Do redakcie Nový Čas pre ženy som nastúpila v máji 2023. Venujem sa primárne slovenskému šoubiznisu, ale píšem aj články o zdraví, kráse, vzťahoch či príbehy. V médiách sa pohybujem od roku 1998. Začínala som v regionálnych novinách, môj hlas ste mohli zachytiť aj z rádií, a je možné, že ste ma zaregistrovali aj na televíznej obrazovke ako moderátorku a reportérku. Práca v médiách je mojím splneným snom. 

Ivana Dragúňová

Presne pred rokom sme spolu robili rozhovor. Čo sa vo vašom živote za ten čas odohralo? Radostné, smutné, veľkolepé, ale aj také, na čo by ste najradšej zabudli?

Bolo toho veľa! Absolvovala som množstvo sebarozvojových výcvikov, mala som obdobie bohaté na umelecké aktivity - odpremiérovali sme muzikál Mojžiš na Novej scéne, nahrala som pesničku s Lukášom Adamcom – volá sa Spriaznení a vyjde už 8.augusta, akurát finalizujeme videoklip, zorganizovala som zahraničný ženský pobyt - takzvanú Púť Márie Magdalény na juh Francúzska, ešte viac som sa ponorila do spirituality, nahrávam podcasty, vystupujem s kapelou…

Ó, môj bože, toľko aktivít… Takže ste sa nenudili, ale zabávali. Vyzeráte, že vás toto všetko napĺňa a dobíja!

Áno, je to tak. Ale boli aj smutné chvíle. Na&nbsp;jeseň minulého roka sme sa rozlúčili s našou poslednou starou mamou. Ale aj to patrí k životu. Bolo to pre mňa veľmi transformačné, lebo som bola priamo pri jej skolabovaní, volala som záchranku, videla oživovanie, aj jej následný odchod z tela, takže to vám dá veľmi veľa uvedomení o živote.&nbsp;

Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy zo sveta prominentov, pikošky a zaujímavosti, prihláste sa na náš týždenný newsletter. Každý týždeň, pútavo a jasne →&nbsp;<a rel="noopener" href="https://sdu.sk/LM4">https://sdu.sk/LM4</a>

Odchod z tela? Fakt? To znie neuveriteľne… Ako to prebiehalo?

Viem, že smrť je pre mnohých citlivá téma, ale myslím, že naša spoločnosť na ňu nazerá príliš negatívne. Tým, že verím v reinkarnáciu a v ďalší nepozemský život v iných dimenziách, mi veľmi pomáha sa s tým vyrovnávať rýchlejšie a jednoduchšie. Napriek tomu, že na ľudskej úrovni <a rel="noopener" href="https://casprezeny.pluska.sk/ludia-a-pribehy/smutne-slova-mamicky-tomaska-11-posiela-mu-do-neba-odkaz-navzdy-ta-lubime-chlapcek-nas" target="_blank">som prežívala hlboký smútok</a>, a je mi ľúto, že si už s babkou nemôžem fyzicky posedieť na záhrade a obdivovať jej ruže, často si na ňu spomeniem, alebo ma navštívi v snoch. Taktiež s ňou komunikujem na energetickej úrovni a pri meditáciách. Tak ako s ostatnými, ktorí už nie sú tu na Zemi. Smrťou ale bytie nekončí. To fyzické áno, ale my nie sme len telo. Ale je to rozsiahla téma, a nie pre všetkých pochopiteľná, takže detaily si nechám pre seba.&nbsp;

Myslím, že každý váš fanúšik si všimol, že posledné roky ste sa naozaj výrazne začali venovať veciam – nazvime to – medzi nebom a zemou. Čo vás k týmto veciam tak ťahá? Odpoveď si prečítajte na ďalšej strane...

Myslím, že každý váš fanúšik si všimol, že posledné roky ste sa naozaj výrazne začali venovať veciam – nazvime to – medzi nebom a zemou. Čo vás k týmto veciam tak ťahá?

Odmalička som v sebe mala otázky - „aký má toto zmysel“ a „na čo som vlastne tu“? Inklinovala som k anjelom a vílam, k mágii. Rokmi pribúdali ďalšie a ďalšie otázky ohľadom Boha a vyšších svetov, a ako to vlastne je? Boha ale hľadám po svojom. Boh je pre mňa Všetko a Všade. Absolútny zdroj života a lásky.

Som presvedčená, že náš krátky ľudský život na tejto planéte nie je všetko. Preto mi dáva zmysel aj východná filozofia budhizmu, fascinuje ma aj mystika raného pôvodného kresťanstva ako gnosticizmus, ale aj egyptské mystériá, hermetizmus, staré sumerské alebo hebrejské texty, či múdrosti starovekých šamanských kultúr ako Mayovia a Oltéci, ale aj krásna slovanská pohanská mystika. Všetko to ukrýva toľko vzácnych starovekých múdrostí a zaujímavých vzhľadov.

Vediete k nejakej forme viery aj syna Gabriela?

Keď som bola malá ja, moja mamina mi povedala pre mňa podstatnú vetu: „Keď budeš veľká, sama sa rozhodneš, čomu chceš veriť.“ A to mi dalo úplnú slobodu v skúmaní, poznávaní, zvedavosti, bez akýchkoľvek obmedzení a dogiem. Preto aj ja chcem rovnako nechať môjmu synovi slobodu, nech sa rozhodne sám, čo mu dáva zmysel. Keď sa na niečo opýta, poviem mu svoj pohľad, ale vždy sa ho spýtam, ako to vidím on.

