Ako najradšej relaxujete?
– Pri počúvaní hudby alebo pri počúvaní talkshow.
V októbri ste vydali pieseň Šiesty zmysel. Máte ho aj vy? Ak áno, ako sa to zvykne prejavovať?
– Môj nový singel sa volá Šiesty zmysel a zaujímavé je, že pieseň otextovali dve textárky, ktoré o sebe navzájom nevedeli. Jedna z nich nazvala pieseň Šiesty zmysel a druhá Vnútorný hlas. Jednoducho tento text patrí tejto melódii. Verím, že sú okolnosti, ktoré nemožno vidieť, počuť, voňať, ochutnať ani ich nahmatať, a predsa ich vnímame. Samozrejme, každý zmysel máme vyvinutý iba tak, ako ho využívame a ako dokážeme vnímať pravdu. Nemyslím tým len hovoriť pravdu druhým, ale aj samým sebe. Niekedy je jednoduchšie klamať sa, teda zdanlivo jednoduchšie pre daný čas, ale perspektívne je to určite kontraproduktívne. (Úsmev.) Myslím si, že šiesty zmysel a intuíciu majú najlepšie vyvinuté ľudia, ktorí pomenúvajú veci pravými menami, nikým nemanipulujú a úprimne ich zaujíma, čo je pre nich dobré. Lebo keď si myslím, že už viem, čo je pre mňa dobré, tak môj šiesty zmysel môže aj kričať a nebudem ho počuť. (Smiech.)
Okrem speváčky ste pedagogička na vysokej škole. Spomeniete si ešte, aké to bolo, keď ste sa prvýkrát postavili pred študentov ako ich učiteľka?
– Prvýkrát som bola veľmi nervózna, ale brala som to ako vystúpenie. (Úsmev.)
Ako vás vnímajú študenti? Predsa len, nestáva sa často, aby ich právo učila bývalá superstaristka.
– Myslím si, že ma vnímajú dobre. Snažím sa, aby spoločný čas bol pre študentov užitočný a príjemný v duchu hesla „nezabudol vôl, že teľaťom bol“. Viem, ako sama spomínam na profesorov, že vždy záleží aj na obsahu, aj na forme výučby. Inak spomíname na tých vtipných vyučujúcich, z ktorých vonia človečina, ako na tých, ktorí nás uspávali alebo terorizovali. A moji študenti neprecítili ošiaľ prvej série Superstar, lebo pred osemnástimi rokmi mali dva roky. (Smiech.) Nestalo sa mi ani raz, že by sa ma niekto v škole opýtal niečo mimo témy nášho semináru. Jasné, že vedia, že spievam, ale nikto to so mnou nerieši. Vlastne, keď spievam na školských akciách, tak vtedy sa prídu so mnou odfotiť. A je aj pravda, že ani nevnímam, keď si o mne niekto šušká alebo niekto o mne hovorí, ak to nehovorí priamo mne. Upozorňujú ma na to ľudia, že „aha, tamtí sa o tebe rozprávajú“, no to ja vôbec nevnímam. (Smiech.) Preto niekedy nepozdravím a môžem pôsobiť namyslene, lebo mám jednoducho hlasné myšlienky a okolitý svet vnímam väčšinou iba okrajovo.
