Elena Vacvalová: Mať dvadsať, to by som už nechcela

„Hm, mať znovu dvadsať," premýšľa humoristka Elena Vacvalová. Tento vek si spája s rokom, ktorý už raz prežila, a viažu sa jej k nemu konkrétne spomienky na veci, ktoré by už nechcela zažiť.

"Hovoríte, že starnem do krásy – nuž, ďakujem za kompliment. S mojimi najbližšími sa úprimne smejeme nad tým, ako som vyzerala, keď som v televízii začínala. A to som bola podstatne mladšia! Ktovie, na čom sa budeme smiať o takých desať rokov," hovorí.

"No hlavne, aby sme sa stále smiať vedeli. Starám sa o seba a nielen preto, že som na obraze. Okamžitému vypnutiu pleti a omladnutiu do ôsmich dní však už dávno neverím. Ešte keby do deviatich, nepoviem," smeje sa.

Zatiaľ žiadne zákroky

Ako sa o seba humoristka stará? Práve teraz má na poličke v kúpeľni sadu krémov na báze kaviáru a veľmi jej "chutia". Navyše, rada by dobre a pravidelne spala, čo sa jej však teraz veľmi nedarí. Eňa si občas skočí na hodinu jogy alebo na relaxačnú masáž, pohrabe sa v záhrade a verí, že ešte príde čas, keď sa starosti zredukujú natoľko, že si toto všetko bude môcť dopriať pravidelnejšie a "rezuľtáty" bude na nej aj trošku vidieť!

"Zatiaľ na sebe nemám žiadne estetické vylepšenia. Slovíčko "zatiaľ’ naznačuje, že v budúcnosti nejaké korekcie nevylučujem. Nedávno ma na jednom malom súkromnom večierku odvliekol k barovému pultu jeden známy, plastický chirurg, obrátil mi hlavu do svetla a povedal: Máš krátku bradu a jedno viečko ti trochu padá, o dva-tri roky sa u mňa ukáž, niečo s tým spravíme!" Na to si pripili suchým martini, ale po chvíli ju znovu chytil za bradu, nadvihol jej okuliare a dodal: "Tieto vrásky ti nechám, pristanú ti!"

Najkrajšia na lodi

Elena Vacvalová minulé leto sa s manželom loďou vracali z výletu na Capri, sedeli na hornej palube a pár metrov od nich sedela stará dáma – štíhla, v bielom ľanovom nohavicovom kostýme, opálená tvár, elegantné slnečné okuliare, kostnaté ruky plné stareckých škvŕn, spod veľkého klobúka jej padalo na plecia pár prameňov úplne bielych vlasov, na pleci slamená taška, na ruke krásny starý prsteň a o kolená opretá nádherná palička z čierneho dreva so striebornou mačacou hlavou. "Nemohla som z nej odtrhnúť oči. Bol v nej pokoj, vyrovnanosť, minulosť, budúcnosť, noc aj deň. Bola jednoducho krásna. Najkrajšia na celej lodi, a to tam bolo dosť iných, oveľa mladších žien." Vtedy si pomyslela: "Takto by som chcela zostarnúť! S noblesou, so cťou a s vnútornou krásou.“