Speváčka Dara Rolins začínala na hudobnej scéne už ako malé dievčatko. Odvtedy Dunajom pretieklo veľa vody a ona sa vyšvihla doslova na divu. Síce budúci rok oslávil päťdesiatku, málokto by jej tento vek tipoval. Vyzerá skvele a to jej nik nemôže uprieť. Okrem hudby v sebe rozvíja ďalšie talenty a pre fanúšikov má kopec prekvapení. Jedno už predstavila. Začiatkom septembra sa na stoly kníhkupectiev dostal diár Rok podľa Dary, ktorý je už šiestym v poradí. Plavovláska nám prezradila, ako celý nápad vznikol, či čakala, že bude mať taký úspech, na čo sa ešte môžeme tešiť, ako vníma sebalásku aj to, ako oddychuje.
Darinka, toto je už v poradí šiesty diár Rok podľa Dary, ktorý prinášate fanúšikom. Prezraď ale, kde vznikla vôbec myšlienka na ten prvý?
Ja si myslím, že naviazala na môj nedeľný blog "Život podľa Dary", ktorý som písala pravidelne na svojom Facebooku. A keď už som bola pri nejakom 300-neviem koľkom dieli, tak sa mi párkrát stalo, že som nestíhala alebo sa mi úplne nechcelo, no nejak som sa k tomu vždy dokopala a povedala som si, že musím. Potom mi raz niekto napísal do komentov, že 5-6 hodín, tak ako Dara preber sa, čo robíš? Už tam dávno mal byť tvoj blog. Tak som sa na to tak dívala, že kam sme sa to dostali? (Smiech.) Aby ma niekto buzeroval a hovoril mi, čo mám robiť, kedy a ako. Však to vzniklo z čírej slobody a takej potreby niečo prirodzene zdeliť, ale rozhodne z toho nebol plánovaný seriál. On sa stal. Ale potom som si povedala, že asi všetko má svoj koniec a to je ten správny moment, kedy to treba uzavrieť. Na nejakú dobu som prestala ten blog písať a veľa fanúšikov mi písalo, že im to je hrozne ľúto, že s tým počítali, že sa na to tešili a bolo to pre nich taká prirodzenosť. No a moja kamarátka z tímu mi vlastne povedala tak urob knihu. A ja hovorím, že na knihu je ešte skoro, to som ešte mladá, budem bilancovať až za pár rokov. (Úsmev.) A ona hovorí, že a čo taký diár, ktorý by sa nakombinoval tými blogmi? Takto vzniklo, v jej hlave. Autorkou tohto nápadu je vlastne moja kamarátka Simona. Takže nakoniec z toho vznikol tento diár, ktorý je tu už 6 rokov. Takže som vďačná aj jej.
A čakala si, že to bude mať taký úspech?
Nie. To sa priznám. Vedela som, že to úspech mať bude, lebo už v tej dobe, keď vznikol prvý, tak som bola už akoby etablovaná, vedelo sa o mne, takže nepočítala som s tým, že to bude prepadák. Vždy som si hovorila, že aspoň tí skalní si to kúpia, keď už nik iný. (Smiech.) Ale je fakt, že som oslovila diárom ešte hromadu ďalších ľudí, ktorí mi vstúpili do života. Dnes je to tak, že veľa ľudí prizná a povie, že nehnevaj sa, z tvojej hudby poznám možno tak štyri pesničky, ale milujem tvoje diáre, milujem tvoje myšlienky a milujem to, ako píšeš. To ma teší. (Úsmev.)
Koľko zhruba trvá ten proces od prvej myšlienky, ako bude diár na daný rok vyzerať až po výtlačok v ruke?
Tak teraz už plus-mínus vieme, už to má nejakú šablónu, nejaký formát, nejakú schému, ale naplniť to zase tými zaujímavými vecami, momentami myšlienkami, vychytávkami, obrázkami a všetkým... Strašne je to zodpovedná úloha. Pretože ja som perfekcionista a o mne to všetci vedia, že my aj keď ideme na javisko, tak prechádzam dievčatá normálne "laserovým" okom a každá nitka, ktorá trčí z kostýmu alebo je niečo nepresné, alebo trčí ramienko z podprsenky, tak sa vždy smejú. (Smiech.) Ale to je choroba moja a mám to tak vo všetkom. Aj s tým diárom. Ku všetkému sa ešte desaťkrát potom vrátim, kým je to dokonalé. No je super mať okolo seba ľudí, ktorí s tým počítajú a vedia a nerobia omyly. Už ideme na istotu a vedia, že v takom polotovare nemá cenu mi to ani ukazovať a dávať, lebo ja to aj tak vrátim. Proste nerob mi to. Daj mi to tak, ako to už ty vidíš v hlave. Ja svoju predstavivosť používam v iných súvislostiach, tých hudobných najradšej.
V novom diári na rok 2022 je pribalený aj taký zošitok či denníček na tajomstvá. Zvykneš si viesť denník?
Rozmýšľam... Tak nepravidelne. Ale vlastne tie moje diáre fungujú pre mňa už 6 rokov aj ako taký denník, lebo v nich mám veľa takých poznámok a odkazov na situácie, stretnutia alebo emócie, ktoré sa mi v živote stali. V detstve som mala. Keď si v niektorých teraz listujem a čítam, tak sa smejem a hovorím si, bože, to ako keby písal niekto cudzí. A to je dobre, lebo som zaznamenala vývoj vo všetkých smeroch. (Smiech.)
