Zahrala si už v nejednom slovenskom seriáli. Päť rokov však v divadle neskúšala žiadnu novú hru. Niežeby ponuky neprichádzali, ale ani jedna ju nezaujala natoľko, aby jej obetovala svoj čas. Až kým ju neoslovili do komédie 69 vecí lepších než sex. Herečka Helena Krajčiová (37) v nej stvárni jednu z hlavných postáv.

Premiéra spomínanej hry bude 13. apríla v bratislavskom Divadle L+S. Čo od nej môžu diváci očakávať?

Niečo moderné, vtipné a zároveň hlboké, dojímavé. Ide o príbeh manželstva, ktoré sa ocitlo v zlomovej situácii. Ja hrám redaktorku módneho časopisu, dbám o to, ako vyzerám, obklopujem sa peknými vecami a v hlave mám svoj svet plný túžob a vášní. Žijem vo vzťahu, ktorý pokladám za trvalý, mám dieťa a zrazu sa stane niečo, čo som rozhodne nečakala. Mojím manželom na javisku je Marián Miezga, nášho suseda hrá Marián Mitaš a v úlohe mojej šéfky sa predstaví Zuzana Mauréry. Sú to skvelí herci. Hru napísala Eva Borušovičová a tiež ju režíruje. Jej dialógy sa dobre hrajú, lebo vie používať súčasnú slovenčinu, čo nie je bežné. V hre je mnoho krásnych momentov. Sama som zvedavá, ako sa nám ich podarí sprostredkovať divákovi. Ale už teraz je isté, že spozná 69 vecí lepších než sex. To je teda dosť!

Hra je o vzťahoch. Rada rozoberáte vzťahy?

Baví ma rozprávať sa o vzťahoch, o tom, čo sa ostatným v ich životoch deje. S ľuďmi, na ktorých mi záleží, som ochotná preberať ich vzťahy donekonečna. Všetci sme múdri, keď ide o problémy iných. To nám ide. Ja tiež rada dávam a prijímam rady od mojich blízkych. Dobre sa s niekým porozprávať, ale tak naozaj dobre, to môže urobiť v živote veľké veci. Som vždy vďačná, keď stretnem niekoho nového, pri ktorom mám pocit, že debata s ním ma obohacuje.

Aké vzťahy boli u Krajčiovcov, keď ste ešte bývali s rodičmi v rodnej Senici?

Vždy som doma cítila ich oporu, a to mi dodnes dodáva odvahu do života. Je to pre mňa najväčšia hodnota. Podobnú podporu mám aj od sestier. Máme od rodičov rovnaký základ, takže veci cítime podobne. Moje sestry sú aj moje najlepšie kamarátky. Katka je o rok staršia, je diabetologička a s rodinou žije v Skalici. O osemnásť rokov mladšia Paulínka študuje na poľnohospodárskej fakulte v Brne a dobre jazdí na koni. Radi sa všetci stretávame na Podbranči, kde majú rodičia domček. Ideme aj s našimi psami do prírody na dlhú prechadzku, porozprávame si novinky, spomíname, potom sa od seba vzdialime, naši zaostanú, my s deťmi sme vpredu a Paulínka behá na koni od jedných k druhým. Je to pekné.

Lákala by vás aj v skutočnosti práca módnej redaktorky?

Vôbec nie. Také niečo ma nepriťahuje. Moja veľmi romantická predstava inej profesie je byť spisovateľkou. Ale nikdy som nič nenapísala. A ešte by som chcela perfektne vedieť hrať na klavíri.

Čím by ste sa teda mohli živiť, ak nie umeleckou prácou?

Obávam sa, že nič nerobím do takej hĺbky, aby som sa tým mohla živiť.

Netrúfli by ste si ani na tenis, ktorý ste ako dievča hrávali. Neľutujete dnes, že ste sa nevybrali touto cestou?

Nie. Rodičia ma na tenis prihlásili, aby som mala nejaké základy, ale veľmi mi to nešlo. Ani dnes nehrám bohvieako, ale hrám rada. Keď mám čas, rada si pozriem tenisový turnaj v televízii. Ale veci, ktoré sa týkajú hrania na javisku, mi išli od detstva ľahko. Odmalička som recitovala, spievala, chodila som do tanečného krúžku, na hudobnú. Štúdium na konzervatóriu a následne na VŠMU bolo teda logickým vyústením mojich koníčkov z detstva. Nepamätám sa, že by to rodičia nejako komentovali. Skôr sme nevedeli vymyslieť, akú alternatívu by som si mala zvoliť, ak by ma na konzervatórium nevzali. Myslím, že sme vtedy dospeli k nejakému vojenskému a knihovníckemu odboru.

Tak to by bolo celkom zaujímavé.

Možno by to bolo báječné. Venovala by som sa knihám, doviedlo by ma to až k písaniu a splnil by sa mi sen o slávnej spisovateľke. Ale to sa už nedozvieme.

Rodičia nekomentovali váš výber školy. Vyjadrujú sa k vašim hereckým výkonom v seriáloch?

Pozerajú všetky seriály, v ktorých hrám. Vždy ma chvália a tvrdia, že ich nesledujú len kvôli mne, ale preto, lebo sú dobré. Je však zaujímavé, že keď v nich už nehrám, prestanú ich pozerať. Takže trošku ich podozrievam, že mi nehovoria pravdu. (smiech) Teraz celá rodina sleduje Búrlivé víno a ja musím pre moju krstnú dcéru zháňať podpiskarty Juraja Loja.

Práve tam stvárňujete prostorekú Dorotu, ktorá bez okolkov každému povie, čo má na srdci. Ste aj vy taká?

Áno, stáva sa, že zo mňa vyletia nečakané komentáre. Našťastie sa to celé končí vačšinou smiechom. Je to také osviežujúce, keď ľudia nehovoria, čo by mali, ale čo naozaj chcú povedať. Obdivujem takých, ktorí to vedia so šarmom a láskou, tak, že neublížia, ale odľahčia problém či debatu.

Čo vám na herectve najviac prekáža?

Je veľa momentov, ktoré sú ťažké. Keď vám napríklad nesadne herecký partner či režisér, keď sa vám nepáči, akým spôsobom sa vyvíja vaša seriálová postava. V divadle je to, čo sa týka chémie medzi ľuďmi, ešte náročnejšie. Kým príde premiéra, sme nútení tráviť spolu veľa času. A to naše vzťahy poriadne preverí. Všetci sme citliví, zraniteľní, obávame sa neúspechu a materiál, s ktorým pracujeme, sme zasa iba my sami. Je to celkom zložitý mechanizmus a úspech nemáme nikdy zaručený. Zaujímavý paradox je aj to, že hoci vám kolega vôbec nie je sympatický, musíte sa snažiť, aby dobre hral. Pretože výsledok je najlepší vtedy, ak hrajú dobre všetci. No a potom sa dajú prežiť v divadle úžasné chvíle. Na predstaveniach alebo skúšach. A možno aj v hľadisku, keď sa divákom bude páčiť náš najnovší divadelný počin 69 vecí lepších než sex.

Rada sa pozeráte na seba v televízii?

Okrem herectva sa venujete aj spevu v skupine Fragile. V čom ste lepšia?

Helena Krajčiová: Herectvo poriadne preverí vzťahy

Plus TV

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Helena Krajčiová: Herectvo poriadne preverí vzťahy

Súvisiace články

Mirka Partlová: Na deti sa ešte necítim, potrebujem dozrieť

Spoveď Evy Sakálovej: Do dvadsiatky som si nepripadala pekná