Dara Rolins: TOTO je jej tajomstvo mladého vzhľadu a... Tiež si musím povedať spomaľ!

Speváčka Dara Rolins začínala na hudobnej scéne už ako malé dievčatko. Odvtedy Dunajom pretieklo veľa vody a ona sa vyšvihla doslova na divu. Síce budúci rok oslávil päťdesiatku, málokto by jej tento vek tipoval. Vyzerá skvele a to jej nik nemôže uprieť. Okrem hudby v sebe rozvíja ďalšie talenty a pre fanúšikov má kopec prekvapení. Jedno už predstavila. Začiatkom septembra sa na stoly kníhkupectiev dostal diár Rok podľa Dary, ktorý je už šiestym v poradí. Plavovláska nám prezradila, ako celý nápad vznikol, či čakala, že bude mať taký úspech, na čo sa ešte môžeme tešiť, ako vníma sebalásku aj to, ako oddychuje. 

Darinka, toto je už v poradí šiesty diár Rok podľa Dary, ktorý prinášate fanúšikom. Prezraď ale, kde vznikla vôbec myšlienka na ten prvý?

Ja si myslím, že naviazala na môj nedeľný blog "Život podľa Dary", ktorý som písala pravidelne na svojom Facebooku. A keď už som bola pri nejakom 300-neviem koľkom dieli, tak sa mi párkrát stalo, že som nestíhala alebo sa mi úplne nechcelo, no nejak som sa k tomu vždy dokopala a povedala som si, že musím. Potom mi raz niekto napísal do komentov, že 5-6 hodín, tak ako Dara preber sa, čo robíš? Už tam dávno mal byť tvoj blog. Tak som sa na to tak dívala, že kam sme sa to dostali? (Smiech.) Aby ma niekto buzeroval a hovoril mi, čo mám robiť, kedy a ako. Však to vzniklo z čírej slobody a takej potreby niečo prirodzene zdeliť, ale rozhodne z toho nebol plánovaný seriál. On sa stal. Ale potom som si povedala, že asi všetko má svoj koniec a to je ten správny moment, kedy to treba uzavrieť. Na nejakú dobu som prestala ten blog písať a veľa fanúšikov mi písalo, že im to je hrozne ľúto, že s tým počítali, že sa na to tešili a bolo to pre nich taká prirodzenosť. No a moja kamarátka z tímu mi vlastne povedala tak urob knihu. A ja hovorím, že na knihu je ešte skoro, to som ešte mladá, budem bilancovať až za pár rokov. (Úsmev.) A ona hovorí, že a čo taký diár, ktorý by sa nakombinoval tými blogmi? Takto vzniklo, v jej hlave. Autorkou tohto nápadu je vlastne moja kamarátka Simona. Takže nakoniec z toho vznikol tento diár, ktorý je tu už 6 rokov. Takže som vďačná aj jej.

A čakala si, že to bude mať taký úspech?

Nie. To sa priznám. Vedela som, že to úspech mať bude, lebo už v tej dobe, keď vznikol prvý, tak som bola už akoby etablovaná, vedelo sa o mne, takže nepočítala som s tým, že to bude prepadák. Vždy som si hovorila, že aspoň tí skalní si to kúpia, keď už nik iný. (Smiech.) Ale je fakt, že som oslovila diárom ešte hromadu ďalších ľudí, ktorí mi vstúpili do života. Dnes je to tak, že veľa ľudí prizná a povie, že nehnevaj sa, z tvojej hudby poznám možno tak štyri pesničky, ale milujem tvoje diáre, milujem tvoje myšlienky a milujem to, ako píšeš. To ma teší. (Úsmev.)

Koľko zhruba trvá ten proces od prvej myšlienky, ako bude diár na daný rok vyzerať až po výtlačok v ruke?

