Do redakcie Nový Čas pre ženy som nastúpila v máji 2023. Venujem sa primárne slovenskému šoubiznisu, ale píšem aj články o zdraví, kráse, vzťahoch či príbehy. V médiách sa pohybujem od roku 1998. Začínala som v regionálnych novinách, môj hlas ste mohli zachytiť aj z rádií, a je možné, že ste ma zaregistrovali aj na televíznej obrazovke ako moderátorku a reportérku. Práca v médiách je mojím splneným snom. 

Ivana Dragúňová

Ak mám byť úprimná, ani nemám pocit, že sa začal... (Úsmev.) Pre mňa osobne totiž nový rok väčšinou prichádza so začiatkom školského roka. Môj život je do veľkej miery ovplyvnený tým, čo sa deje u detí – aké majú povinnosti, aké krúžky si vyberú, a čo to znamená pre mňa z pohľadu organizácie, rozvozov a plánovania. Je to obdobie, keď skutočne cítim nový štart.

Neboli sme nikde, a to preto, lebo zatiaľ nepoznám nikoho, kto by každý rok začínal s lyžovaním úplne odznova tak ako ja. (Smiech.) Keď som bola dieťa, snažili sa ma to naučiť, ale ja som strávila polovicu zimy tým, že mi to jednoducho nešlo. Na konci sezóny som sa síce trošku zlepšila, ale s príchodom ďalšej zimy som opäť stála na lyžiach, akoby to bolo prvý raz. Po rokoch pokusov, keď to bolo viac-menej na hrane – a priznám sa, častejšie som končila na nejakom pníku alebo v jarku –, som sa rozhodla lyžovanie úplne zavrhnúť.

Virózy či iné zdravotné neduhy vás obišli? 

Našťastie môžem povedať, že odkedy som minulý rok v lete začala s novou suplementáciou zameranou na posilnenie imunity, všetky vírusy a podobné ochorenia ma úplne obišli.

Verejnosť vás už niekoľko rokov vníma ako osobu, ktorá sa venuje zdravému stravovaniu. No z vás sa stala aj terapeutka. Na čo presne sa pri terapiách zameriavate?

Učím klientov vidieť svoje situácie a problémy z nového uhla pohľadu. Spoločne sa snažíme pochopiť, prečo sa niektoré situácie stále opakujú a nachádzame spôsob, ako na ne reagovať inak. Keď človek dokáže zmeniť svoj postoj alebo reakciu, nastáva uvoľnenie, často až oslobodzujúci pocit. Čoraz viac ľudí sa hlbšie ponára do toho, čo sa v ich živote deje a hľadá spôsoby, ako so sebou vedome pracovať. Je to krásne obdobie zmien, hoci je niekedy náročné nájsť v ňom stabilitu.

Vyštudovali ste psychológiu? Alebo ako ste sa k tomu dostali?

Nie, som vyštudovaná zdravotná sestra – mám iba základy psychológie, ale veľmi ma fascinuje a nie je vylúčené, že si ešte niekedy nesplním sen študovať ju. Možno, keď budú deti samostatnejšie. K tomu, čo robím, ma priviedlo hľadanie odpovedí pre seba. Zažila som traumy už v detstve a túžila som im porozumieť. Pomáhali mi v tom rôzni koučovia a ja som sa od nich učila. Jednoducho to život priniesol a ja som túto cestu prijala.

Do akej miery je pre ľudskú psychiku dôležité jedlo, ktoré konzumujeme? 

Ak nejde o hlboké traumy alebo psychické stavy, ktoré sú spôsobené faktormi, ktoré s výživou priamo nesúvisia, jedlo má na nás významný vplyv. Naša psychika, nálada a dokonca aj motivácia súvisia s tým, čo jeme. Je známe, že imunita sa do veľkej miery odvíja od stavu nášho čreva, a práve črevo je v neustálom kontakte s mozgom. Tento prepojený systém ovplyvňuje, ako sa na veci pozeráme, akú máme energiu a aký máme postoj k výzvam.

Čo sa týka psychiky, ocitli ste sa niekedy „na hrane“? 

