ten, ktorý mi vysvetlil, ako sa napríklad dáva nosič, ako sa dáva vajíčko do auta – vysvetľoval mi všetky technické veci, jednoducho si ich naštudoval.

Robili sme skúšobné situácie, ale dávkovane. Najprv sme boli všetci spolu. Čím častejšie sme s nimi boli, či už u nich na návšteve, alebo keď boli oni u nás, cítila som vnímanie, že áno, toto sú ďalší členovia našej „svorky“. Najväčšiu radosť má však dieťatko, keď sa zjavíme my. Vidím inú reakciu, ale je to v poriadku a som za to veľmi vďačná, lebo si myslím, že to robí veľkú radosť aj mojim rodičom.

Neviem to presne definovať. Určite som v úlohe človeka, ktorý cíti veľkú lásku, potrebu ochraňovať a starať sa. Či to znamená, že som už ako matka, neviem, asi áno. Skôr to však vnímam ako nejaký veľmi silný vzťah. A ako ma to zmenilo? Nad viacerými vecami už mávnem rukou, nie sú podstatné. Lebo človek veľa nestíha, často som veľmi unavená, takže človeka to v konečnom dôsledku nejako oslobodí. Aj život ide ďalej bez toho, aby som odpísala na nejaký mail.

To nie je môj prípad. Ale rozumiem tomu, lebo dieťa je úplne fascinujúca bytosť, viem ich pochopiť. Som vďačná za to, akú máme s Viktorom prácu. Sú veci, ktoré sa už nedali zrušiť a patria do mojej stabilnej výbavy života, ako sú napríklad aj Let's Dance alebo Trochu inak, to sa točí raz za mesiac. Alebo si párkrát odbehnem do rádia nahrať viac rozhovorov naraz.

Som vďačná, že máme prácu, kde môžem byť stále v kontakte so zaujímavými ľuďmi, s kolegami, zažívať tvorivú robotu. Milujem Slovensko je napríklad už dávno natočené. Z času na čas si odbehnem a zažijem tvorivú činnosť, čo ma nabíja a dáva mi to zážitky a radosť. Myslím si, že aj dieťa potrebuje vnímať niečím nabitého rodiča a nie „zacykleného“ stále v tom istom. Viktor okrem moderovania pôsobí aj v muzikáli, ja som vtedy doma, on si zažije to svoje, niečo iné. Som vďačná, že nechodíme do práce od ôsmej do piatej.

Boli sme u svokrovcov v Šali aj na chalupe. Nie je veľmi ‚sranda‘ sedieť v detskej autosedačke, nehrotíme to. Šaľa je vzdialená tak akurát. Hľadáme mieru v tom, aby to dieťa malo nejaký podnet, ale aj svoj pokoj. Snažíme sa ho nevláčiť kade-tade. Ale zase nechodíme potrubím, pokojne si sadneme aj do reštaurácie. Mediálnu komunikáciu máme nastavenú opatrnejšie, zároveň zatiaľ nemôžeme napríklad ísť do zahraničia.