Tak teraz už plus-mínus vieme, už to má nejakú šablónu, nejaký formát, nejakú schému, ale naplniť to zase tými zaujímavými vecami, momentami myšlienkami, vychytávkami, obrázkami a všetkým... Strašne je to zodpovedná úloha. Pretože ja som perfekcionista a o mne to všetci vedia, že my aj keď ideme na javisko, tak prechádzam dievčatá normálne "laserovým" okom a každá nitka, ktorá trčí z kostýmu alebo je niečo nepresné, alebo trčí ramienko z podprsenky, tak sa vždy smejú. (Smiech.) Ale to je choroba moja a mám to tak vo všetkom. Aj s tým diárom. Ku všetkému sa ešte desaťkrát potom vrátim, kým je to dokonalé. No je super mať okolo seba ľudí, ktorí s tým počítajú a vedia a nerobia omyly. Už ideme na istotu a vedia, že v takom polotovare nemá cenu mi to ani ukazovať a dávať, lebo ja to aj tak vrátim. Proste nerob mi to. Daj mi to tak, ako to už ty vidíš v hlave. Ja svoju predstavivosť používam v iných súvislostiach, tých hudobných najradšej.

V novom diári na rok 2022 je pribalený aj taký zošitok či denníček na tajomstvá. Zvykneš si viesť denník?

Rozmýšľam... Tak nepravidelne. Ale vlastne tie moje diáre fungujú pre mňa už 6 rokov aj ako taký denník, lebo v nich mám veľa takých poznámok a odkazov na situácie, stretnutia alebo emócie, ktoré sa mi v živote stali. V detstve som mala. Keď si v niektorých teraz listujem a čítam, tak sa smejem a hovorím si, bože, to ako keby písal niekto cudzí. A to je dobre, lebo som zaznamenala vývoj vo všetkých smeroch. (Smiech.)

Už tu máme síce jeseň, ale prezraď, ako si prežila leto?

Moje leto bolo menej pracovné ako sme zvyknutí, ale to asi každého v šoubize. Výrazne menej koncertov, výrazne menej vystúpení, všetkého, čo súvisí s hudbou. Ale čo už? Človek pracuje s kartami, ktoré má v rukách, takže je to o tom, že bol zasa priestor na iné aktivity a moje talenty, ktoré som rozvinula. Všetko zlé je na niečo dobré. Človek musí asi pracovať s tou danou situáciou nejako rozumne, pretaviť to vo svoj prospech. Preto gratulujem a úplne, že veľký rešpekt všetkým, ktorí to pochopili a urobili to. Vďaka pandémii vzniklo aj veľa zaujímavých projektov a aktivít, ktoré by možno inak neuzreli svetlo sveta. Človek by na to inak nemal čas. Ja viem, že som milión vecí odkladala. Len kvôli tej diere, časovej pauze, pocitu, že musím niekde uplatniť tú svoju kreativitu, tak vznikli zase nové veci. Úplne iné, než v hudobných či diárových súvislostiach.  

A aké talenty si teda rozvinula?

(Smiech.) Okrem toho, že som založila svoju značku, pod ktorou som vydala kolekciu vonných sviečok, ktoré úplne, že milujem a všetci to o mne vedia, že vonné sviečky do môjho života patria tak, ako hudba. Aktuálne ich je 6, teraz pôjdeme von s difuzérmi, ktoré sú úplne našľapané. Aj tie parfumové koncentráty, z ktorých sú zložené, sú fakt veľmi kvalitné. Spolupracujeme s parížskymi parfumérmi. Sú teda vo veľmi vysokej kvalite, intenzite vôní.  Do toho sa nám podarila spolupráca s Mandarin Oriental Hotelom (svetová sieť hotelov, napr. v Dubaji, pozn. redakcie), čo je nevýdaný úspech. Vlastne som jediná vo východnej Európe, koho si pustili do svojho sveta aj ako tvorcu ich vône, ako difuzéru, tak vône. Takže to považujem za super úspech. Aktuálne koketujem s módou. (Úsmev.) Pravidelne jazdím do Talianska do Padovy, kde vzniká moja módna kolekcia. Nechcem to rozvíjať, lebo čas, kedy ju budem môcť oficiálne predstaviť ešte príde. Všetko sa chystá pred Vianocami. A to ani z ďaleka nie je jediné a posledné, čo mám v pláne predstaviť.

