AHA na Dominiku Morávkovú: Je z nej DIVOŠKA... Prečo sa rozhodla žiť TAKTO? Riadne sa zmenila

Dominika, keď som sa pozrela na váš Instagram, hneď ma upútali ženské témy ako napríklad „rituál divošky“. O čom je a prečo ste sa ho rozhodli absolvovať?
– S fotografkou Luckou Tóthovou viac ako pol roka vytvárame takzvané brandingové fotenie, čo znamená, že jej fotky zachytávajú momenty, aktivity a témy, ktorým venujem pozornosť a sú pre mňa dôležité. A keď-že jedna z mojich tém je téma ženstva a ženskej energie, rozhodla som sa zhmotniť „rituál divošky“, ktorý je oslavou nespútanej, slobodnej, divokej časti ženy, ktorú dokážeme často z rôznych dôvodov odmietať, potláčať, nevšímať si ju. Týmto rituálom ju pozývame k sebe, prijímame ju ako súčasť našej celistvosti a pravdivosti. (Úsmev.)

Všimla som si, že ste k nemu prizvali ďalšie známe tváre. Odporučili by ste to aj iným ženám?
– Myslím, že ženy samy cítia, či sú im moje slová blízke, alebo naopak, či takúto potrebu nemajú. Je to MOJA voľba a nedá sa odporúčať ďalej. Môžem vám však povedať svoju skúsenosť. Kolegyne a kamarátky, ktoré boli súčasťou fotenia, sa cítili podľa ich slov príjemne a šli „do toho“ veľmi rady. Takto mi opísala pocity z fotenia Nelka Pocisková. „Počas fotenia som prežila magický čas. Len čo som dostala od Dominiky správu, či by som prišla, ani sekundu som neváhala. Je to známka toho, že stráviť čas v obklopení takých inšpiratívnych bytostí a žien a pri takom premyslenom koncepte, je dar, že stále dokážeme vnímať jedna druhú a dokážeme prijímať to, že sme každá úplne odlišná. Zároveň vnímať ženskú energiu, ktorú každá žena potrebuje. Pre mňa sú to ženy, umelkyne, priateľky a duše, ktoré sa stretli, aby sa spojili v jedno – prijať samu seba takú, aká je, či už divožienka, rebelka, každá má v sebe to, čo sama chce, čo sama cíti a chce prezentovať, bol to zážitok.“

To je krásna spätná väzba. A ako vás rituály prijatia zmenili? Kto je Dominika Morávková v porovnaní napríklad spred desiatich rokov?
– Pred desiatimi rokmi som bola Dominika Zeleníková. (Úsmev.) Keď sa obzriem na všetky moje predošlé verzie, usmievame sa na seba. Každá z nich je trochu iná, viackrát precitnem a poďakujem za každé učenie, príležitosť, výzvu, transformáciu, ktoré ma viedli k dnešnej podobe. Dnes seba tvorím s láskou ďalej, myslím, že každým rituálom, oslavou som bližšie k svojej podstate a sile.

V súčasnosti nás veľmi ovplyvňujú sociálne siete a fotografie „dokonalých žien“ a ich dokonalé životy. Myslíte si, že aj toto uberá ženám na sebavedomí a pohode?
– Súhlasím, že „prototypy“ šoubiznisu nerozvíjajú individualitu a autentickosť. Človek nesmeruje k šťastiu, ale v konečnom dôsledku, k depresiám už od mladého veku. Žena už nehľadá vlastnú esenciu v jemnosti a ženskej sile, odpája sa od seba a zaraďuje sa do nejakého „modelu spoločnosti“ a často sa objavuje v mužskej výkonnej role, aby spĺňala všetky nároky okolia. Napadlo mi, čo nám povedala  lektorka v škole popôrodnej duly, ktorú som dokončila v júni. Bola to myšlienka, že každá žena po pôrode, nech vyzerá na prvý pohľad akokoľvek dobre, sa cíti podobne a prežíva podobné fyziologické veci. Zavinuje sa jej maternica, je citlivá, zraniteľná… A tak to je aj s „dokonalými ženami“ na sociálnych sieťach, ktoré obdivujeme. Ony tiež prežívajú rôzne fázy, sú cyklické, chvíľu sa cítia dobre a chvíľu nie tak ako všetky ostatné ženy. Obzrime sa dozadu, na seba a na to, čo všetko sme zvládli, dokázali, prekonali, objavili, čo všetko máme už za sebou a poďakujme si, buďme k sebe láskavé. Určite sa budeme cítiť lepšie, keď od seba dostaneme uznanie, podporu a lásku, ako keď sa budeme chcieť podobať na vymyslený ideál a budeme si vravieť, že nie sme dosť dobré. Sme dosť dobré, presne také, aké sme!

Každá z nás sa dokáže takto spojiť sama so sebou? 
– Rituálom môže byť čokoľvek, čo nás prepojí so sebou, čo podporuje náš vnútorný oheň, vášeň. Môže to byť teplý kúpeľ, meditácia, tanec, bylinná „para“ (Úsmev.) Pokiaľ je však skupinový, znásobuje sa energiou každej prítomnej ženy, čo spôsobuje prepojenie ženskej energie. Dokážu to viaceré z nás, no každá inak, a to je, podľa mňa, to podstatné, prísť na ten SVOJ spôsob.

Napriek tomu sa často obmedzujeme tým, aby sme splnili očakávania nášho okolia. Ako toto zmeniť?
– Ak sa snažíme splniť očakávania druhých,  potláčame seba. A bude sa to chcieť dostať na povrch rôznymi cestami. Ja chodievam k terapeutke, ktorá ma otázkami privedie k odpovediam. Systematické konštelácie sú tiež jednou z metód, ktoré som vyskúšala a veľa starých vzorcov sa rozpustilo, zmenilo, liečilo na telesnej aj emocionálnej úrovni.