Diskutujeme: Sláviť MDŽ alebo nie? Niektorí sa mu vyhýbajú úplne... Ten dôvod vás zaskočí

Medzinárodný deň žien, ktorý slávime 8. marca, je symbolický deň, ktorý má podporiť práva žien, rovnosť šancí na vzdelanie a prácu a dodnes ho niektorí využívajú práve na to, aby podporili všetky ženy na svete, iní ho nemôžu ani cítiť. Prečo? Pani Drahomíra zastupuje všetkých, ktorí tento deň neoslavujú.

Drahomíra (58), pracuje v záhradkárstve

Ešte dobre si pamätám povinné oslavy MDŽ za komunistov, vtedy som vyrastala. Zostala po nich zvláštna pachuť. Viem, že je to sviatok všetkých žien a oslavuje sa po celom svete. Aj som si prečítala, ako vznikol, a viem, že nemá nič spoločné s komunistickým režimom. Ale privlastnili si ho a patrím do generácie, ktorá zažila oslavy – v škole v rámci programu. Vyrábali sme darčeky a naše mamy nosili z podnikov tulipány a rôzne darčeky, ako napríklad kuchynské utierky, čo je dnes vlastne dehonestujúce. Pre ženy sú vhodné len kuchynské utierky? Akoby sa tým dávalo najavo, že si ceníme ženy, keď sú v kuchyni, keď sú matky a keď robia, čo sa im povie. Muži sa opili ako počas každého komunistického sviatku, lebo v podnikoch sa pilo veľa a často... Preto sviatok neoslavujem a nemám k nemu žiadny vzťah. Možno je to škoda, ale tak to cítim.

Lívia (28), marketérka

Samozrejme, že treba oslavovať. Je to predsa medzinárodný deň, teda týka sa všetkých žien na planéte a oslavujú ho ženy po celom svete. Veľký význam má v krajinách, kde ženy stále nemajú práva, ktoré máme my. Môžeme na ne upozorniť. Ale aj u nás má zmysel. Čo si budeme nahovárať, stále nie sme rovné mužom. Pričom pracujeme viac ako muži vzhľadom na domáce práce a deti. Ani platovo sa k mužom nepribližujeme a na niektoré vysoké pozície si ani nesiahneme. Nevravím, že je to chyba mužov, skôr celkovým nastavením. Ale čím viac mužov sa prestane báť žien a spochybňovať ich znalosti, kompetencie a prestane hovoriť také tie stereotypy: „Veď to je žena, typická šoférka,“ alebo: „Ženy sú hysterické,“ „Ženy nepatria do politiky,“ a podobne, tým lepšie sa nám bude žiť. Lebo veľakrát sme sa mohli presvedčiť, že inakosť nás nerozdeľuje, môže nás iba obohatiť. A čím viac o tom budeme hovoriť, tým lepšie.