Čo bude s milovaným ELÁNOM? Odchod Vaša Patejdla (†68) ich zdrvil, kapelu chceli rozpustiť

Na scéne vydržali päťdesiatpäť rokov. Azda nikoho na Slovensku nenecháva kapela Elán, ktorá dokázala vypredávať štadióny na Slovensku aj v Česku, chladným. Naša najslávnejšia hudobná skupina utrpela smrťou svojho zakladajúceho člena Vaša Patejdla (†68) ranu, z ktorej sa nikdy nespamätá, píše PLUS 7 DNÍ.

Fenomenálny Elán založila banda pubertiakov, ktorá snívala, že vytvorí najslávnejšiu kapelu na svete. Štrnásťročný Václav Patejdl do nej bez špeciálneho konkurzu pozval spolužiakov, o ktorých vedel, že hrajú na nejakom nástroji. V roku 1968 k nim nastúpil Jožo Ráž, ktorý pritiahol gitaristu Jura Farkaša a bubeníka Zdena Baláža. V tejto zostave začali tvoriť históriu najúspešnejšej formácie slovenských hudobných dejín.

Slovíčko Elán, akoby požičané z budovateľského hesla, im vymyslel istý huslista. „Hrali sme s ním v detskom muzikáli Slniečko a cestovali vlakom niekam na východ. On zrazu hovorí, že sme takí nadšenci, že by sme sa mali volať Elán. A my, že dobre,“ rozpamätal sa na úplné začiatky Jožo Ráž.

Kým elánisti zarobili na prvú aparatúru, utieklo ešte veľa vody. „Vtedy to bolo všetko veľmi ťažké, pretože rokenrol a pop sa vnímali ako prienik západnej kultúry do socialistického publika,“ povedal nám v minulosti Ráž. „Navyše tu neboli ani poriadne nástroje. Všetko sa pašovalo zo Západu a za veľké prachy. Vtedy gitara stála toľko čo teraz, nejakých tridsaťtisíc korún. V tých časoch to bolo pätnásť štandardných platov inžiniera.“

A tak, odkedy hrali mladí chlapci z Bratislavy v kapele, mohli zabudnúť na voľné prázdniny. Stále brigádovali na stavbách. „Po desiatich rokoch makačky sa nám to podarilo, začali sme robiť vlastnú hudbu a živiť sa tým.“

Výrazným prínosom bol príchod Jana Baláža v roku 1980, ktorý kvôli Elánu opustil skupinu Modus. No najťažšie bolo zohnať kvalitného textára. Kamil Peteraj ich odmietol. „V Moduse som písal pre Janka Lehotského, Mariku Gombitovú a Mira Žbirku, takže by som to nestíhal. Ale to, že sa dali dokopy neskôr s Borisom Filanom, je pre nich tá najideálnejšia kombinácia. Boris je to najlepšie, čo na Eláne je,“ povedal po mnohých rokoch Peteraj.

Na nahrávanie prvého albumu Ôsmy svetadiel nakoniec elánisti čakali roky, no piesne Ja viem, Kaskadér či Mláďatá ich katapultovali na absolútny vrchol popularity.

Zlé jazyky dodnes Elán hanlivo označujú ako socialistickú kapelu. Lebo sa nevyhýbali angažovaným koncertom na festivaloch politickej piesne alebo spolupráci so Slovenským zväzom mládeže. Muzikanti sa bránia, že ak by ich ignorovali, viac by si v Československu nevrzli.

„Socialistický zväz mládeže mal pod palcom všetky kapely, ktoré oslovovali mladých. Keď sme chceli hrať, museli sme mať s nimi zmluvu. Výborné bolo, že sme mohli skúšať v Pionierskom paláci, ale dvakrát za rok sme pre nich museli zahrať zadarmo koncert,“ priblížil v minulosti socialistické praktiky Vašo Patejdl.

Vysokoškolsky vzdelaní muzikanti ovenčení slávikmi, ktorých koncerty a platne šli na dračku, sa vtedy museli podrobovať prehrávkam a dokazovať nielen svoj talent, ale aj politický prehľad.

„Prehrávky neboli ani tak o kvalite ako o vyvolaní strachu o existenciu. Raz som nestihol prísť, tak mi zrušili licenciu na hranie. Lenže Slovkoncert do nášho koncertného programu investoval veľké peniaze, tak zákaz veľmi rýchlo zrušili,“ smial sa Jano Baláž.

Natrieskaný kalendár po čase začal prekážať klávesistovi Vašovi Patejdlovi, preto v roku 1985 ohlásil odchod z kapely. „Chcel som zmierniť tempo, aby sme ročne hrali maximálne sto koncertov, nie dvestopäťdesiat. Chalani, najmä Jožo, to odmietli, ale mňa to už nebavilo. Bol som unavený,“ vysvetľoval Vašo.

Členovia jeho odchod niesli tak ťažko, že uvažovali o zániku Elánu. „Bol to koniec jedného pekného obdobia, našťastie sme sa dokázali zmoblizovať,“ komentoval udalosti neskôr Jano Baláž.

Patejdla nahradil klávesista Martin Karvaš a fungovali ďalej. Nasledoval album Detektívka s hitmi Tanečnice z Lúčnice, Fero či Neobzerajte sa, pani Lótová, a opäť natrieskané haly.

No v roku 1996 Patejdl už hosťoval na koncertoch Elánu a nikdy viac neodišiel. Ani vtedy nie, keď Jožo Ráž otvorene prejavoval sympatie Vladimírovi Mečiarovi a jeho HZDS a vystupoval na politických mítingoch. Kapela sa ocitla pod tlakom kritiky a s lídrami prestali komunikovať aj dlhoroční priatelia a kolegovia. Napríklad dvorný textár Boris Filan.

V Slovenskej televízii im vtedy zmazali unplugged koncert, ktorý mali podľa zmluvy sfinalizovať. „Na svedomí to mal vtedajší programový riaditeľ Jozef Filo, ktorý s nami ako mladý chlapec spieval a chodieval k nám domov na buchty,“ domnieval sa Jano Baláž.

Čo bude s kapelou po nečakanej a náhlej smrti jedného z nich, zrejme zvyšní členovia momentálne nevedia ani sami. Jožo Ráž už vyše desať rokov avizoval odchod zo scény, no Vašo Patejdl svoj pracovný kolotoč nevedel zastaviť. Len jedenásť dní pred odchodom na večnosť pozýval fanúšikov na svoje vianočné turné, dohadoval si spolupráce s inými muzikantami a zvažoval, akým koncertom oslávi sedemdesiatku. Tej sa už, bohužiaľ, nedožil.