Desivé slová lekárov: Herečku Dominiku Žiaranovú museli OPEROVAŤ, podozrenie na... PANEBOŽE!

Asi nič. (Smiech.) Veci sa podľa mňa dejú aj neosudovo, náhodne, naším konaním. V mojom bežnom slovníčku sa slovo „osudové“ asi ani nenachádza.

Mám pri sebe úžasného muža. Starostlivého, pozorného, múdreho aj láskavého. Zoznámili sme sa na vysokej škole v prvom ročníku. Boli sme spolužiaci päť rokov. Pravdupovediac, nikdy som si nemyslela, že by som sa mohla zaľúbiť do niekoho, koho roky poznám. Ale stalo sa. Takže osud? (Smiech.)

Myslím si, že som niečo medzi tým. Alebo v to aspoň dúfam. (Úsmev.) Dojme ma skoro všetko a citlivá som statočne. A nahnevať ma dokáže neprávosť, zloba alebo hlúposť.

Nie som veľmi hádavý typ. Snažím sa veci neriešiť úplne zahorúca. Ale určite sa snažím byť asertívnejšia. To, že nekričím a nebúcham, neznamená, že sa nepokúšam vyjadriť svoj názor. A ak som sa v živote pohádala s krikom aj búchaním, tak to bolo určite so súrodencami, ktorých týmto s láskou pozdravujem. (Smiech.)

Môže vzniknúť nejaká výmena názorov, ale hádkou by som to určite nenazvala. Aspoň ja som takú nezažila.

Nie, neprihodilo. Na ranči sme boli skvelá partia. Tešila som sa zo všetkých svojich kolegov, nevynímajúc štáb, s ktorým som už mala možnosť predtým spolupracovať. Takže to bolo podobné, ako chodiť za svojou rodinou.

Som zatiaľ nezlomná malá optimistka. Vždy som v to verila a vždy aj veriť chcem.