Takže fanúšikovia sa majú na čo tešiť...

Rozhodne! To bude prekvapenie za prekvapením. (Smiech.)

Faktom je, že budúci rok už budeš päťdesiatnička, no vôbec na to nevyzeráš a si skutočne kočka. Aké je tvoje tajomstvo, že vyzeráš tak skvele?

Ďakujem. Myslím si, že šťastie je úplne najväčší doktor. Spánok, ktorého mám teraz, ale veľmi málo, tak ma veľmi teší, keď mi dáš takúto poklonu, lebo ja mám pocit, že som trošku unavená. Ale nevadí. (Úsmev.) Asi je to tým, že robím to, čo ma baví, že sa zaoberám veci, ktoré mi môj život skôr spríjemňujú, než komplikujú. A keď komplikujú, tak v tých súvislostiach s vecami, ktoré ma zase robia šťastnou, patria. Akurát je toho veľa. Niekedy sa cítim ako žonglér v cirkuse, ktorý točí taniere. A tak vyzerá môj život. Teraz ešte viac než inokedy predtým. No udržuje ma to v strehu a aj vďaka tomu som taká mladá. (Smiech.)

Aj napriek korone si pracovne dosť vyťažená, no ak si nájdeš čas aj s dcérkou, ako dobíjaš baterky a relaxuješ?

Tým, že sme veľmi akčné a že ja veľa cestujem a som stále v pohybe, tak sa dosť často zdržiavame doma. V našom dome, v našej záhrade alebo v lese, ktorý máme hneď za domom. Máme vlastne dvierka zo záhrady do lesa.  Za rohom máme úplne fantastickú taliansku reštauráciu, kde robia rybičky dobré, chotnice, pizzu, špagetky. My si tak vystačíme. Keď máme voľno, tak sme u nás na dedine. Tak tomu hovoríme. A sme spolu. To je pre mňa úplne najvzácnejší čas.

Nakoniec, v poslednej dobe rezonuje dosť téma sebalásky, kedy ju mnohé ženy ešte neobjavili. Aký je taký tvoj pohľad na túto tému?

Je to podľa mňa vekom aj takým nastavením, životnou skúsenosťou, takým "vykľudnením" sa. Tiež sa priznám, že som sa nervovala vecami, ktoré sú mi dnes už jedno. Aj keby som bola neviem ako múdra, a myslím, že som bola vždy bystré dievča a empatické, ale keby niekto v mojom veku vtedy radil a hovoril to, čo viem dnes, tak tiež by som si ho zo slušnosti vypočula a povedala by som si: jasné, to si nechaj pre seba. Ja si to objavím sama a prídem na to, čo mi svedčí, čo mám robiť, ako veľmi si niečo vyčítať či brať k srdcu. Vieš, cítim to aj s Laurou. Tiež je veľa vecí, o ktorých mám chuť jej povedať, ježiš, tak na to sa vyprdni, to vôbec nerieš, to vôbec nie je pravda, krásna si... Ale určitý druh plachosti, nesebavedomia a neistoty asi patrí k tomu mladému veku. Jediné, čo môžeme urobiť my pre tie žienky, ktoré to takto majú je byť im oporou. Len o tom vedieť, rešpektovať to a nerobiť z toho väčšiu vedu. Lebo možno, keď na to začneme viac upozorňovať, tak je to možno ešte horšie, než keď to tak prejdeme, že to súvisí s vekom a životným obdobím, kedy je žena neistá a nevie. Môžeme byť neisté, môžeme tápať, nevedieť. Nemusíme byť vždy tie 100-percentne silné superženy ako z filmu Wonder Woman. Aj ja si musím občas povedať povoľ. Kľud. Sú aj iní ľudia, ktorí ti v tomto môžu pomôcť . Tak je to vo všetkom. Lenže to sú momenty, do ktorých sa človek dostane až vekom. Dozrieť je potreba. (Úsmev.)