Budú z nich hudobníci? Deti Katky Koščovej už TAKTO vyrástli: Tí sú riadne šikovní...a aj JÉÉJ!

Vaše deti už podrástli, Adamko má už 10, Anička 5, prejavujú sa u nich spevácke vlohy?
– Adamko má vynikajúci sluch, vie krásne spievať, chodí na klavír, ale v zásade si spieva len pre seba, vôbec nemá žiadnu ambíciu ukázať to svetu, a Anička zasa miluje tanec a chcela by byť baletkou, takže chodí na tanečnú a zatiaľ ju to baví. Uvidíme, ako dlho. (Úsmev.)

Všimla som si, že milujete knižky. Aké rada čítate?
– Čítam najmä beletriu. Mám obľúbených autorov, ktorých nové knihy si nenechám ujsť. Johna Irvinga, Jóna Kalmana Stafánssona, Alessandra Baricca... Mám rada prvky magického realizmu, milujem osobitú poetiku, mám rada, keď ma kniha opantá jazykom, keď ma vyslovene vtiahne a nepustí.

A vediete k čítaniu aj deti?
– Áno. Čítame si spolu od mala. Adamko začal čítať sám ešte pred nástupom do školy a dnes je z neho rozbehnutý čitateľ, ktorý rozumie písanému textu, číta dobrodružné knihy, fantasy, ale aj náučnú literatúru, encyklopédie... Anička je vo veku, kde dookola čítame tie isté knižky a tiež to má veľmi rada. Bez knižky sa prosto u nás nejde spať. (Úsmev.)

Bývate na dedine pri Prešove, prečo ste uprednostnili vidiek pred mestom?
– Chceli sme dom so záhradou a na dedine vyšiel finančne lepšie ako v Prešove, a keďže sme pomerne flexibilní, tak pre nás nie je problém cestovať hore-dole.

Ako najradšej trávite čas ako rodina?
– Myslím, že spoločným cestovaním. Precestovali sme prakticky posledné dve letá a toto leto bude podobné. V zásade nemáme nič naplánované a vieme sa rozhodnúť z hodiny na hodinu, že sa balíme a ideme do Benátok, napríklad. Zbožňujeme roadtripy, čiže cestujeme autom, zastavujeme na miestach, ktoré sa nám zapáčia, tak si postupne objavujeme Európu.

Na Instagrame sa venujete aj citlivým témam, ako sú poruchy príjmu potravy, duševné choroby a iné… Máte pocit, že ako známa osobnosť máte akúsi povinnosť sa vyjadrovať k témam, ktoré sú často málo spomínané v spoločnosti?
– Ja sa na to nepozerám cez túto optiku. Pre mňa je dôležitá občianska aktivita. Myslím si, že k zmenám v spoločnosti nedôjde, keď budeme sedieť so založenými rukami a pofrfleme si v krčme. Zdravá spoločnosť funguje aj vďaka tomu, že ľuďom záleží na tom, čo sa deje, aby sa zveľaďoval verejný priestor, aj komunita, aby sa diala spravodlivosť, aby sa vedeli postaviť neprávosti. Ja to vnímam tak, že keď mám rada túto krajinu a chcem v nej žiť, tak by som mala vedieť a chcieť participovať na jej posune k lepšiemu, krajšiemu, spokojnejšiemu...

Keby ste mali posúdiť, kam ste sa posunuli od čias Superstar, ako by ste to opísali?
– V tomto momente mám na to len jednu vetu: Po dlhom čase som sa vrátila k sebe a to je veľká úľava.