Ako trávi zatiaľ prázdniny? Zvládate všetko, keď je doma a nie v škole?

Zatiaľ to zvládame. (Úsmev.) Spoločnými silami s mojimi rodičmi, a tým, že bývame spolu, tak je všetko jednoduchšie. Na termíny, kedy mám naplánované točenie a viac práce v Bratislave sme ho prihlásili na denné športové tábory, inokedy ho beriem na koncerty so sebou, lebo v lete sú to väčšinou akcie vonku na nejakých slávnostiach alebo hodoch, tam sa vie vyšantiť.

Pôjde aj za otcom do Talianska?

Áno, v rámci možností jeho aj mojich. Francesco hráva po celom svete, tak niekedy je ťažšie sa časovo zladiť. Máme naplánovaný aj výlet do Ríma za jeho druhými starými rodičmi.

Ozaj, aké mal vysvedčenie? Darilo sa mu v prvom ročníku?

Darilo, matematika mu ide lepšie ako písanie a čítanie, ale dal to na jednotky. Ale mne vôbec nejde o to, aby mal samé jednotky, na to sa nikto o 20 rokov nebude pýtať. Pre mňa je dôležité, aby tomu rozumel, aby to vedel používať, a aby sa mu neznechutilo učenie.

Vy ste boli dobrá žiačka? Aké ste mali známky?

Ak dobré znamená na trojku, tak som bola dobrá žiačka! Na základnej to bolo oukej, na gymnáziu už horšie, hlavne matika, fyzika a chémia, to ma veľmi fascinovalo, ale nebola to moja silná stránka. Mala som veľmi rada literatúru, dejepis, geografiu a cudzie jazyky, to mi naozaj šlo.

Kedy sa u vás prejavil spevácky a herecký talent? Kedy ste si uvedomili, že chcete ísť touto cestou a chcete sa tým aj živiť?

Od štyroch rokov som tancovala v detskom folklórnom súbore, navštevovala som súkromné hodiny spevu a klavíra, potom som chodila do ZUŠ-ky, spievala v zbore a tancovala už v dospeláckom súbore FS Rozsutec. V pätnástich som dostala možnosť ísť tancovať do muzikálu Na skle maľované a potom Cigáni idú do neba, kde som už aj viac spievala a mala zopár replík. Počas toho som na gymnáziu navštevovala ochotnícky klub Divadlo mladých, čiže ma začalo viac zaujímať herectvo. A nejakým zázrakom sa stalo, že ma vzali na výšku študovať herectvo a profesionálne som vstúpila do umeleckého sveta ani neviem ako. (Smiech.)

Na šoubizovej scéne ste už dostatočne dlho na to, aby ste vedeli spätne posúdiť svoje kroky, konanie… Keď sa obzriete späť, je niečo, čo by ste už s týmto rozumom urobili inak?

Určite by som sa bála menej o to, či som dostatočne hodnotná ako umelec a sústredila sa viac na to, či ma vnútorne napĺňajú a sú v súlade s mojimi hodnotami tie postavy a projekty, ktoré mi boli ponúknuté. Ako mladá herečka sa častokrát presvedčíte, že tú rolu treba zobrať, aj keď je vám proti srsti, <a rel="noopener" href="https://casprezeny.pluska.sk/celebrity/palonder-o-rozvode-s-greppelovou-ostre-slova-na-adresu-svojej-ex-kristina-nemohla-mlcat" target="_blank">lebo sa bojíte, že už vás neobsadia. </a>Takisto v hudbe by som sa menej prispôsobovala trendom, len aby ma boli ochotní zahrať v rádiu, a viac sa sústredila na to, čo vlastne chcem v ľuďoch mojou hudbou podnietiť. Ale našťastie som väčšinou robila na skvelých projektoch.

Chceli ste byť v živote aj niečím iným než herečkou a speváčkou?

Chcela som ísť študovať jazyky alebo psychológiu. Chvíľu som chcela byť aj vojačka alebo archeologička.

Ako to máte s láskou? Minulý rok ste boli sama, a teraz?

Stále som slobodná. Nehovorím, že neboli žiadni &nbsp;„záujemci“, ale po mojich skúsenostiach už naozaj viem, čo nechcem. Partnerstvo je pre mňa posvätná vec, a tentokrát chcem, aby to bolo naozaj kompatibilné po všetkých stránkach. Nie som typ, ktorý by sa chcel naťahovať a randiť len tak, to naozaj nemám vo zvyku. Musím tam vycítiť tú spriaznenosť, o ktorej spievam v najnovšej skladbe. V mladosti som sa vedela bláznivo zaľúbiť, a môj najväčší problém bol, že som nevidela toho muža aký v skutočnosti je, ale idealizovala som si ho. Dnes som opatrná, ale nie v rovine strachu zo sklamania, ale práve v tom, že už viem, akú mám ako žena hodnotu.

Dali by ste ešte šancu niektorej svojej bývalej láske? (Úsmev.)

Netreba lipnúť na minulosti a donekonečna si ju prehrávať v mysli, že či sa to stalo tak ako malo, či som nemala niečo inak urobiť, a čo by bolo keby… Niekedy je najväčším darom nechať ísť v láske všetko, čo už neslúži pre náš vzájomný osoh.