Aňa Geislerová ukradla v Taliansku s kamarátmi auto

Patrí medzi najobsadzovanejšie herečky v Česku, je držiteľkou štyroch Českých levov a ďalších medzinárodných ocenení, hoci herectvo nikdy neštudovala. Neprehliadnuteľná

Aňa Geislerová (34) je jednoducho talent.

Občiansky preukaz – tak sa volá najnovší film, v ktorom ste si zahrali. Sú to príbehy štyroch dospievajúcich mladíkov, ich rodín a lások. Pamätáte si ešte, keď ste vy dostali občiansky preukaz? Cítili ste sa dospelejšia?

Nepamätám si, ako a kde som ho dostala, ale viem, že som ho ešte v tú noc stratila na školskom ihrisku. Potom som ho našla. Nevnímala som to ako nejaký míľnik vo svojom živote, že by ma to niekam posunulo. Brala som to len ako doklad, ktorý hovoril o tom, kde človek žije.

Vo filme stvárňujete chápavú, trpezlivú a obetavú manželku a matku dvoch synov. Ste taká aj v reálnom živote?

Obdivujem, ak sa niekto pre niečo obetuje, ale ja taká nie som. Som skôr sebec, egoista, milujem svoju prácu a mám problém sa jej vzdať, opustiť ju. Všetkým o tom hovorím. Nie som ani trpezlivá, pokojná, láskavá a starostlivá maminka. Mňa skôr vystihuje: Musíte to zvládnuť bezo mňa. Ale nie, preháňam. Je však pravda, že keď pracujem, tak pracujem. A keď nepracujem, rada sa starám o deti a domácnosť. Potom sa už však teším, keď niekde vyrazím.

Najnovšie sa objavila vo filme Občiansky preukaz.

Často sa vás deti pýtajú, prečo ste tak málo doma?

Našťastie mi nehovoria, že som s nimi málo. Iba sa ma pýtajú, prečo musím ísť zas do práce. Vysvetlím im, že mám svoju prácu rada, a že tam musím chodiť. Nebojujú s tým. Zatiaľ nám to vychádza tak, že nemusia byť dlho v škôlke alebo nebodaj doma bez dozoru. Keď nie som doma ja, je s nimi tatino, a ak ich niekto stráži, tak sú to deti môjho bratranca. Starostlivosti a lásky majú teda dosť.

Syn Bruno má 6 rokov, Stella je o 3 roky mladšia. Pripomína vám ich vzťah vaše detstvo so sestrami?

Je to iné, lebo my sme boli dlho iba dve so staršou sestrou, kým sme nemali Esteru. Mali sme domčeky pre bábiky, ale moje deti to majú ťažšie. Stella je však chlapčenský typ a nemá problém hrať sa aj s autíčkami. Obidvaja majú podobný humor, doberajú si jeden druhého, „muchlujú“ sa. Vedia na seba kričať, ale sa aj objať. Keď sú napríklad unavení, tak si idú spolu oddýchnuť. S manželom pracujeme na tom, aby bol ich vzťah dobrý. Myslím, že rodičia by mali súrodeneckým vzťahom do istej miery pomôcť.

Vaši rodičia to tak robievali, keď práve v kritickom období puberty ste sestry veľmi nemuseli?

My sme boli taká netypická rodina. U nás rodičia nepredstavovali autoritu, ktorá stále niečo rieši. Skôr sa s nami bavili ako s dospelými, seberovnými. Maximálne sa nás opýtali, čo sa deje. Nepamätám si žiadne dohováranie, rozhovory. Nechávali tomu voľný priebeh. V istom období je to asi najlepšia cesta. Spomínam si, že raz otec pri obede povedal, že nôž sa neolizuje. Pozerala som naňho, že o čo mu ide, čo to na nás skúša. Prišlo mi to scestné, nechápala som, prečo mu to prekáža, keď dovtedy bolo všetko v poriadku. (smiech)

Práve v puberte ste boli poriadna rebelka a dali ste rodičom zabrať. Nebojíte sa, že aj vy si to zažijete pri svojich deťoch?

