Čo trápilo nezabudnuteľnú Potokárovú († 27), prečo nechcela žiť? Slová jej sestry vás rozplačú

Divadlo sa preňho stalo útočiskom, terapiou i spôsobom, ako zvládať bolesť. Svoje súkromné trápenia si do práce neprenášal – naopak, divadelná práca mu pomáhala udržať sa nad vodou. Pokračoval v hraní aj v tých najťažších chvíľach, napríklad keď prišiel o svoju mamu. Jeho profesionálny prístup a oddanosť remeslu boli obdivuhodné – rovnako ako schopnosť ponoriť sa do postavy bez ohľadu na to, čo sa dialo v jeho vnútri.

„Mne zomrela mama a na druhý deň som hral predstavenie, kde som mal každé piate slovo matka. A jedinou možnosťou, ako sa s tým ako-tak vyrovnať, bolo, že to predstavenie nezruším a to slovo budem hovoriť v ten večer bez toho, aby tých päťsto ľudí, čo tu sedí, vedelo, čo sa mi včera stalo,“ hovoril v relácii Portrét Robo Roth.

Na doskách Slovenského národného divadla prežíval Robo Roth celé spektrum emócií – od smútku a hnevu až po lásku. A práve tá najhlbšia sa v ňom zrodila vo chvíľach, keď stretol o dvadsať rokov mladšiu Moniku Potokárovú. >>>