Drsný odkaz! Kabrheľová sa vyjadrila k odchodu Vinczeho z Markízy: Stačila jediná veta, aha!

Separačná úzkosť je normálnym vývojovým štádiom v živote detí, najmä v období medzi 6. mesiacom a 3. rokom. Ide o emocionálnu reakciu, keď dieťa pociťuje stres alebo strach, že by sa mohlo oddeliť od svojich hlavných opatrovníkov, najčastejšie rodičov. Tento stav je úplne prirodzený, keďže dieťa sa učí vnímať svoje okolie a vyvíja silný emocionálny vzťah so svojimi blízkymi.

Príznaky separačnej úzkosti môžu zahŕňať:

Plač alebo hysterické reakcie, keď rodič odchádza.

Odmietanie ísť do škôlky alebo iných miest bez rodiča.

Sťažnosti na fyzické bolesti, ako bolesti brucha alebo hlavy, ktoré sa objavia pred odchodom.

Strach zo spánku bez rodičov.

Tento stav je úplne normálny, pretože deti v tomto veku začínajú chápať, že ich rodičia môžu zmiznúť alebo sa odlúčiť, ale ešte si nie sú isté, že sa vždy vrátia. Separačná úzkosť sa postupne znižuje, keď dieťa získa viac dôvery v to, že aj keď rodič odíde, vždy sa vráti. Tento proces sa zvyčajne ukončí v predškolskom veku, ale u niektorých detí môže pretrvávať dlhšie.

Ako pomôcť dieťaťu prekonať separačnú úzkosť:

Zachovať rutinu – Dôležité je, aby sa dieťa cítilo v jeho prostredí bezpečne, s jasnými pravidlami a každodennými rituálmi.

Postupné odlúčenie – Pokúste sa dieťa na odlúčenie pripraviť postupne. Začnite krátkymi odchodmi a postupne ich predlžujte.

Nezanechávajte dieťa bez rozlúčky – Krátka a láskavá rozlúčka pomáha dieťaťu cítiť sa bezpečne.

Upokojenie a dôvera – Ukážte dieťaťu, že chápete jeho pocity, ale zároveň mu vysvetlite, že sa vrátite.

Pozitívna komunikácia – Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo bude robiť počas toho, ako ste preč, a nechajte ho vedieť, že ste tam pre neho, keď sa vrátite.

Pretrvávajúca separačná úzkosť, ktorá nezmizne ani po niekoľkých mesiacoch, môže byť známkou toho, že dieťa potrebuje viac podpory alebo že ide o vážnejší problém. V takýchto prípadoch by bolo vhodné vyhľadať pomoc odborníka.