Čo majú ženy jesť, aby boli štíhle? Doktor Bukovský má jasno! Zabudnite na diéty, stačí dodržiavať 3 pravidlá

- Veľká pravda. V tráviacom trakte sa deje oveľa viac dôležitých vecí, ako sme tušili. Nejde iba o to, či strávite ovsenú kašu alebo rezeň. Tráviaci trakt je úžasný systém. Jeho úlohou je spracovať potravu tak, aby ju udržal dosť ďaleko od imunitného systému, aby nám neškodila, ale súčasne dosť blízko krvi, aby sme ju mohli použiť a využiť.

- Tam vnútri sa v malom priestore stretávajú všetky orgány tráviaceho systému, milióny miliónov bielych krviniek, stovky kilometrov ciev, asi 2 kilá mikróbov, 9 litrov tráviacich štiav a na všetko dohliada črevný nervový systém, ktorý je väčší ako miecha, preto ho dnes voláme „druhý mozog“. Navyše, bariéra hrubá len 200 mikrometrov, ktorú tvoria mikróby, hlien, sliznica a biele krvinky, je v skutočnosti bariéra medzi životom a smrťou.

- Predstavte si, že by sme váš včerajší obed rozmixovali a podali vám ho infúziou rovno do krvi – čo by sa stalo? Je len malá šanca, že by ste to prežili. Keď to však ide najprv do čreva a až potom do krvi, nič sa vám nestane. Všetko, čo jeme a pijeme, je stavebnou hmotou našich buniek a všetko, čo sa pri trávení v tráviacom trakte deje – vrátane aktivity mikróbov a bielych krviniek, ovplyvňuje naše telo aj pokožku, kĺby, srdce, mozog, mentálnu výkonnosť, ba dokonca aj emócie. Tráviaci systém naozaj nie je „pec“, ktorá spáli hocičo, hocikedy a v hocijakom množstve. Kto si to myslí a správa sa podľa toho, kráča k vážnym zdravotným problémom.

- Jednoznačne áno. Vzťah medzi črevom a mozgom je veľmi tesný. Komunikujú pomocou nervových dráh, hormónov, imunitného systému aj baktérií a tzv. postbiotík, látok, ktoré tvoria baktérie v čreve. Napríklad ak človek konzumuje veľa mäsa a vajec, jeho črevná mikrobiota sa tomu prispôsobí a výsledkom je zvýšená tvorba látky TMAO – tá závažne prispieva k vzniku a rozvoju aterosklerózy s následkami aj na mozog a mentálnu výkonnosť. Vieme tiež, že prvé ložiská degeneratívnych zmien typických pre Alzheimerovu či Parkinsonovu chorobu nachádzame nie v mozgu, ale v čreve. Vieme aj to, že ak necháme dojča plakať, napríklad keď má koliku, celoživotne mu naprogramujeme nielen zlé zloženie črevnej mikrobioty, ale aj negatívne emócie, strach, neistotu a hnev. Bezmocný človiečik, ktorého bolí brucho, sa učí, že svet je miesto, kde je mu zle a nikoho to nezaujíma. Stojí za to prečítať si o týchto veciach v našej knihe, prvej na túto tému. Čaká nás veľa zaujímavých objavov, myslím, že v blízkom čase budeme musieť prepísať asi aj polovicu medicíny...

- Dôvodov môže byť veľa. Preto neverte nezmyslom, že „na vine“ je lepok alebo cukor, lektíny, ťažké kovy a podobne. Naše problémy vrátane tých tráviacich nemávajú jedinú príčinu. Taktiku „toto je TEN vinník“ používajú autori a internetové stránky, ktorí vám chcú následne predať niečo oveľa drahšie. Najskôr vás vystrašia, a potom ponúknu „zázračné riešenie“.

