Fíha, TO naozaj? Nečakané priznanie Moniky Hilmerovej: S manželom máme úplne iné vianočné zvyky

Nákupné centrá nám vždy už v predstihu hlásajú, že sa blížia Vianoce. Kedy začínate pociťovať tú pravú sviatočnú atmosféru?

- Pre mňa majú Vianoce obrovské čaro a o to väčšie, odkedy mám deti. Máme takú tradíciu, vďaka ktorej sa pripravujem už od novembra. Ide o adventný kalendár v podobe šnúry s vrecúškami na každý decembrový deň až do Vianoc, v ktorých si denne nájdu prekvapenie. Spájam to s rôznymi aktivitami, napríklad, aby ho hľadali, a je to veľmi pekné. Darčeky pod stromček však nekupujem vopred, pretože deti často zabudnú na to, čo chceli, a menia vianočné priania. Premýšľam však, koho čím poteším, ale do obchodov sa vyberám až neskôr. Neznášam nakupovanie pre seba, ale rada nakupujem pre iných.

Čiže nie ste typická žena, pre ktorú je nakupovanie oblečenia hobby?

- Nemám to rada. Navyše som veľmi nerozhodný typ. Niekedy strávim v obchodoch aj dve hodiny a som taká nerozhodná, že si nič nekúpim a odídem. Ak nepracujem, ani sa príliš nenamaľujem. Celé dni bývam nalíčená v práci, pretože pred kamerou a v divadle je to nutné. Preto, keď skončím, snažím sa tej vrstvy mejkapu zbaviť čím skôr. Najlepšie sa cítim nenamaľovaná a podobne je to aj s nechtami. Moje sú pekné a tvrdé, nepotrebujem si lepiť umelé, ale aj tak ich mám najradšej ostrihané nakrátko a bez laku. Nalakované mi začnú prekážať po prvom dni. (Smiech.)

Prejavuje sa vaša nerozhodnosť aj v iných smeroch, povedzme v práci?

- Myslím, že nie. Nerozhodnosť v povahe určite mám, ale vnímam ju hlavne pri tých nákupoch.

Ste na Štedrý deň spolu celá rodina aj s príbuznými?

- Sme spolu my štyria ako rodina. Ale počas sviatkov sa navštevujeme aj s rodičmi z oboch strán a s rodinami súrodencov.

Kedy zvyknete ozdobovať stromček?

- S rodičmi sme vždy stromček zdobili až na Štedrý deň. Preniesli sme si to aj do svojej rodiny a myslím, že to má najväčšie čaro. Dom aj domácnosť však máme vyzdobenú od začiatku adventu.

Živý či umelý?

- My máme živý, ale doslova. Celý rok je v črepníku na záhrade a na Vianoce ho prinesieme dnu a ozdobíme. Mať živý strom s koreňmi považujem za ekologické a to presvedčenie mám už od detstva. Ako malej mi rodičia čítali rozprávku od Hansa Christiana Andersena Smrek. Bolo mi veľmi ľúto, ako skončil po Vianociach v ohni, a vtedy som si povedala, že to ako dospelá budem robiť inak. (Smiech.) Mám z toho dobrý pocit.

Snažíte sa viesť svoju rodinu k ekológii?

- Áno, ten konzum je šialený. Je však skvelé, že deti sú dnes v tejto oblasti vzdelávané oveľa viac, ako sme boli kedysi my. Vidím, že ich skutočne trápi, čo sa deje s našou planétou a že im záleží na tom, ako bude svet vyzerať o pár rokov.

Máte na sviatky všetko upratané?

- Zvykneme mať upratané celý rok. Skvelé je, že manžel je poriadkumilovný, a ja neviem, čo je to zbierať ponožky po mužovi. (Smiech.) Je to asi tým, že je znamením Panna.

Dcérka má 10 rokov a syn 6. Pomáhajú vám s pečením dobrôt?

