Aké je tajomstvo štíhlej postavy Martiny Schindlerovej? TOTO a... VÁŽNE je ON jej sused?!

Už ste späť v šoubiznise nejaký ten piatok. Neľutujete svoj návrat?

– Nie. Na pódiu som šťastná. A nie som ani ten typ, ktorý zvykne niečo ľutovať. Verím, že všetko má svoj zmysel.

Ste mama dvoch školákov, spievate, koncertujete, učíte na vysokej škole. Ako to všetko stíhate?

– Všetko sa dá, keď sa chce. Keď deti začnú navštevovať škôlku alebo školu, mamy si už dokážu manažovať všetko, čo potrebujú ku šťastiu. Deti za prvé tri roky života naučia svoju mamu zvládať čokoľvek. (Úsmev.)

Dokážete si popri tom všetkom nájsť aj čas sama pre seba?

– Práve jedine vďaka tomu, že poctivo venujem čas sebe, stíham toho oveľa viac. Robím si plán na ďalší deň a snažím sa tam vtesnať polhodinu pohybu, beh, jogu, pilates alebo fitko. Čím viac človek potrebuje zvládnuť, tým viac by sa mal hýbať. Keď som unavená a premôžem sa, zacvičím si, zrazu dostanem ďalší prídel energie a hlavne mám čistú hlavu.

Ako najradšej relaxujete?

– Pri počúvaní hudby alebo pri počúvaní talkshow.

V októbri ste vydali pieseň Šiesty zmysel. Máte ho aj vy? Ak áno, ako sa to zvykne prejavovať?

– Môj nový singel sa volá Šiesty zmysel a zaujímavé je, že pieseň otextovali dve textárky, ktoré o sebe navzájom nevedeli. Jedna z nich nazvala pieseň Šiesty zmysel a druhá Vnútorný hlas. Jednoducho tento text patrí tejto melódii. Verím, že sú okolnosti, ktoré nemožno vidieť, počuť, voňať, ochutnať ani ich nahmatať, a predsa ich vnímame. Samozrejme, každý zmysel máme vyvinutý iba tak, ako ho využívame a ako dokážeme vnímať pravdu. Nemyslím tým len hovoriť pravdu druhým, ale aj samým sebe. Niekedy je jednoduchšie klamať sa, teda zdanlivo jednoduchšie pre daný čas, ale perspektívne je to určite kontraproduktívne. (Úsmev.) Myslím si, že šiesty zmysel a intuíciu majú najlepšie vyvinuté ľudia, ktorí pomenúvajú veci pravými menami, nikým nemanipulujú a úprimne ich zaujíma, čo je pre nich dobré. Lebo keď si myslím, že už viem, čo je pre mňa dobré, tak môj šiesty zmysel môže aj kričať a nebudem ho počuť. (Smiech.)

Okrem speváčky ste pedagogička na vysokej škole. Spomeniete si ešte, aké to bolo, keď ste sa prvýkrát postavili pred študentov ako ich učiteľka?

– Prvýkrát som bola veľmi nervózna, ale brala som to ako vystúpenie. (Úsmev.)

Ako vás vnímajú študenti? Predsa len, nestáva sa často, aby ich právo učila bývalá superstaristka.

– Myslím si, že ma vnímajú dobre. Snažím sa, aby spoločný čas bol pre študentov užitočný a príjemný v duchu hesla „nezabudol vôl, že teľaťom bol“. Viem, ako sama spomínam na profesorov, že vždy záleží aj na obsahu, aj na forme výučby. Inak spomíname na tých vtipných vyučujúcich, z ktorých vonia človečina, ako na tých, ktorí nás uspávali alebo terorizovali. A moji študenti neprecítili ošiaľ prvej série Superstar, lebo pred osemnástimi rokmi mali dva roky. (Smiech.) Nestalo sa mi ani raz, že by sa ma niekto v škole opýtal niečo mimo témy nášho semináru. Jasné, že vedia, že spievam, ale nikto to so mnou nerieši. Vlastne, keď spievam na školských akciách, tak vtedy sa prídu so mnou odfotiť. A je aj pravda, že ani nevnímam, keď si o mne niekto šušká alebo niekto o mne hovorí, ak to nehovorí priamo mne. Upozorňujú ma na to ľudia, že „aha, tamtí sa o tebe rozprávajú“, no to ja vôbec nevnímam. (Smiech.) Preto niekedy nepozdravím a môžem pôsobiť namyslene, lebo mám jednoducho hlasné myšlienky a okolitý svet vnímam väčšinou iba okrajovo.

