Medzinárodný deň žien, ktorý slávime 8. marca, je symbolický deň, ktorý má podporiť práva žien, rovnosť šancí na vzdelanie a prácu a dodnes ho niektorí využívajú práve na to, aby podporili všetky ženy na svete, iní ho nemôžu ani cítiť. Prečo? Pani Drahomíra zastupuje všetkých, ktorí tento deň neoslavujú.

NIE: „Nemám k nemu žiadny vzťah. Možno je to škoda, ale tak to cítim.“

Drahomíra (58), pracuje v záhradkárstve

Drahomíre sa sviatok spája s komunizmom, preto ho neslávi.
Zdroj: Shutterstock

Ešte dobre si pamätám povinné oslavy MDŽ za komunistov, vtedy som vyrastala. Zostala po nich zvláštna pachuť. Viem, že je to sviatok všetkých žien a oslavuje sa po celom svete. Aj som si prečítala, ako vznikol, a viem, že nemá nič spoločné s komunistickým režimom. Ale privlastnili si ho a patrím do generácie, ktorá zažila oslavy – v škole v rámci programu. Vyrábali sme darčeky a naše mamy nosili z podnikov tulipány a rôzne darčeky, ako napríklad kuchynské utierky, čo je dnes vlastne dehonestujúce. Pre ženy sú vhodné len kuchynské utierky? Akoby sa tým dávalo najavo, že si ceníme ženy, keď sú v kuchyni, keď sú matky a keď robia, čo sa im povie. Muži sa opili ako počas každého komunistického sviatku, lebo v podnikoch sa pilo veľa a často... Preto sviatok neoslavujem a nemám k nemu žiadny vzťah. Možno je to škoda, ale tak to cítim.

ÁNO: „Čo si budeme nahovárať, stále nie sme rovné mužom.“

Lívia (28), marketérka

Lívia si myslí, že je to veľmi dôležitý deň pre všetky ženy.
Zdroj: Shutterstock

Samozrejme, že treba oslavovať. Je to predsa medzinárodný deň, teda týka sa všetkých žien na planéte a oslavujú ho ženy po celom svete. Veľký význam má v krajinách, kde ženy stále nemajú práva, ktoré máme my. Môžeme na ne upozorniť. Ale aj u nás má zmysel. Čo si budeme nahovárať, stále nie sme rovné mužom. Pričom pracujeme viac ako muži vzhľadom na domáce práce a deti. Ani platovo sa k mužom nepribližujeme a na niektoré vysoké pozície si ani nesiahneme. Nevravím, že je to chyba mužov, skôr celkovým nastavením. Ale čím viac mužov sa prestane báť žien a spochybňovať ich znalosti, kompetencie a prestane hovoriť také tie stereotypy: „Veď to je žena, typická šoférka,“ alebo: „Ženy sú hysterické,“ „Ženy nepatria do politiky,“ a podobne, tým lepšie sa nám bude žiť. Lebo veľakrát sme sa mohli presvedčiť, že inakosť nás nerozdeľuje, môže nás iba obohatiť. A čím viac o tom budeme hovoriť, tým lepšie.