Ťažko som znášala rozchod svojich rodičov. Potom bolo obdobie, keď som nepatrila medzi štíhlych ľudí. V 90. rokoch bola<a rel="noopener" href="https://casprezeny.pluska.sk/ludia-a-pribehy/neda-vam-sef-dychat-ako-sa-branit-sikane-na-pracovisku" target="_blank"> detská obezita skôr raritou</a> a ja som patrila medzi deti s nadváhou a aj preto ma spolužiaci šikanovali. Ďalšou skúškou bolo onkologické ochorenie môjho syna, ktoré mi dalo veľmi zabrať, rovnako tak rozpad manželstva. Úplným obratom bola zmena v pracovnom živote – najprv ma z modelingu vyradila porucha štítnej žľazy a potom som prešla niekoľkými návratmi a odchodmi z mediálneho sveta a šoubiznisu kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu detí.

Teraz ste už štyridsiatnička, máte za sebou veľa skúseností. Nad čím sa teraz pousmejete a poviete si: „Ako ma toto mohlo trápiť?“

Všetko vnímam ako súčasť cesty a vývoja, ktorým som musela prejsť. Ak by som tými pocitmi a situáciami neprešla – či už to boli komplexy, alebo obdobia, keď som sa naozaj vytrápila –, nedoviedlo by ma to tam, kde som dnes. Každá skúsenosť, akokoľvek náročná alebo na prvý pohľad nepodstatná, ma formovala a naučila niečo, čo dnes dokážem využiť. Dnes sa na mnohé situácie pozerám s väčšou ľahkosťou, porozumením a pokojom práve preto, že som tým všetkým prešla.

Ste krásne štíhla. Máte svoje krivky „vydreté“? 

Vyžaduje to veľkú disciplínu, čo sa týka stravy aj cvičenia. Momentálne však prechádzam obdobím, keď nie som úplne spokojná so svojou kondíciou a stavom tela. Už deväť rokov <a rel="noopener" href="https://casprezeny.pluska.sk/celebrity/kristinu-kovesovu-museli-znovu-hospitalizovat-isla-iba-na-kontrolu-a-takto-sa-to-skoncilo" target="_blank">riešim problémy s chrbticou,</a> ktoré majú svoje fázy – a v tých náročnejších prežívam obrovské bolesti. Nie som schopná cvičiť tak, ako by som chcela, a aj v strave nie som vždy stopercentná. Okrem toho som v posledných mesiacoch prekonala operáciu kolena, čo sa tiež odrazilo na mojom fyzickom stave. Ale opäť to vnímam ako životnú etapu, ktorú musím prijať.

Vyskúšali ste niekedy momentálne veľmi mediálne pretriasané injekcie, ktoré pomáhajú schudnúť, no sú určené na liečbu pre diabetikov? 

Nie, a ani sa nechystám. Viem, aké krehké dokáže byť zdravie. Zasahovať do organizmu takýmto spôsobom môže spustiť oveľa závažnejšie problémy, než je pár kilogramov navyše. Keďže som sama prešla viacerými zdravotnými problémami a na vlastné oči zažila, ako veľmi sa telo trápi pri onkologickom ochorení, dívam sa na zdravie s obrovskou úctou. Považujem ho za vzácnosť a cítim hlbokú vďačnosť, keď ho človek má.

So svojím synom ste prešli trápením, pretože sa niekoľkokrát liečil z onkologického ochorenia. Obracajú sa na vás ľudia aj vtedy, keď prežívajú to isté čo kedysi vy? 

Áno, obracajú, ale priznám sa, že momentálne je to pre mňa náročná téma. Stále je to pre mňa veľmi traumatické. Potrebujem ešte viac času a priestoru na spracovanie toho, čo som zažila, aby som sa vedela k tejto téme opäť postaviť bez toho, aby ma to zahltilo.

Je po tejto skúsenosti niečo, čo vás dokáže „rozhádzať“? 

Stále mám svoje témy, ktoré ma dokážu prekvapiť a rozhádzať. Dostať sa do stavu absolútneho prijatia všetkého, čo sa deje, bez toho, aby to so mnou emocionálne zamávalo, sa mi ešte úplne nepodarilo. 