Čo sa stalo? Čírová si chcela tretie tehotenstvo užiť úplne inak: S týmto sa musela popasovať

- Ďakujem, mám sa veľmi dobre. Našťastie, pri tomto treťom tehotenstve som nemala žiadne nevoľnosti ani obmedzenia. Ale zasa prišla karanténa, najväčšie obmedzenie pre celý svet. Tak ako všetci sme sa museli naladiť na trochu iný život, ale veľa nám to aj dalo. Zistili sme, že nepotrebujeme až tak veľa nakupovať, mnohých fanúšikov som naučila piecť chlieb v domácich podmienkach, deti namiesto kina trávili čas na hojdačkách a trampolíne.

- Tých dní bolo viac. Tým, že boli deti stále doma, čas plynul akoby rýchlejšie a bežné veci, ktoré človek predtým stíhal počas ich pobytu v škole a na krúžkoch, sa odrazu kopili. Až sme museli zaviesť prísny režim a rozvrh dňa, vďaka ktorému deti vedeli, kedy majú online vyučovanie, kedy čas hrať sa vonku a kedy sa majú pripravovať na ďalší deň. Energiu a optimizmus mi dodávalo to, že sme všetci zdraví, a očakávanie príchodu ďalšieho člena našej partie.

- Pôvodne som si toto tehotenstvo plánovala užiť úplne inak. Vedela som, že môj manžel už bude viac s nami, chcela som navštevovať tehotenské procedúry, masáže, plávanie. Ako rozhľadenejšia žena som chcela každý mesiac vychutnať maximum toho, čo dnešné možnosti ponúkajú. Skutočnosť však bola a je iná a znova ma to iba utvrdilo v mojom dávnom presvedčení, že netreba príliš plánovať. (Smiech.) Ale nemôžem sa sťažovať, tehotenstvo prebieha bez komplikácií a za to som veľmi vďačná.

- Mená sme mali pripravené pre dievčatko aj chlapca, keďže sme dlho nevedeli, čo čakáme. Teraz, keď sa už tešíme na chlapčeka, máme tri mená, z ktorých si asi spontánne vyberieme až po pôrode. Deti sa od začiatku tešia na súrodenca, pripravujú mu prekvapenia a Zoe ma presviedča, že mi bude vo všetkom pomáhať. Myslím, že ich bude baviť všetko mu ukazovať a vysvetľovať. Aspoň tých pár rokov do puberty. (Smiech.)

- Vážne? To ma veľmi teší! Kváskovanie som začala riešiť tesne pred karanténou, začiatkom roka 2020. Manžel mal problémy s výrobkami z droždia, a tak sme vždy kupovali iba kváskové chleby a pečivo. Potom som zistila, že niektoré moje kamarátky si kvások aj cesto pripravujú doma, a tak som to skúsila aj ja. Kúpila som si knižku o kváskovaní a pustila sa do toho. Možno som mala šťastie, ale môj kvások sa podaril hneď na prvý pokus a takisto aj chlieb. Mala som doma obrovský úspech, a preto som sa rozhodla piecť. Človek presne vedel, čo dáva do bruška, a zároveň nám tieto moje pekárenské výrobky aj veľmi chutili. Ani som netušila, ako veľmi sa mi táto nová zručnosť bude hodiť počas karantény.

- No to je ťažká otázka, lebo si dávam rôzne méty v zmysle hesla „nič nie je nemožné“ a „dokážem všetko, do čoho sa pustím“. (Smiech.) Naposledy som robila Zoe k narodeninám štvorposchodovú tortu celú pokrytú ružovým marcipánom a ozdobenú ružami z cukru. Robila som ju asi sedem hodín, ale bavilo ma to a výsledok stál za to. Ale ak mám urobiť radosť Maroškovi, tak by to bolo určite varenie, napríklad sviečkovica na smotane s domácou žemľovou knedľou.

- Začala by som tým lepidlom, to je pre nás rozhovor. Stále sa vieme rozprávať aj niekoľko hodín. A, samozrejme, humor. Asi sme sa za tých 12 rokov už výrazne ovplyvnili, lebo nás dokážu pobaviť a zaujať rovnaké veci. A čo sa týka rande, romantická prechádzka pri mori. Vieme aj vychutnávať posedenia pri dobrom jedle a vínku, milujeme more a hory, krásne výhľady.

- Máte pravdu, leto strávime určite v domácom prostredí. Všetci sme s tým zmierení a nevnímame to ako obmedzenie. More nám však určite chýbať bude. No ak sa bavíme možno o budúcom lete a náš chlapček bude môcť cestovať, vybrali by sme si napríklad Korziku.

- Vždy sa rada vraciam do mojej rodnej Trnavy. Tam sa cítim stále doma, nevynechám žiadne mestské akcie alebo jarmoky. Tam som prežila celé detstvo a s Trnavou sa mi spája aj veľmi veľa spomienok. Z prírodných destinácií sú to celé Tatry. Nízke, Vysoké, Západné alebo Belianske, kde sme zažili množstvo rodinných výletov práve v Bachledovej doline.

- Do tohto som sa pustila iba nedávno, možno aj vďaka karanténe. Minulý rok sme pestovali iba paradajky a jahody a tento rok nám pribudli cukety, baklažán, uhorky, papriky, tekvica hokaido, pór a zopár byliniek ako bazalka, koriander alebo mäta. Nemáme však ešte žiadne skúsenosti, tak som zvedavá, ako sa nám bude dariť. Zatiaľ to vyzerá sľubne, rastlinky ešte žijú a rastú. Hnojivo nám produkujú naše sliepočky, takže mohlo by to fungovať. (Smiech.)

- Naše deti sú hudbou obklopené od narodenia, takže je prirodzené, že ich to tým smerom ťahá. Aj Hugo, aj Zoe navštevujú hodiny klavíra a musím povedať, že ich to aj baví. Keďže máme môj staručký klavír v obývačke, často len tak začnú hrať. Dokonca sa niekedy stane, že sa hádajú, kto musí viac cvičiť, aby si vybojovali čo najdlhší čas pre seba. Tieto situácie vychutnávam, lebo ich niekedy musím nútiť. Zoe okrem toho veľmi rada spieva. Najradšej mám, keď si nejakú známu melódiu spieva dookola aj dve hodiny a vymýšľa si do nej svoj text napríklad o tom, čo práve robí. Potom to neviem dostať z hlavy celý deň. (Smiech.) Hugo zase miluje knihy, najradšej by už nejaké príbehy sám písal. Niečo nám už aj čítal a vyhlasuje, že píše filmový scenár.

- Mám obrovské množstvo vecí, ktoré by som chcela vyskúšať. Možno aj načrieť do oblastí, ktoré s hudbou nesúvisia. Ale mám iný problém. Čas! Ten tak rýchlo letí, že som vlastne rada, keď sa mi darí zachytávať aspoň okrajovo to šťastie z objavovania nového. A možno, keď ma niečo natoľko osloví, že tomu obetujem viac času, bude to popri hudbe moja vášeň.

✔ Mali ste ako tínedžerka nejaký idol na plagátoch?
Ako tínedžerka nie, ale ako dieťa áno. Kelly Family.
✔ Čo najradšej nakupujete?
Asi všetko, čo súvisí s módou.
✔ Najobľúbenejšie jedlo z detstva?
Lokše s masťou.