Ahá, tak pre TOTO nie je ešte ŽENATÝ! Pavol Plevčík PRIZNAL PRAVDU o tom, prečo je v 40-ke sám!

Nemôžem si hneď na úvod odpustiť zvedavú otázku, či ste rodina s hercom Vladkom Plevčíkom? Obaja ste tvárami Novej scény, je to náhoda, alebo…?
– Nikdy sme po tom nejako hlbšie nepátrali, ale zo strany môjho otca sú tam nejaké väzby zo Šenkvíc. Ale je to taký ten spletenec typu „z druhého kolena, tretieho rebra koňa, brat“. (Smiech.)

A ste s niekým iným verejne známym rodina?
– Musel som sa zamyslieť. Jedine, že by bol niekto z mojej rodiny reinkarnovaný po nejakej verejne známej osobe, inak asi nie. (Smiech.)

Vždy ste chceli byť hercom a zabávačom?
– V podstate asi áno. Začalo sa to vystúpeniami a dlhoročným pôsobením v Detskom folklórnom súbore Vienok, odkiaľ si nás chodili vyberať aj do rôznych televíznych relácií a divadelných predstavení, a potom sa to už nejako samo vyvíjalo… Študoval som na Konzervatóriu a potom na VŠMU. A neskôr som si dorobil aj tretí stupeň vysokoškolského štúdia na UKF v Nitre v odbore učiteľstva hudobno-dramatického umenia. Vlečie sa to teda so mnou celý život. (Úsmev.)

Boli ste vzorným žiakom a študentom?
– Ale áno… Taký tichý a bezproblémový. Niečo ma bavilo, niečo nie. Napríklad matematiku som nemal rád, ale chémiu áno. No priznám sa, že na Konzervatóriu som mal trojku zo správania, ale to len preto, že som išiel nakrúcať rozprávku Pani Zima (STV), a bol som dva týždne preč. Triedna učiteľka to odmietla akceptovať a mal som asi 300 neospravedlnených a vymeškaných hodín. (Smiech.)

Vzhľadom na vašu pekne vyšportovanú postavu si myslím, že ste disciplinovaný muž, aspoň teda čo sa týka zdravého stravovania a cvičenia. Ste v niečom aj lajdák? (Úsmev.)
– Aktuálne som absolútny lajdák. Teda čo sa týka tej vyšportovanej postavy. Od konca minulého roka sa mi začal vplyvom osobných rozhodnutí aj nejakých životných príležitostí výrazne meniť život v rôznych ohľadoch. Vzťahových aj pracovných. Rozhodol som sa viac cestovať, bol to aj jeden z dôvodov prečo som odišiel z divadla Nová scéna. Nie úplne, ale ako zamestnanec, a teraz som na „voľnej nohe“. Viem si tak lepšie organizovať čas a vycestovať.

Rád cestujete?
– Veľmi! V podstate som od januára tohto roka doteraz strávil asi dva a pól mesiaca v zahraničí. Venujem sa objavovaniu, turistike, novým kontaktom a ľuďom, na cvičenie v posilňovni teda nie je veľmi čas. Potreboval som zmenu a novú inšpiráciu, pociťoval som istým spôsobom vyhorenie a stereotyp. Ale začiatkom novej divadelnej sezóny budem opäť aktívnejšie športovať. Sľubujem. (Smiech.)

Divákov veľmi bavia skeče z relácie Záhady tela. Kde inde a aké úlohy ešte hráte?
– Pätnásť rokov som bol členom Divadla Nová Scéna, ktoré je zamerané na zábavný žáner a áno vždy ma veľmi bavilo vymýšľať rôzne srandičky a zabávať ľudí, ale nemyslím si, že som vyslovene komediálny herec. Napríklad v muzikáli Bodyguard na Novej Scéne stvárňujem hlavnú postavu Franka Farmera, ktorý je prejavom veľmi strohý, tajomný a seriózny. V minulosti som tiež účinkoval v dramatickejších dielach Kým kohút nezaspieva, Dvaja, taktiež postava Ficka v muzikálovej adaptácii Báthoryčky, ktorá bola až tragická. Všeobecne si však nealibisticky myslím, že v dnešnej vypätej dobe potrebujú ľudia v kultúre skôr uvoľnenie a zábavu, než ťaživé témy. Mám taký pocit, že je to nateraz moja úloha a predurčenie.

Ste zábavný aj v súkromí?
– Myslím, že som jedno s druhým. Doma v úzkom kruhu rodiny a priateľov viem byť až šašo, no vo väčšej spoločnosti som skôr pozorovateľ a občas niečo „zadrem“, ale nepriťahujem na seba pozornosť, nerozprávam vtipy, netúžim byť stredobodom.

Máte vzťah aj k inému umeniu?
– Všeobecne milujem hudbu, venujem sa hre na ústnu harmoniku, ktorá je mojím dlhoročným hobby a hral som už s rôznymi interpretmi či už na koncertoch alebo na ich singloch. Napríklad Robo Mikla, Adam Ďurica, v reláciách Legendy popu so synom Deža Ursíniho, s Erichom Bobošom Procházkom, Oskarom Rózsom a mnohými ďalšími. V minulosti, keď bolo menej scenárov, ktoré musím čítať, som si rád prečítal knihy rôznych žánrov, no aktuálne to skracujem a sledujem komerčnú aj art-kinematografiu.

Dá sa herectvom/umením uživiť, alebo máte aj nejaké iné aktivity, ktoré vám zarábajú?
– Živým sa výsostne svojím hlasom a telom. Na javisku, pred mikrofónom, pred kamerou, nijak inak. Ale ak by som mal, tak by ma bavilo byť kuchárom a profesionálnym ochutnávačom gastronómie a matracov - v zmysle spánku. (Smiech.)

Prezradíte, ako to máte teraz s láskou? Ako úspešný herec isto nemáte núdzu o záujemkyne o rande s vami…
– Zvýšený záujem žien o moju osobu som nezaznamenal, a čo sa týka vzťahov, tak som deväť mesiacov single. (Úsmev.)

Niekde som zachytila, že si niekto robil z vás srandičky, že ste ako Leonardo DiCaprio, pretože ste mali veľmi mladé priateľky. Je to tak?
– Mal som mladšie partnerky, to je pravda, ale nie je to pravidlom! Randil som aj so staršími. Žiadna veková hranica predsa nedokáže ovplyvniť chémiu a sympatiu medzi dvoma ľuďmi. Kiež by ma porovnávali s DiCapriom radšej v množstve krásnych filmových rolí alebo s výškou bankového konta. (Smiech.)

A chceli by ste sa raz aj oženiť a založiť si rodinu?
– Párkrát som už nad tým uvažoval a podľa nejakých spoločenských stereotypov by som už na to mal aj vek, ale ešte stále ma žiadna nepožiadala o ruku. (Smiech.) Ale nie, keď to má prísť, tak to príde…