Herečka Bibiana "Škorica“ Ondrejková sama vychováva dve dcéry: Wow, tie sú ale šikovné! Podobajú sa na mamu?

Ste veľmi všestranná. Okrem dabingu hráte v divadle, píšete knihy, moderujete, ste v dámskom klube. Čo máte z toho najradšej?

– Baví ma tá pestrosť a tá mozaika, ktorá do seba zapadá. V rôznych obdobiach hrá hlavnú rolu nejaká časť z toho, čo robím. Momentálne som šťastná, že sú prázdniny. Mám čas na resty, ktoré som počas školského roka nestíhala. V hlave mám kopec nápadov na knižky. Ak príde inšpirácia a vy sa jej nechopíte, môže odletieť navždy.

Takže pracujete na ďalšej detskej knihe?

– Áno. Pokračovanie rozprávok o dievčinke Julke mám už dávno pripravené. Tento rok určite vyjde. Julka v tomto pokračovaní už vyrástla, už je z nej prváčka. Posunuli sme sa aj v ilustráciách akademickej maliarky Veroniky Gabčovej Lučeničovej. Už to nebude len reálna kresba pre malých. Bude zasadená v abstrakcii. Chceme deti inšpirovať aj vo vnímaní výtvarného umenia. Mám pripravenú aj knihu básní pre dospelých, a keďže je veľký dopyt aj po básniach pre deti, chcem sa sústrediť aj na tie. Na ostrove Krk som zase stretla skvelého zmrzlinára Imka, o ktorom chcem tiež písať.

Kedy najčastejšie píšete?

– Básne sa mi píšu najlepšie, keď ma bolí srdce. Inak vznikajú kedykoľvek, keď dostanem nápad. Nahrávam si ich do telefónu, píšem kde-kade. Musím si ich už pozbierať a prepísať. Píšem aj básničky na počkanie a na želanie.

Ako to prebieha?

– Verše na počkanie sú súčasťou môjho programu Len tak zľahka. Vystupujeme s ním pri rôznych príležitostiach na rôznych fórach. Je tam taká interaktívna časť, kde mi diváci zadávajú slová a ja musím podľa toho zložiť báseň. Je to celkom zábava. Aj ja som vtedy v napätí, či a ako to vyjde.

Poďme ešte k dabingu. Ako ste sa k tomu dostali?

– Na začiatku bola režisérka Štefánia Gorduličová, ktorá ma zavolala do malého štúdia do Divadla Nová scéna. V tom čase bol dabingový boom. Bola som tam od rána do večera. Veľmi ma to bavilo a baví dodnes. Významná bola pre mňa aj spolupráca s ďalšími režisérmi. Štefan Mandžár, veselý Juraj Rózsa, Marta Mrlianová, Juraj Ploskuňák, pán Páldia a ďalší. Stará dobrá dabingová škola.

Mne sa vždy spájate s Phoebe z Priateľov. Aká bola prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli, že ju budete dabovať?

– Bola som naštvaná a sklamaná (smiech).

Chceli ste byť Rachel, však?

– Áno. Rachel alebo Monika. Zdalo sa mi, že hlasom sa hodím skôr k nim. Dnes som však veľmi rada, že som hlas prepožičala práve Phoebe. Čo je však zaujímavé, my sme vôbec netušili, že ideme dabovať kultový prelomový seriál. To sa ukázalo až časom.

Kto sa daboval najhoršie?

– Najradšej mám Juliu Roberts alebo Jennifer Garner. Najťažšie však bolo dabovať jednu hluchonemú postavu. Nakoniec to vyšlo dobre, no bola to veľká výzva.

Vždy ma zaujímalo, keď máte dabovať plač, plačete aj v skutočnosti?

– (smiech) Áno, vždy. Snažím sa v tomto nepodvádzať a všetky emócie sa snažím dávať naplno.

Takže slzy ako hrachy?

– Jasné. Musia byť. Je to naozaj vzrušenie a ak ide o dobrý film, stoja vám pri tom všetky chlpy a ide to prirodzene.

Vaše dcéry už tiež privoňali k dabingu aj k reklamám, pôjdu vo vašich šľapajach?

– Občas majú nejaký dabing, reklamu alebo nejakú rolu v seriá­loch, no nie sú typické dabingové herečky. Moja práca je pre ne prirodzeným prostredím, keďže som ich so sebou od malička brávala. Neboja sa, nehanbia, no majú aj iné záľuby. Skvele ovládajú jazyky. Obe aj tancujú a darí sa im. Tento rok mám doma majsterky sveta z tanečnej skupiny Clis. Mladšia Grétka (12) aj spieva – nedávno sme sa tešili zo spolupráce s Janou Kirschner – a hrá aj v divadle. Bibka (14) zasa uspela na tanečných lek­ciách v Londýne. Som pyšná, keď vidím, že sa im darí. Zatiaľ im však nechávam priestor, aby zistili, čo by chceli v živote robiť.

Nedávno ste povedali, že chodia aj na klavír a že od toho nechcete upustiť. Drží vás to ešte?

– No, už som upustila. S mladšou som však urobila obchod. Klavír sme vymenili za spev, pretože viem, aké je krásne, keď je hudba súčasťou života...

Idete niekam na letnú dovolenku?

– Áno, veľmi sa tešíme. Máme dve obľúbené destinácie. Jedna je na ostrove Krk, kde už máme veľa kamarátov a potom chodíme rady do jedného letoviska v Martinhale v Portugalsku.

Idete len tri baby?

– Zvykneme pribaliť aj ďalších našich milovaných.

Ako spolu vychádzajú ako sestry?

– Prvé, čo mi napadlo, sú hádky a naťahovačky (smiech). Ale veľmi sa ľúbia a sú to len také sesterské škriepky. Ak sa však niekedy postavím medzi ne, okamžite mám tvrdú opozíciu.

Majú už frajerov?

– No, máme zatiaľ takých kamarátov. (úsmev)

Radia vám, aj čo sa týka partnerov?

– Hovoríme spolu o vzťahoch, o láske. Sú vlastnícke. To je asi prirodzené. A keď vidím napríklad na ulici alebo v telke pekný mužský objekt a poviem: aha, aký pekný chalan, kontrujú: Preboha, nie! (smiech)

Aký by mal byť váš partner?

– Človek, na ktorého sa môžem spoľahnúť. Ten, kto ma má rád takú, aká som. S kým sa môžem baviť o všetkom, smiať sa aj plakať. Kto mi pomôže a prijme pomoc odo mňa. Muž, ktorý ľúbi mňa aj moje deti. S kým mi je dobre v blate aj na slnku.