Anna z Druhého dychu našla šťastie: Je za tým mladší chlap!

Hoci ju po Druhom dychu majú mnohí zaškatuľkovanú ako krehkú učiteľku Annu Zemanovú, talentovaná herečka Jana Lieskovská (30) má v sebe oveľa viac farieb.

Ľudia vás začali registrovať až po seriálovej úlohe po boku Braňa Deáka. Vy však máte široký záber. Bábkoherečka, muzikálová herečka, činohra, seriál, dabing... Stíhate to všetko?

Som rada, že mám viac chodníčkov, po ktorých môžem ísť, a pootváraných viac dverí. Kedysi som nechápala, prečo herci, čo toho mali veľa, sa ešte stále za niečím naháňali. Dnes to viem. V našej brandži sú dve obdobia – keď toho máte veľa a obdobie ticha. Preto si treba neustále držať kontakty všade. Lebo ak sa niekde na istú dobu odpíšete, ťažko sa zase rozbiehate.

Kedysi ste veľmi túžili po muzikáloch. Stále k nim máte zo všetkej tej vašej práce najbližšie?

Milujem muzikál. To prepojenie herectva s hudbou a spevom. No základom je pre mňa aj tu činohra. Tá je na prvom mieste, rovnako, ako pri nakrúcaní, a strašne ma baví. Takže najbližšie mám asi k samotnému herectvu. Mám rada tú možnosť stvárniť iný charakter a ukázať aj inú farbu. A milujem obdobie skúšania, keď hľadám spôsob, ako naplniť režisérovu predstavu.

K bábkam sa už nevrátite?

Nikdy som od nich neodišla. Stále tam mám tituly, ktoré som naskúšala, a keď mám čas, tak ich odohrám. Baví ma hrať pre deti. Základ v sebe mám a môžem sa tam kedykoľvek vrátiť.

Stálu scénu však máte na Novej scéne. Tam hráte aj v predstavení Princ a Večernica, kde občas nemáte pevnú pôdu pod nohami. Ako je to v živote? Máte rada istoty?

Potrebujem ich v práci aj v súkromí. V našom povolaní je to ako na horskej dráhe. Raz vám ide karta, vzápätí o vás nikto nezakopne. Ani ako herečka by som nevedela byť na voľnej nohe. V osobnom živote mám tiež rada poriadok a istotu, že sa mám vždy kam vrátiť. Viem kto a čo ma tam čaká, že je tam harmónia a pokoj, ktoré potrebujem.

S priateľom (Tomáš Mácha, pozn. redakcie) ste spolu už rok a pol. To už ľudia premýšľajú nad svadbou, deťmi, spoločnou domácnosťou... Vy tiež?

Trávime spolu tak veľa času, že to už vnímam tak, ako keby sme spolu aj bývali. Vôbec sa spoločnej domácnosti nebojím. Cítim, že je to partner, s ktorým chcem byť. Možno je to už len otázka času, ale nemám potrebu to niekam hnať.

Vždy, keď som sa snažila niečo tlačiť, lebo by sa to tak malo, nedopadlo to dobre. Sme šťastní, chceme byť spolu a tie ďalšie kroky prídu. Nechávame tomu voľný priebeh.

Herci sa dnes musia obracať. Práca sa neodmieta. Máte na seba dosť času?

Tomi je úžasný v tom, že aj keď má čo i len 15 minút voľno, príde za mnou do divadla, porozprávame sa a objímeme aspoň na chvíľočku. To sú momenty, keď viete, že na seba stále myslíte.

Ak sa dá, urobíme si spoločné raňajky, spolu ideme do práce alebo na obed, večer spolu domov. Vždy si ten čas napasujeme tak, aby sme boli spolu čo najviac. Je to potrebné.

Vekový rozdiel vám neprekáža? Je od vás o štyri roky mladší.

Vždy som sa s partnerom potrebovala rozprávať aj o hodnotných veciach. Preto som na mladších nikdy nepozerala. U Tomiho je to iné. Nikdy sme pri rozhovore nemali hluché miesta. On už má svoj smer, má niečo odžité a sadli sme si. Viem si s ním predstaviť budúcnosť.

Je plný energie a čo si na našom vzťahu vážim, je, že sa spolu dokážeme nielen baviť, ale aj len tak spolu mlčať. Niekedy, keď som už naozaj unavená alebo ma niečo bolí, som ako zvieratko. Vyhľadávam samotu. Ale pritom potrebujem cítiť, že niekto je pri mne. Tomi túto občas tichú domácnosť, ktorá však neznamená nič zlé, rešpektuje. Je to taká harmónia v inom.

Obaja vraj radi cestujete. Aj teraz ste si splnili sen a precestovali Toskánsko. Vedeli by ste žiť v inej krajine?

Som realista. Nebolo by ľahké sa presadiť. Rada vycestujem a spoznávam nové krajiny, ale vždy sa vrátim späť. Nikdy ma nelákalo ísť preč. Tu som si už vyšliapala chodníčky a som spokojná. Možno keby som nebola, išla by som za tým. Ale skôr si myslím, že som ten typ, čo by bojoval tu.

Neuvažovali ste nad tým, že by ste váš talent z toľkých oblastí posunuli na žiakov a učili by ste?

Časom si to predstaviť viem. Ale teraz sa ešte aj ja hľadám a musím sa sama „natĺcť“, aby som zistila, čo áno a čo nie.

Prezradíte, kde sa budete „natĺkať“ najbližšie?

Oslovila ma televízia Markíza do pripravovaného seriálu. Nechcem to zakríknuť, verím, že to vyjde. Tešila by som sa, že by bolo zase trochu aj toho filmovania.

V divadle nás najbližšie čaká premiéra muzikálu Mata Hari, kde si zahrám mníšku, a hovorí sa napríklad aj o predstavení Obchod na korze. Mám ešte aj ďalšie ponuky mimo divadla, zatiaľ v jednaní. Vyzerá to na veľmi zaujímavé a pestré obdobie, na ktoré sa teším.

Mníška, pani učiteľka, princezná... Mali ste niekedy aj nejakú extravagantnejšiu rolu?

–Mám. Tá najobľúbenejšia je stará, uhundraná postavička Maaty s výnimočnými schopnosťami, ktorá v podstate ani nie je človekom. Stvárňujem ju v komornom divadle Ticho a spol v predstavení Déjà vu. To je taký najväčší odklon odo mňa, hoci má môj rukopis.

Každý človek má v sebe všetky tie farbičky. No pre herca je obzvlášť dôležité nikdy sa nebáť rôzne tie dvierka pootvoriť a byť napríklad aj tá škaredá a nesympatická.

Ste romantička?

Som. No len sa snažím chrániť si to pekné a krehké vo mne a nič si nenechať kaziť nepríjemnými ľuďmi či situáciami.

Kedysi ste si vraj neverili. Dodalo vám herectvo sebadôveru?

Každá postava ma niekam posunula. Míľnikom bolo, keď som sa dostala na Novú scénu. Povedala som si, že na to asi mám. Je to obrovská vec nehanbiť sa.

Ako ste sa dostali k hre na saxofón?

Prišiel mi na žene sexi a milujem jeho zvuk. Som samouk a je to moje plus k herectvu.