Farár OTÍK zo Slunce, seno… Ľudia z ulice chceli, aby im POKRSTIL deti. Bol to však SUKNIČKÁR!

Nebol to žiadny krásavec, navyše bol nižšieho vzrastu. Mal však guráž a charizmu, ktorou si získaval sympatie žien, píšu Dobré noviny na svojom webe. „Panenko Maria Podsrpenská, vidíš to?“ alebo „Sodoma Gomora!" To je len niekoľko hlášok legendárneho farára Otíka z trilógie Slunce, seno..., ktorý sa pravidelne pohoršoval nad prehreškami svojich farníkov a všemožnými spôsobmi sa ich usiloval prinavrátiť na správnu cestu, čo spôsobilo množstvo humorných situácií. Po jeho boku stála verná gazdiná Cecilka aj zbor miestnych klebetníc na čele s bábou Kelišovou.

Talent mal údajne po otcovi, ktorý bol síce z existenčných dôvodov krčmárom pri Vltave, ale sotva sa za posledným hosťom zabuchli dvere, už sa ponáhľal k svojim milovaným ochotníkom. Syna, ktorý bol od detstva komediantskej nátury, brával so sebou. Luděk Kopřiva svojich spolužiakov aj učiteľov v školen neustále bavil svojimi vymyslenými scénkami. Nečudo, že ho vďaka jeho veľkému talentu hneď zobrali aj na konzervatórium.

Po vojne si podal prihlášku na DAMU a aj tam ho zobrali na prvý pokus. Luděk Kopřiva mal podľa mnohých obrovský talent, no v živote nemal šťastie na veľa hlavných úloh. Vždy mu priradili skôr vedľajšie úlohy smiešnych mužov a takou bola aj rola farára Otíka z trilógie Slunce, seno... Napriek tomu, že mal byť len vedľajšou postavou, hlášky legendárneho farára zľudoveli a Luděk chtiac-nechtiac zostal farárom Otíkom až do konca svojich dní. Keď ho ľudia stretávali na ulici, chceli, aby im pokrstil deti.

„Pri nakrúcaní išiel cez prestávku do auta a odchytili ho ľudia, ktorí šli na krst. Jedna z babičiek hovorí: ‚Pokrstili by ste Vojtíška'? a Kopřiva odpovedal: ‚Ja vám ho pokrstím, ale bude vám to hovno platné.‘,“ zaspomínal si režisér Zdeněk Troška pre Reflex. Svoje si s ním vraj užili aj policajti. Keď ho raz v Plzni zastavili, pretože prešiel do protismeru, vyviazol bez pokuty. Policajt mu údajne povedal: „Sodoma Gomora, velebnosti... Choďte!“

Herec bol počas života dvakrát ženatý. S prvou manželkou Olgou, ktorá bola redaktorkou v rozhlase, mali veľmi zvláštny vzťah. Napriek tomu, že mal filmový farár množstvo mileniek, manželka mu bola oddane verná, no on na ňu aj tak žiarlil. Kolujú dokonca historky, že si od kamarátov požičiaval auto, aby mohol manželku sledovať, či ju náhodou nepristihne s milencom. Napriek týmto paradoxom v ich vzťahu veľmi túžili po deťoch a počas letných prázdnin zvykli cestovať k moru. No ani zmena prostredia im nepomohla a vytúženého bábätka sa nikdy nedočkali. Keď v roku 1987 Olga zomrela na rakovinu, herec veľmi trpel.

Druhýkrát sa oženil až v seniorskom veku. Volala sa Eva a spájal ich podobný osud – aj jej manžel zomrel na rakovinu. „Keď som s Luďkom začala žiť, mal okrem mňa ešte jednu priateľku. Ona o mne vedela, ale ja o nej nie. Potom som od nej začala dostávať listy, v ktorých ma pred ním varovala... Keby som to mala vyjadriť stručne: Luděk bol skrátka na ženské,“ smiala sa jeho druhá osudová žena Eva. Pre ňu bol nakoniec Kopřiva ochotný robiť všetko, čo jej na očiach videl. Bral ju na drahé výlety, cestovali po celom svete. Ako 71-ročný si ju zobral za ženu a o dva roky pre nich začal stavať nový dom. Hoci mal už po sedemdesiatke, k svojej druhej žene vraj zahorel láskou ako mladý študent a omladol pri nej.

Napokon však hercovi diagnostikovali Parkinsonovu chorobu, ktorá podľa jeho manželky vystupňovala aj jeho negatívne vlastnosti. Čo mu však zostalo, bol jeho zvláštny zmysel pre humor a len pár mesiacov pred smrťou sa mu podaril poriadne morbídny žart.

„Luděk z ničoho nič prišiel s nápadom, že chce mať v tom hrobe už aj urnu. Áno, svoju vlastnú, prázdnu schránku na popol,“ spomínal na jeden z Kopřivových nápadov jeho nevlastný syn Jan Prokeš. Pri hrobe práve stála skupina školákov a učiteľka im vysvetľovala, že tam odpočíva pán herec Kopřiva, ktorému môžu poznať ako známeho farára zo Slunce, seno... Deti prikyvovali a v tom sa ich prechádza zmenila na horor. Medzi hrobmi totiž kráčal samotný farár Otík, ktorý si v rukách niesol vlastnú urnu. „Duch, duch!“ kričali deti a Luděk Kopřiva sa nevedel prestať smiať.

"Luďka to veľmi pobavilo. Smial sa, až sa za brucho chytal. Mal ohromný zmysel pre srandu a nepokazil žiadnu zábavu. Bohužiaľ, len tá pani učiteľka a jej trieda boli v ten deň určite iného názoru,“ odkázal nevlastný syn legendárneho farára Otíka, ktorý sa ako služobník boží nezachoval ani na konci života. Odmietol mať verejný pohreb, prial si len rozlúčku v úzkom rodinnom kruhu. Nechcel vraj, aby si ho ľudia spájali s takou smutnou spomienkou. Luděk Kopřiva zomrel 5. októbra 2004 vo veku 80 rokov.