Krásna biatlonistka Paulína Fialková prezradila, kedy si chce založiť rodinu a ako funguje jej vzťah na diaľku

Máte za sebou veľmi úspešný rok a dá sa povedať, že vás dnes pozná celé Slovensko. Užívate si tú pozornosť?

– Som za to vďačná a áno, užívam si to. Ľudia sa za mňa dokázali postaviť v nie príliš dobrej chvíli a cítim za to vďačnosť. Aj preto sa im to snažím vrátiť vystupovaním v médiách alebo na sociálnych sieťach.

Slovenskí fanúšikovia sú však známi aj tým, že ak sa športovcovi darí, milujú ho, ak nie, tak mu to dajú najavo.

– Nebola to prvá sezóna, keď som mala možnosť spoznať slovenských fanúšikov. Aj pred štyrmi rokmi som bola na olympiáde, kde som, úprimne povedané, nemala čo robiť, lebo som nebola dostatočne skúsená. Ľudia mi to vtedy dali aj patrične pocítiť.

A trápi vás tá kritika?

– Motivuje ma. Kritika v mnohých momentoch posúva a treba to brať ako niečo, čo mi môže pomôcť a nie ako niečo, čo ma bude trápiť celý život. Ak by som nebola taká povaha, aká som, asi by som sa zrútila.

Rodičia sa profesionálne športu nikdy nevenovali. Podporovali vás alebo vás nechali rozhodnúť sa samu o tom, čo chcete robiť?

– Rodičia nás so súrodencami k športu vždy viedli, lebo šport je zdravý a dôležitý. Dnes som im veľmi vďačná za to, že ma k biatlonu priviedli. Ja som nerebelovala, že by som ako tínedžerka s biatlonom chcela skončiť, teda sme to ani neriešili.

Kedy ste zistili, že chcete byť profesionálna biatlonistka?

– Musím povedať, že na prvých tréningoch ma to veľmi nebavilo. Postupne som si tam našla kamarátov a začalo ma to baviť čoraz viac a začalo sa mi aj dariť. Nikdy som nemala túžbu robiť niečo iné. Jediný zlom bol, keď som si vyberala vysokú školu a rozhodovala som sa, čomu sa budem venovať.

Áno, máte už takmer ukončené právo.

– V auguste mám mať štátnice, no musím sa priznať, že písanie práce mi ide veľmi pomaly. (smiech) Tak dúfajme, že školu dokončím.

Vidíte sa neskôr ako právnička?

– V nejakom športovom práve by som sa možno našla. Chýba mi však prax, ktorú moji rovesníci majú, takže by to bolo asi náročné, no nevylučujem to.

Dokedy by ste sa chceli venovať športu?

– U mužov sa to dá do 40, u žien asi maximálne do 35. Potom je to už dosť obmedzujúce. Ak má žena aj rodinu, je to ešte ťažšie a musí vedieť skĺbiť oboje. Ale trend je dnes taký, že prvé dve pretekárky v rebríčku svetového pohára sú dve najstaršie. Ja si však nemyslím, že budem ten prípad, že to potiahnem tak dlho.

Plánujete dať prednosť rodine?

– Minimálne do ďalšej olympiády by som chcela ešte zamakať naplno a potom áno, dala by som prednosť rodine.

Máte dlhoročný vzťah. Cestuje váš priateľ s vami?

– Na niektoré sústredenia chodíme spolu, no je to aj vzťah na diaľku. Miloš pracuje vo vojenskom športovom centre Dukla a má na starosti diagnostiku, čiže občas sme na kempoch spolu. Snaží sa ma chodiť povzbudiť aj na nejaké svetové poháre, ale často trávime sezónu aj oddelene.

Všimla som si, že na vašom Instagrame pribudli fotografie v plavkách. Bola to už predčasná letná dovolenka či ešte nejakú plánujete?

– Áno, letnú dovolenku už máme za sebou. (smiech) Bolo skvele a boli sme na Maldivách.

Čo robí biatlonistka v lete?

– Ak čakáte, že poviem „oddychuje“, je to presne naopak. Príprava sa začína hneď na jar. Čiže tréningy sa nikdy nekončia.

Máte nejaké aktivity aj zakázané, aby ste sa nezranili?

– Zmluvou nie, ale nemôžem sa napríklad v sezóne venovať snoubordu, ktorý mám rada. Ale doplnkové športy ako bicykel, korčule, skialpy využívam na spestrenie tréningu.

Ak netrénujete, čo rada robíte?

– Oddychujem. Mám málo voľného času, tak si ho užívam leňošením.

Médiá vás označili za jednu z najkrajších športovkýň sveta. Aj sa nejako pred pretekmi upravujete?

– Výzor nie je to, na čom na trati záleží, dám si len špirálu a nejaký BB krém.

Aj mladšia sestra je veľmi pekná a tiež profesionálna biatlonistka, ste rivalky?

– Je pravda, že pomaly sa na mňa doťahuje, ale nie je medzi nami nejaká nevraživosť, skôr naopak, podporujeme sa. Vyhovuje mi, že sa ťaháme a motivujeme. Teším sa z jej úspechov a ona z mojich.

Nedá mi neopýtať sa ešte na Nasťu Kuzminovú. Viackrát vás už označili za druhú Nasťu, aký spolu máte vzťah?

– Málo sa stretávame, lebo každá trénujeme v inej tréningovej skupine. Vidíme sa hlavne na pretekoch, a keď sme spolu, snažíme sa nebaviť len o športe.

Prekáža vám to prirovnávanie?

– Určite nie som druhá Nasťa. Každý športovec musí byť individuálna bytosť a ísť si svojou cestou. Chcem sa však od nej určite poučiť, čo robí dobre, no sme v mnohých veciach aj rozdielne.

✔ Máte nejaké tetovanie?

- Áno, mám ich štyri. Napríklad na členku mám vločky, ktoré znázorňujú zimný šport, ktorý robím.

✔ Aké najhoršie zranenie ste mali?

– Našťastie som vážne zranenia nemala. Nedávno mi však odstránili ganglión zo zápästia, ktorý mi pri športe prekážal. Dobre sa to zahojilo, čiže som rada.

✔ Komu zavoláte, keď sa cítite zle?

– Môjmu priateľovi Milošovi a rodičom.