FEŠÁK! Hviezda Času nádejí Géza prehovoril o milostnom trojuholníku: Ako to v seriáli prežíval?

Herec Daniel Žulčák (35) v minulosti rebeloval. Seriál Čas nádejí, kde hrá hlavnú postavu, mu to pripomenul, píše Šarm.

Dobové seriály na Slovensku prežívajú zlatú éru. Po Markíze sa do vysielania vlastného historického diela pustila RTVS. Prípravy na spustenie Času nádejí trvali šesť rokov, jeho výrobu ukončili pred rokom.

Osemdielny projekt dáva možnosť sledovať najvýznamnejšie historické míľniky od prvej svetovej vojny a rozpad Rakúsko-Uhorska až po zlomový február 1948. Herec Daniel Žulčák, ktorý stvárňuje hlavnú mužskú postavu, pre Šarm porozprával o úspešnom projekte.

Dala vám rola Gézu zabrať?

Nebolo náročné vnoriť sa do historickej postavy, skôr stvárniť viac ako 30 rokov života, teda od 25-ročného chalana až po šesťdesiatnika.

Baví vás ten chlapík?

Príbeh hlavného hrdinu Gézu je veľmi zaujímavý, ľudia sa na neho môžu pozerať ako na dobrú aj na zlú postavu. Keďže som mu práve ja vdýchol život, budem ho obhajovať. >>>

V seriáli ste zažili romantický trojuholník. Okrem spomínanej Dominiky Morávkovej ste mali „techtle-mechtle“ s postavou, ktorú hrala Judit Bárdos.

Gézovi zabili kamaráta, Rózinho brata, a preto chce od všetkého odísť. Stretne na pár dní svoju životnú lásku, ktorú však vojaci zabijú. Tú hrala Judit. Vracia sa preto ako zbitý pes za Rózou, ktorá ho ukrýva, lebo zbeh nemôže prísť naspäť do dediny. A tam sa udeje to, že ona otehotnie, on zase odchádza bojovať. Vtedy stretáva Judit, ktorá mu veľmi pripomenie ženu, do ktorej sa zamiloval, keď zbehol z vojny. Čiže ten trojuholník je ešte o jednu slepú uličku rozšírený. (Smiech.) Príbeh, samozrejme, pokračuje, Róza sa o tejto žene dozvie a on jej vysvetľuje, že sa o ňu bude starať, ale nikdy ju nemiloval. Tú druhú zas miluje, no ona odchádza... >>>

Čo v rámci ročného nakrúcania bolo pre vás najnáročnejšie? Napríklad nepohodlné kostýmy?

Tie, naopak, boli skvelé, navyše to obdobie sa mne osobne, čo sa týka módy, veľmi páčilo. Mal som niekoľko oblekov, uniformy a všetko bolo fajn. Ťažké boli niektoré vojnové scény, kde bolo veľa komparzistov, výbuchy, nakrúcanie zákopových scén, plazenie sa po zemi... Možno keby som bol ešte zažil povinný vojenský výcvik, bral by som to inak. A stále sa bavíme len o hraní, nie o skutočnej vojne, vďakabohu. Obdivujem všetkých, ktorí v rámci záchrany svojej krajiny bojujú. Nechcel by som to zažiť a bojím sa toho.