- V rodine sme nikdy nepiekli na Vianoce, takže tento zvyk nemám. Vianoce sa mi spájajú s inými jedlami, nie s perníčkami, ale s oblátkami a oblátkovými trubičkami. Kvôli deťom som však pečenie zaviedla, aby mali zážitok. U nás na Vianoce však nenájdete kopy zákuskov, občas nám niekto z rodiny nejaké podaruje. Príliš veľa sladkého nezvykneme jesť.

Prezradíte nám niečo zo svojho štedrovečerného menu? Pripravujete ho sama?

- S manželom sme obaja zvyknutí jesť niečo iné. Oni napríklad robievali šošovicovo-hríbovú polievku nakyslo. My sme zas jedli rybaciu polievku, teda vývar z kapra s pokrájanými opraženými rožkami. Môj muž neznáša ryby, preto nejedol kapra, ale rezeň. Keďže nám obom chýba vianočná večera našich mám, dostaneme od nich výslužku. (Úsmev.)

Nepripravujete spolu ani klasickú kapustnicu?

- To áno. Kapustnicu varíme, dokonca sa každý rok naťahujeme, kto ju pripraví tentoraz.

Prežívate Vianoce aj duchovne? Idete po večeri napríklad na polnočnú omšu?

- Duchovne ich prežívame stále, celý advent, ale na polnočnú nechodíme. Deti sú ešte malé a sú zvyknuté v tom čase spať.

Obaja s manželom ste umelecky nadaní. Podedili talent aj deti?

- Myslím si, že všetky deti sú talentované, kreatívne, tancujú, spievajú, recitujú… Je len na nich, ktorý dar budú rozvíjať neskôr. Zarinka so mnou už párkrát niekde účinkovala, venovala sa rôznym záujmovým krúžkom ako balet, hip-hop, gymnastika, výtvarná, plávanie, ale momentálne ju najviac bavia kone, na ktorých jazdí už druhý rok. Mladší Leonko chodil minulý rok na futbal a tento školský rok má plávanie. Veľmi mi záležalo na tom, aby obe moje deti vedeli dobre plávať.

Diváci, najmä mladší, vás vnímajú vďaka seriálu Oteckovia. Čo vaše deti na to, že v seriáli máte inú rodinu? Neprekáža im to?

- Sú zvyknuté, že hrám rôzne roly, takže to veľmi neriešia. Len občas im to príde trošku zvláštne a sú situácie, keď im nie je príjemné, že ma iní ľudia spoznávajú na verejnosti. Seriál nezvyknú pozerať, videli z neho veľmi málo, a to najmä preto, že Oteckovia idú v čase, keď riešime školu, krúžky a podobne.

Plánujete po sviatkoch nejakú rodinnú zimnú dovolenku?

- Neviem, či budeme mať dovolenku, ale radi by sme šli túto zimu aspoň na krátku lyžovačku.

✔ Pred časom ste zamenili dlhšie vlasy za krátke. Vyhovujú vám viac?

- Veľmi mi vyhovuje krátky účes. S úpravou nemusím tráviť veľa času. Ale rada strihy vlasov striedam, raz mám krátke, inokedy dlhé.

✔ Aké vlastnosti si na manželovi najviac vážite?

- Ťažko vybrať, vážim si toho veľa. Je dobrý a múdry muž, nie je egoistický, venuje sa rodine, môžem mu veriť a spoľahnúť sa naňho, je chápavý a pozorný, nikdy s ním nie je nuda, vie si zo seba vystreliť a má zmysel pre humor. Je perfektný manžel a otec.

✔ Máte obľúbenú vianočnú rozprávku?

- U mňa to je klasika – Tri oriešky pre Popolušku – a čo je možno zaujímavé, Mrázika som videla prvýkrát až nedávno a ani som ho nedokázala dopozerať. Rada si na Vianoce pozriem aj české alebo francúzske komédie z obdobia svojho detstva.