- Funkčné poruchy trávenia ako reflux, ťažoba, nafukovanie, kŕče, bolesti, hnačky, zápchy a podobne môžu spôsobovať hlavne tieto faktory: časté jedenie a sústavné vyjedanie počas dňa, jedenie v strese, určité potraviny a ich kombinácie, zlá črevná mikrobiota, nedostatok vlákniny v strave, nadbytok živočíšnych bielkovín a tukov (podporujú množenie zlých baktérií), alkohol, lieky proti bolesti či kyseline, antibiotiká, antidepresíva, spánkový deficit, fyzická pasivita, ale aj pôrod cisárskym rezom, krátky čas dojčenia, antibiotiká a zloženie stravy počas prvých dvoch rokov života, črevné infekcie...

- Nedá, ale to nič, lebo na stránkach vášho časopisu sa venujeme konkrétnym problémom v rámci možností už druhý rok. A v najnovšej dvojknihe (Za)chráňte svoje črevo – Protiprdkavá kuchárska kniha je všetko podrobne vysvetlené aj s praktickými návodmi a receptmi. Kniha už pomáha tisíckam ľudí, veľmi sa z toho teším, to je pre autora najväčšia odmena!

- Určite platia isté čísla a normy. Ak by neplatili, nevedeli by sme, čo je dobré a čo nám škodí. Ak dovolíme, aby sa pravidlá rozplynuli v tolerancii ku všetkému, zničíme sa. Duchovne, fyzicky, zdravotne. Takže: obezita škodí, slanina škodí, sexuálna promiskuita škodí, lenivosť škodí. Z druhej strany je tu však tiež veľké riziko. Ak si niekto urobí z jedla či zdravia hlavnú tému života, pchá hlavu do tlamy zúrivej neuróze. Extrémne snaženie sa môže premeniť na extrémnu rezignáciu. Videl som dosť takých odhryznutých hláv a smutných, rezignovaných ľudí. Nedovoľte to.

- Držte si optimálnu hmotnosť, ale nebuďte neurotické, ak máte nejaké kilo (nie dvadsať!) navyše a nechce ísť dolu. Prijmite sa a žite svoj život, využívajte svoj ľudský potenciál na lepšie a dôležitejšie veci, ako je iba chudnutie.

- Všetko som napísal v knihe pre ženy. Zhrniem to: 1) Jedzte potraviny, ktoré sa pestujú, nie „otraviny“, ktoré sa vyrábajú. 2) Jedzte s radosťou a chuťou. 3) Jedzte trikrát denne. A prestaňte veriť, že čím viac informácií máte, tým lepšie sa rozhodnete. Neplatí to o výbere lodičiek, tak prečo by to platilo o výbere stravy? Nájdite si jeden informačný zdroj, ktorý vám dáva zmysel. Nastavte si svoje spôsoby stravovania a žite.

- Časté jedenie, preskakovanie od jednej diéty či zázračnej potraviny k druhej, od jedného stravovacieho trendu k ďalšiemu. Všetko tu už bolo. Jeme príliš veľa kalórií, lebo jedlo sa stalo príliš chutným a dostupným, sme od neho závislí, závisia od neho aj naše pocity.

- Neveríte? Predstavte si, že sa chystáte zahryznúť do obľúbenej čokolády. Nemáte hlad, len máte na ňu chuť. Už-už sa dotkne jazyka a vtedy vám ju zoberiem z ruky. Beda! Aké sú to pocity? Odkiaľ sa zobrali, veď ste sa práve chystali prežiť ďalší pôžitok! A ako je možné, že jedlo dokáže tieto pôžitky vyvolať? Dokonca skôr, než doň zahryznete? Pozor teda na jedenie typu „Mám na niečo chuť!“, odtiaľ prichádza najviac zbytočných kalórií, a preto všetky diéty zlyhajú.

- Tráveniu a zdraviu škodia pridané cukry, sladené nápoje, sladkosti, veľa soli, veľa tuku – najmä živočíšneho, veľa bielkovín, málo vlákniny, málo vitamínov a fytochemikálií v rastlinných potravinách. Povedal som niečo nové? Nie. Niečo zázračné? Nie. Ale povedal som pravdu: naša strava by mala byť založená na obilninách a celozrnných potravinách, strukovinách, zelenine, ovocí, orechoch a olejnatých semenách. Tieto potraviny podporujú naše zdravie. Niekomu zo zdravotných dôvodov škodí jablko, inému lepok, ale údeniny, tony cukru, zlého tuku, živočíšnych bielkovín a soli škodia všetkým!

