Alena Kuišová: Robím to, čo ma baví

Mnohí vás poznajú z Televíznych novín Markízy, ktoré ste pred rokom vymenili za rádio Viva. Ako sa vám páči táto práca?

– Viac ako čokoľvek doteraz, dávno som nebola taká spokojná. Po ôsmich rokoch v televízii sa taká zmena žiadala. Priniesla so sebou nielen novú prácu, ale aj nových ľudí a zaujímavé prostredie. Práca v rádiu má aj isté výhody – môžem prísť nenalíčená s kruhmi pod očami a obliecť si to, čo naozaj chcem. (smiech)

Vnímate svoj prechod z televízie do rádia ako kariérny postup?

– Určite áno, aj keď mnohí si myslia, že postúpiť možno len z rádia do televízie. Keďže teraz som šéfredaktorkou spravodajstva, vnímam to ako postup. Každou hodinou sa učím milión nových vecí, je to práca s množstvom zodpovednosti a funguje na dobrých medziľudských vzťahoch a trpezlivosti, ktorej sa učím neustále, pretože som v podstate netrpezlivý človek.

Sú teda medziľudské vzťahy dôležité?

– Podľa mňa je to jedna z najdôležitejších vecí vôbec. Udržiavať ich tak, aby boli dobré, to je ozaj ťažká práca, ktorá však stojí za to! Pretože ak fungujú medziľudské vzťahy, ide práca od ruky a vy sa z nej potom tešíte. Ja osobne sa teším každý deň do práce.

Takže robíte to, čo ste chceli vždy robiť?

– Vôbec nie. Novinárčinu som síce chcela robiť už odmalička, ale len ako „píšuca“ alebo športová redaktorka. Už na základnej škole som robila pionierske okienka, na strednej školský časopis a nakoniec som si podala len jedinú prihlášku na vysokú školu – na žurnalistiku. Počas vysokoškolského štúdia som prosila prednášajúcich, aby mi dali zápočty z audiovizuálnych predmetov, pretože ich aj tak nebudem potrebovať. A nemala som to v pláne ani so spravodajstvom a šéfovaním, ktorému som sa dosť vyhýbala. (smiech)

Čo rodičia na to, že pracujete v médiách?

– Mama mi vravievala, že ak by som bola napríklad vodičkou električky, tak by som sa niekedy menej trápila a neriešila niektoré veci, ktoré občas musím riešiť. Ja však takú prácu potrebujem k životu. Patrí k tomu aj to, že si v kine nevypínam mobil a v noci ešte pozerám správy, aby mi náhodou niečo neuniklo. Ale robím to, čo ma baví.

A čo otec, neboli ste jeho miláčikom?

– Pravda je, že otec mi dovolil takmer všetko, tak asi na tom niečo bude. (smiech)

Chodievate často domov?

– To je dobrá otázka. Ani nie, patrilo by sa určite častejšie. Zvláštne je, že sa vídavame najmä v Bratislave, keď sú tu rodičia alebo brat.

Kde ste študovali vysokú školu?

– Na Univerzite Komenského v Bratislave.

Keďže ste pôvodom z Košíc, bývali ste v internáte?

– Štyri roky v Mlynskej doline sú nezabudnuteľným zážitkom. Po skončení školy som začala pracovať v Markíze, a tak som sa presťahovala do podnájmu, pretože vysokoškolské prostredie sa nedalo skĺbiť s pracovnými povinnosťami. Po dlhšom čase som sa rozhodla, že peniaze budem radšej investovať do vlastného bývania a splácať ho formou hypotéky.

Kúpili ste si byt?

– Áno, dvojgarzónku v Petržalke s výhľadom na Alpy. (smiech) Naozaj, keď je vonku jasno, vidím až na rakúske Alpy, ak je pochmúrnejšie počasie, tak aspoň na veterné vrtule. Z dvanásteho poschodia je to úplná romantika.

Prezývajú vás Fialka alebo Duracellka. Ako vznikli tieto prezývky?

– Fialka vznikla z môjho krstného mena Alenôčka- Fialôčka a vďaka básničke Fialôčka, kde rastieš? No a Duracellka sa spája s tým, že tancujem až dovtedy, dokiaľ hrajú, čiže energie na parkete akoby vôbec neubúdalo.

Ako vyzerá váš pracovný deň?

– Ráno musím začať kávou alebo hrnčekom čaju. Prídem do práce a zistím, kto na čom pracuje a kto by ešte mohol na niečom pracovať. Prezriem si dennú tlač a potom nasleduje kolotoč telefonátov až do večera, pri ktorom nesmie chýbať jogurt. (smiech)

Čo vás dokáže rozosmiať?

– Veľmi veľa sa smejem, aj keď si mnohí myslia, že som odmeraná. Mám rada, keď sa so známymi dvojzmyselne doberáme a uťahujeme si jeden z druhého. A toho je v práci ozaj požehnane! No a samozrejme aj môj drahý ma dokáže pravidelne rozosmiať.

Načrtli sme lásku, ako je to s ňou?

– Láska je krásna vec. A je aj v mojom vzťahu, ktorý je momentálne v prelomovom období. S priateľom Michalom sme sa zasnúbili teraz na Valentína a v lete plánujeme svadbu.

Bude to veľká svadba?

– To asi nie, chceli by sme si radšej užiť poriadnu dovolenku.

Chcete sa potom uberať rodinným smerom?

– Ja veci špeciálne neplánujem, život ich riadi sám. Práca ma nesmierne baví, ale nikdy nehovor nikdy. Viem si predstaviť, že by sa materstvo dalo skĺbiť s mojou terajšou prácou.

NAJ Aleny Kuišovej

Najobľúbenejšie jedlo: Všetko bezmäsité, najviac vyprážaný syr s veľkým množstvom tatárskej omáčky.
Najobľúbenejší film: Vlasy (Hair).
Najobľúbenejšia farba a oblečenie: Fialová – a momentálne mám deficit džínsov, tak ich nosím teraz dosť často.