Dojatý Michal Dlouhý: S bratom hovorím stále!

A denníku Aha! potom Michal

Dlouhý prezradil, ako sa so smrťou Vladimíra Dlouhého († 52) vyrovnáva a že sa s bračekom, ako ho láskyplne nazýva, často rozpráva.

Čakal ste, že brat vyhrá Českého leva za vedľajšiu rolu vo filme Kajínek?

Tušil som to. Tá konkurencia bola veľká a ťažká, ale brat bol naozaj dobrý. A ten film bol kvalitný, takže jeho výkon v ňom bol extra kvalitný, naozaj vyčnievajúci. Hoci sme tam všetci vrátane mňa hrali, čo sme mohli, tak kedykoľvek sa on objavil na scéne, tak to preskočilo do úplne inej dimenzie. A to nie je len môj názor, ale aj ľudí, ktorí ten film videli a zverili sa mi. Takže som to tušil, ale to neviete nikdy. To vám nikto neprezradí. Mohol som sa staviť, ale neurobil som to. (Smiech)

Ako s cenou naložíte?

Cenu odovzdám Petre, bratovej žene, ktorá nemohla prísť, takže som ju zastupoval. Inak by tu samozrejme bola ona.

Vladimír bol v čase nakrúcania filmu o Kajínkovi ťažko chorý, aké to pre neho bolo?

Počas nakrúcania mal zdravotné problémy, ale ešte nebola určená presná diagnóza. Takže to zatiaľ boli len začiatky zdravotných problémov. Pri postsynchrónoch sa už vedelo, čo mu je a v akej fáze to je, ale on bol veľmi statočný.

Českého leva za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Kajínek získal 5. marca v Prahe in memoriam Vladimír Dlouhý. Cenu od herečky Terezy Brodskej (v pozadí) za neho prevzal jeho brat Michal Dlouhý (vpravo).

Nerobí vám problémy pozerať ten film, keď viete, že je jeho posledný?

Nie, ja sa pozriem rád na všetky jeho filmy. Mne sa jeho práce a výkony veľmi páčia. Pre mňa je to dodnes poučné, učil som sa od neho a budem sa učiť ďalej. Kedykoľvek si s niečím nebudem vedieť rady, tak sa ho už nemôžem opýtať, ale môžem sa pozrieť na to, čo urobil a ako to urobil.

Ako sa s jeho odchodom vyrovnávate?

Ja, my všetci, ho nosíme stále v srdci, a zaplať pánboh veľa ľudí s nami. Všetkým nám bude chýbať a chýba, ale na druhej strane je tu neustále s nami.

Vo filme Kajínek Vladimír stvárnil rolu policistu, ktorý pomáha právničke Táni Vilhelmovej s vyšetrovaním prípadu.

Rozprávate sa s ním niekedy?

Dá sa povedať, že áno a dosť často, ale sú to veľmi intímne a len moje chvíľky.

Počas nakrúcania bol už Vladimír chorý. Texty si však nikdy nepomýlil.

So svojím bratom ste hrali v divadelnej hre Chvála bláznovstva, ktorá sa po jeho smrti musela zrušiť. Čo teraz robíte?

My sme spolu hrali síce len tú jednu, ale mne v jednom roku skončilo päť titulov. Vďaka tomu však mám viac času na rodinu, skoro dvojmesačnú dcérku a samozrejme aj na tú trojročnú dcéru, za čo som šťastný a vďačný. Inak mám tri hry, ktoré sa často hrajú, takže som v divadle skoro každý druhý deň.

Zdroj: Ahaonline.cz