- Výčitky si nerobte. Surová strava nie je dokonalá a asi ani kompletná. Človek totiž nemôže konzumovať surové strukoviny a čistá surová strava má aj ďalšie obmedzenia. Preto nie je pre väčšinu ľudí dlhodobo udržateľná a treba ju dopĺňať vitamínmi a inými látkami. Najlepšie urobíte, ak raz budete jesť paradajky surové a inokedy si dáte paradajkovú polievku. Zo surových paradajok získate vitamín C, z tepelne upravených karotenoidy vrátane lykopénu. Tento princíp platí o väčšine rastlinných potravín. Z vareného špenátu telo získa asi 4-krát viac železa ako zo surového a podobne. Niektorým ľuďom spôsobuje surový cesnak či ovsené vločky problémy, no po tepelnej úprave ich už nemajú. Tepelná úprava nie vždy škodí.

- Rád varím. Predstavím si jedlo, ktoré chcem „vyrobiť“, a potom varím. Najzdravší spôsob tepelnej úpravy je blanšírovanie, varenie v pare či malom množstve vody, krátke dusenie, pomalé varenie v špeciálnych hrncoch, krátke opraženie na kvalitnom olivovom oleji. Niektorých ľudí prekvapí, že nemám výhrady k mikrovlnke. No nemám. Neverím nezmyslom z internetu. Ak v mikrovlnke občas niečo rozmrazíte alebo zohrejete, nič dramatické sa nedeje a vaše telo si to ani nevšimne, spoľahnite sa.

– Blízka je mi talianska a mexická. Som 29 rokov vegetarián, ale nesnažím sa svoje okolie prevrátiť, ani to nepatrí k hlavným radám pre našich klientov a nemyslím si ani, že človek môže byť zdravý, len ak neje mäso. Vieme však, že vegetariánska strava skutočne patrí k najzdravším modelom stravovania spolu s mediteránnou a tradičnou ázijskou – Dan Buettner z National Geographic je autor zaujímavej štúdie a publikácie, ktorá vyšla aj v slovenčine a volá sa Modré zóny. Opisuje spôsob stravovania a života v piatich oblastiach sveta, kde žije najviac zdravých storočných ľudí. Ide o vegetariánov z Loma Lindy v Kalifornii, Japoncov z Okinawy, Grékov z Ikarie, Talianov zo Sardínie a Kostaričanov z Nicoye. Veľmi inšpiratívne čítanie!

- Určite áno! Veď človeka vždy zabije iba ten jeden hamburger alebo hranolčeky – ak im predchádzalo desaťtisíc ďalších. Naše zdravie závisí od toho, čo v jedálnom lístku vyskytuje najčastejšie. No nezabudnite, že pôžitok zo sústavného jedenia a trávenia sa až príliš často zmení na sústavné problémy s trávením a celým zdravím.

MUDr. Igor Bukovský, PhD, rodák z Martina, študoval na Jeseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine. Založil Ambulanciu klinickej výživy, je autorom mnohých bestsellerov o výžive a zdravom životnom štýle ako Návod na prežitie pre ženu, Plán B, (Za)chráňte svoje črevo a ďalších.

Váš obľúbený kuchár/kuchárka: v poslednom čase mi najviac chutí jedlo, ktoré v práci chystá moja asistentka Petra.

Naj zelenina a ovocie: kivi, trochu zelený banán, jahody, marhule, čerešne, bejby mrkva, zelená fazuľka, špenát, brokolica, artičoky... a veľa ďalších!

Vaše krédo: Bez ohľadu na to, čo sa deje „tam vonku“, sa naše telo, srdce ani duša nemusia váľať v blate.