Cvrknete si od smiechu - toto dostala Janka Kovalčiková ako DARČEK od svojich kolegov

Myslím si, že ich zvládam ako každý. Snažím sa hydratovať, pijem veľa vody a striedavo si púšťam klimatizáciu, aby som to neprehnala a nenarušilo to môj zdravotný stav. No a popri tom všetkom lamentujem, ako môže niekto popierať klimatickú krízu.

Áno, som priaznivec klimatizácie, používam ju rada, ale s mierou. Nemám ju nikdy nastavenú ako napríklad v obchode s potravinami, kde človek niekedy ide v lete zmrznúť, ale tak primerane.

Najviac asi to, že máme divadelné prázdniny. Po desiatich mesiacoch hrania takmer každý večer mám konečne voľno. Na lete sa mi však toho páči viac. Mám rada teplo, vodu, tropické večery, vysedávanie na terase, veľa zeleniny, čas s kamarátmi. Som skrátka letný typ.

Mňam! To ste nemohli lepšie vybrať. (Smiech.) Som totiž absolútna milovníčka rajčín v akejkoľvek podobe. Dokonca som raz po premiére dostala od svojich kolegov rajčinovú darčekovú tašku. Bolo v nej všetko rajčinové – džús, zavárané rajčiny, pretlak, čerstvé rajčiny, rajčinový džem… Veľmi ich ľúbim!

Cielene ani nie, ale skôr tak automaticky, podvedome, intuitívne. V horúčavách mi chutia také ľahšie jedlá – šalátiky, rybičky, ale aj mäsko… A aj varím, vo všeobecnosti rada varím, leto nevynímajúc. Robievam často cestoviny, šalátiky aj ľahké polievky.

Filmy a seriály točíme aj v lete, nie je to tak, že mám teraz celé dva mesiace voľna. Aj rôzne relácie sa robia v lete, takže je aj práca. Ale teším sa z toho, pretože zase celé dva mesiace doma by som nevydržala. V čase, keď vyjde tento rozhovor, budeme mať po premiére filmu Kavej a následne nás čakajú Kavej cesty po Slovensku.

Je to prirodzená súčasť mojej práce. A či rada, alebo nerada – snažím sa k tomu nemať nejaké citové zainteresovanie, prosto to vnímam ako fakt, a keď je niekto milý a príjemný, tak sa s ním veľmi rada odfotím a veľmi rada aj trošku porozprávam. Samozrejme, sú ľudia a „ľudia“, ale to ja už neovplyvním, no zatiaľ mám iba pozitívne skúsenosti, z čoho sa teším.

Nie, ja sama sa nerada fotím. Rada si zážitky ukladám v hlave. Aj čo sa týka sociálnych sietí, nefotím si, hneď ako prídem do reštaurácie, jedlo alebo keď som na koncerte, nerobím selfíčka. Všetko rada vychutnám bez mobilu. Samozrejme, že na dovolenke sa odfotím alebo aj na tom koncerte, ale selfíčka nie sú moja šálka kávy, ako sa hovorí. (Smiech.) Ale rada si kupujem jednorazové foťáky. Vždy, keď niekam vycestujem, kúpim si ho a potom dám fotky hneď vyvolať.

Boli sme s manželom na tri dni pri mori, ale kde, to si nechám pre seba. Máme také vytypované a vyskúšané miestečka, kde máme celkom súkromie. Ale je to vždy niečo, čo je blízko, niečo, čo nie je cenovo vystrelené niekam do nebies, prosto taká normálna dovolenka stredomorského charakteru.

Keďže som hlavne fototyp nula až jeden, väčšinou som pod slnečníkom. (Smiech.) Veľmi sa nemôžem opaľovať, ale milujem slniečko. A myslím si, že s mužom sme takí zladení, že máme radi aj vyvaľovanie, ale požičiavame si aj bicykle, chodievame na dlhšie prechádzky, prípadne si prenajmeme skútre a objavujeme mesto a okolie. Milujeme paddleboard, vždy si ho vezmeme so sebou. Čiže aj poležíme, poleňošíme, ale aj pochodíme a popozeráme.

Áno, veľmi bohaté… Skúšala som na spálenú pokožku všeličo od kyslej smotany, jogurtu až po neviemčo všetko, čo bolo dostupné. Z lekárne chladivé gély, krémy, mastičky. Ale musím povedať, že posledné roky sa mi darí ustriehnuť zdravú mieru, pretože nechodím na priame slnko a som natretá päťdesiatkou faktorom. Bez toho nevyjdem z domu ani bez pokrývky hlavy – to vôbec! Na pleť používam SPF už od marca, takže naozaj sa chránim, lebo to slniečko je čím ďalej, tým agresívnejšie a agresívnejšie.

Nepamätám si konkrétne na prvý let lietadlom, ale mávala som kedysi z lietania panický strach. Už to však viem predýchať a nepotrebujem pred vzlietnutím ani panáka, ani žiadne tabletky. Snažím sa to prežiť svojpomocne. (Smiech.) Pozriem si počas letu nejaký film, prípadne sa rozprávame, spíme – tak aby som sa nesústredila na katastrofické scenáre. Už k tomu pristupujem racionálne a nebojím sa ani turbulencií, ani vzlietnutia, ani pristávania.

Ach, no ja sa priznám, že ja som človek s veľmi zlým „time managementom“. Vždy meškám, vždy sa ospravedlním a tí ľudia sú takí milí, že mi to vždy akceptujú, až si niekedy hovorím, že by nemuseli. Žijem ako väčšina ľudí rýchlu dobu.

Mám sny, ktoré by som si chcela splniť, ale nemám ich ohraničené vekom. Chcem prežiť pekný život, pokojný, zdravý život – zo súkromnej aj z pracovnej stránky. Chcem ho hlavne prežiť s ľuďmi, ktorých mám rada a ktorých si vážim. To je môj sen navždy! A to vlastne želám úplne všetkým ľuďom, aj vašim čitateľkám, lebo veď čo vlastne chceme? Asi všetci prežiť pekný život. To nás spája.