Už máte čo-to precestované. Ktorá krajina vám najviac učarovala a prečo?

– Milujem slnko a more. Bola som na nádherných miestach, rozprávkových. No vždy je ten výsledný pocit aj tak o ľuďoch, ktorých mám v blízkosti.

Viete si predstaviť, že by ste žili niekde v exotike?

– Viem si to predstaviť veľmi živo, ale kým mám školopovinné deti, nevidím to ružovo. (Smiech.)

Vie sa o vás, že máte sestru a dvoch bratov. Aký máte medzi sebou vzťah?

– Mám o rok mladšiu sestru a o štyri roky mladšieho brata, s ktorými som vyrastala v jednej detskej izbe. Máme asi všetky typické súrodenecké zážitky. Potom mám ešte o osemnásť rokov mladšieho brata, to je náš miláčik. Môj brat je o šesť rokov starší ako moja dcéra, má teraz šestnásť a rozumie si aj s mojimi deťmi.

Čo máte so súrodencami okrem podoby spoločné?

– Sme z jedného cesta, ľúbime sa. Sme v každodennom kontakte, pomáhame si, všetko o sebe vieme, navštevujeme sa. Neviem si predstaviť, ako by som fungovala bez nich.

V tomto čísle máme tému venovanú susedom. Ako vychádzate s tými svojimi?

– Vždy som mala šťastie na super susedov. Navštevujeme sa, požičiavame si potraviny aj všetko, čo treba. (Úsmev.) Pred troma rokmi som susedovi doniesla vianočné jedlo, lebo to bol starší pán a všim­la som si, že je sám. Potom, žiaľ, umrel a jeho bývalá žena, predstavte si, mi stále necháva z času na čas pred dverami bytu darčeky pre moje deti. Mám tiež susedu, ktorá mi na počkanie zašije šaty, keď majú veľký výstrih a odchádzam na vystúpenie. Ešte aj môj brat je môj sused. Bývam na sedmičke a starší brat s priateľkou na dvojke. Je radosť mať dobrých susedov.

Zvykli ste ako dieťa robiť susedom nezbedy alebo ste boli skôr to zlaté dievča od Schindlerovcov?

– Mám len dobré skúsenosti. Vyrastala som v činžiaku a rodičia mi dokonca vybavili u susedov, že môžem chodiť s ich psom na prechádzky, keďže nám nechceli zaobstarať vlastného. Takže jedno obdobie som bola viac u susedov ako doma, ale rodičia vydržali a mňa túžba po chodení na prechádzky nakoniec opustila. (Smiech.)

Nedá mi neopýtať sa. Máte super postavu. Čo je tajomstvom vašej štíhlej línie?

– Nie je tajomstvom, že sa treba hýbať. Stačí dvadsať minút, ale ideálne každý deň. Moja skúsenosť je, že je to účinnejšie ako tri jedenapolhodinové tréningy do týždňa.

Ste krásna žena, určite máte aj mnohých nápadníkov. Je vo vašom živote momentálne muž, ktorý vás robí šťastnou?

– Momentálne áno, mám šťastie. (Úsmev.)

A ešte posledná otázka – čo je pre vás v živote absolútne najdôležitejšie?

– Žiť podľa seba. Beriem to tak, že je to dokonca naša povinnosť, inak je to premárnený čas.

Prezradila o sebe
✔ Keby ste neboli speváčkou a pedagogičkou, kým by ste chceli byť?
Bola by som možno zubárka. Ako mi rástli deti, všimla som si, že mám vyslovene záľubu v trhaní zubov. Neviem, kde sa to vo mne berie. (Smiech.)
✔ Rituál pred koncertom?
Nemám žiadny špeciálny rituál, koncentrujem sa na svoj dych a vystúpenie. Strážim si myšlienky, aby som už nerozmýšľala o všetkom možnom, nech mám v hlave v prvom rade texty. (Úsmev.) Čím dlhšie čakám pred vystúpením, tým je pre mňa náročnejšie sústrediť sa, takže sa hlavne snažím správne si vystúpenie načasovať, aby som plynule po tom, čo sa oblečiem, mohla už ísť na pódium.
✔ Čoho sa najviac bojíte?
Veľmi si prajem, aby moje deti boli zdravé a šťastné, takže moje strachy sa točia hlavne okolo nich. Ale zároveň verím, že svet je bezpečné miesto a čakajú na nich samé dobré veci.