Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Andrej Wallner: Môj detský sen sa stal skutočnosťou.

Práca v rádiu bola jeho detským snom.

Zdroj: Matúš Lago

Reklama

Šou Andreja Wallnera (30) v obľúbenom súkromnom rádiu poslucháči poznajú najmä vďaka humornej postavičke telefonistu Imreho Kutňasa, ktorý sa usiluje nachytať ľudí na opačnom konci linky. Veselého moderátora vraj však ešte nikto poriadne nenachytal.

Pôvodne si vyštudoval národohospodárstvo. Čo ťa priviedlo do rádia?

– Ja som sa „rádioaktivizoval“ už koncom základnej školy, keď som ako poslucháč telefonoval do rôznych súkromných rádií, a potom som zatúžil v rádiu pracovať. Zhromažďoval som si peniaze z vreckového a z veľkonočných šibačiek, z tohto prvotného zdroja som si kúpil rôzne súčiastky a káble a vytvoril si doma pirátske izbičkové rádio.

Kedy sa tvoja detská záľuba zmenila na vlastnú reláciu?

– Po strednej škole som sa zamestnal v rádiu Twist ako asistent techniky, čo ma nesmierne tešilo, lebo som konečne videl, ako to naozaj v rádiu funguje. Popritom som študoval vysokú školu a neustále ma naháňali otázky typu: Kedy si konečne vyskúšaš vysielanie? Vždy som mal chuť robiť vo vysielaní žarty a zabávať sa s poslucháčmi. Som človek, ktorý sa musí denne aspoň polhodinu poriadne smiať. A tak som raz prišiel do štúdia, keď boli dvere otvorené... Potom prišla ponuka z Expresu na moderátora večernej relácie a neskôr vlastná šou, ktorá mi je šitá na mieru.

Kto je vlastne telefonista Kutňas z tvojej šou?

– Kutňas pracuje ako vrátnik, ktorý si popri dvíhaní rampy číta noviny a žije vo svojom svete problémov a postrehov. Kadečo si už zažil, staval Trať mládeže, bol zodpovedný zväzák, lepil si všetky známky do legitimácie. Miestami je stará škola, ale skrýva sa v ňom aj nezbedná mladosť, a čo je najdôležitejšie – ide si za každú cenu za svojím cieľom, aj keď ho na druhej strane telefónu nepochopia a majú ho za šialenca.

Odkiaľ čerpá inšpiráciu, na koho sa so svojím problémom obrátiť?

– Inšpirujú ho bežné veci zo života. Napríklad ľudia nakupujúci v obchodoch, stojaci v radoch na pošte a podobne. Ako správny zvedavec zisťuje naozaj čokoľvek. Minule telefonoval do záhradkárstva a chcel sa rozprávať s nejakou paňou, ktorá sa rozumie stromom, pretože svojej žene Irme nestihol dať pusu na prvého mája pod čerešňou a chcel vedieť, či sa môžu pobozkať v dodatočnom termíne a vyslobodiť sa od označenia, že sú májovými teľatami. (smiech)

Ktorá Kutňasova príhoda ti utkvela v pamäti ako najvydarenejšia?

– Mimoriadne sa mi páči príhoda, keď Kutňas predvlani pred Vianocami volal do plavárne, že má doma kapra a predtým, než ho prichystá na vianočný stôl, by si chceli s rodinou a tým kaprom zaplávať v bazéne. Pán z plavárne veľmi ochotne odpovedal, že za 1 500 korún pre Kutňasa bez problémov rezervuje bazén, len negarantuje, že ten kapor prežije, lebo je to chlórovaná voda.

Stalo sa už aj to, že niekoho vytočil tak, že ste to napokon nemohli odvysielať?

– Boli aj také prípady. Dokonca prišla na Kutňasa aj sťažnosť, že narušil priebeh písomných maturít, lebo volal na jednu školu a zástupcu školy presviedčal, že majú zlé maturitné zadania. (smiech)

V tvojej šou sa objavujú aj ďalšie postavičky, žralok Karol či novinárka Hruštíková. Ktorú máš najradšej?

– Nepopierateľné čaro má pre mňa bulvárna páka Ilona Hruštíková.To je bezdetná pani, šéfredaktorka neexistujúceho dámskeho magazínu Pralinka, ktorá telefonuje známym ľuďom, klebetí s nimi a kadečo z nich vyťahuje. Z Roba Kazíka vytiahla, že on si naozaj tie svoje bobrie fúzy farbí načierno, ale to si ho pritom nechtiac poplietla s Karolom Konárikom. (smiech). Vždy ma vie prekvapiť, ako jej známi ľudia neraz uveria, že sa s ňou už stretli na nejakej recepcii. Takto nachytala napríklad Mariannu Ďurianovú, Petra Justina Topoľského, Alenu Heribanovú a mnoho ďalších. Nora Beňačková si s ňou rada poklebetila, aj doktor Iľko. Zdenka Kramplová jej napríklad uverila, že sa stretli na súťaži koreňovej zeleniny, a Oto Weiter, že sa spoznali na Stupavskom kapustníku. S

trieľaš si z ľudí aj mimo rádia?

– Strieľam a veľmi rád. Ale musím zabedákať, že tí postrelení mi odvtedy už neveria ani patetický pohľad očí pre pokazené počasie, a pritom môže ísť naozaj o niektorý z globálnych problémov tejto civilizácie. Doba je zlá, tušia, že im chcem niečo vyparatiť.

A teba už niekto dobehol?

– Ani ja nie som nepriestrelný. Neraz som kamarátom alebo kolegom v práci skočil na drobné fóriky. Dávam si však pozor, komu dvíham telefón alebo komu a čo odpíšem na mail, pretože sa obávam, aby nešlo o nejakú búdu. (smiech)

Čo ťa na tvojej práci najviac baví?

– Zabávať sa s ľuďmi a urobiť od srdca pre poslucháča všetko, aby bol pri svojom rádioprijímači nadovšetko spokojný. Hlavne ma teší, že môj detský sen sa zmenil na skutočnosť. Zrejme preto, lebo som výdatne spával v škôlke a vystrájal už vtedy kadejaké „loptoviny“. (smiech)

Vyberáme pre vás niečo PLUS