V tomto smere sa budem mať čo učiť od svojej mamy, ktorá mala silu nechať veci plynúť, nebojovala so mnou. Videla, že nemá zmysel brániť mi. Keď som jej v šestnástich oznámila, že sa sťahujem, povedala mi niečo v zmysle, že som krava, ale pomohla mi odsťahovať sa. Keď som odchádzala do Milána za modelingom, bolo to pre ňu ťažké, ale odišla tam so mnou, skontrolovala, kde budem bývať a nechala ma tam. Myslím si, že to bol správny prístup. Obávam sa, že ja na to asi nebudem mať silu. Ja som však vedela, čo chcem a šla som za tým.

V modelingu dlho nevydržala.

Neviem si predstaviť, že ak mi deti povedia, čo chcú robiť a aké sú ich ciele, že by som im v tom bránila a povedala nie. Dúfam, že budem mať silu podporiť ich, ako mňa podporila mama. Otec sa na výchove veľmi nezúčastňoval. Len sa ma opýtal, či som šťastná a ďalej to neriešil. Podľa mňa je dôležité čo najviac vtesnať do detí, kým sú ešte malé, aby z toho čerpali celý život. Netreba ich držať v perinke. Majú právo všetko vedieť. Potom už treba len veriť, že to zvládnu. Nemaľujem si zbytočné ideály a nemyslím si, že moje deti nebudú nikdy piť alebo fajčiť. Viem, že si to budú chcieť určite skúsiť, patrí to k tomu. Verím ale, že to zvládnu. Dcéra mi minule hovorila: „Mám rada ocka, Bruna, teba a mám rada seba.“ Nadchlo ma to. Je to krásne.

Ste dnes rada, že vám to s modelingom nevyšlo?

Nikdy som to nechcela robiť navždy. Keď som to skúšala, v kurze boli dokonalé krásky ako Linda Evangelista či

Eva Herzigová. Hovorila som si, že pri nich nemám žiadnu šancu byť na vrchole. Keď neskôr prišiel trend dievčat, ktoré nemuseli byť až také vysoké, nemali prsia, vravela som si zas, že teraz by som mala šancu. Táto robota však neponúka postup, žiadne zdokonaľovanie sa, iba viac peňazí, a to sa mi zdalo málo. V Miláne som však napriek tomu mala dobrú prácu. Fotila som pre prestížne talianske firmy.

Dnes je z vás profesionál, hoci ste herectvo nikdy neštudovali. Spomeniete si, ako ste prvýkrát stáli pred kamerou s profesionálmi?

Na to si veľmi nespomínam. Jeden z prvých hercov, s ktorými som hrala, bol Eduard Cupák. Nikdy som ani jeho, ani ostatných nevnímala ako nejaké autority, neprežívala som to a nemala som pred nimi prehnaný rešpekt. Skôr som sa bála, aby som nepokazila záber.

Aňa sa rozhodla navrhovať svoje modely.

Na Slovensku si vás diváci naposledy pamätajú zo seriálu Keby bolo keby. Čo rozhodlo, že ste z mnohých ponúk prikývli práve na túto spoluprácu?

Volali mi kamaráti Roman Luknár a Zuza

Fialová. Presvedčili ma, že to bude perfektné, budú žúrky, zábava a jednoducho si to užijeme. Po ich jemnom nátlaku som si teda povedala: Prečo nie? Páčil sa mi aj scenár, dialógy, až kým som si neprečítala, že stojím v kuchyni a niečo krájam. Vtedy som bola schopná rozkrájať celý scenár. Už som nemala chuť byť „ženská od plotny“. (smiech)

3 Naj Ane Geislerovej

Najbláznivejší zážitok: Keď sme raz s kamarátmi ukradli v Taliansku auto.

Najlepšie využitá chvíľka pre seba: Pri nákupoch alebo s kamarátkami pri volejbale či bedmintone.

Najobľúbenejší kúsok v šatníku: Modely z mojej kolekcie.