Fúha, Lujza priznala veľmi NEPRÍJEMNÚ skúsenosť s lekármi a sestričkami: Bolo to FRUSTRUJÚCE!

– Práve ste ma zastihli na zájazde s predstavením Dokonalé dieťa. Okrem toho chodím na zájazdy s predstavením Let číslo 124. Cestujeme po celom Slovensku, je to časovo dosť náročné. Pocit, že rozdávame kopu radosti, nám však za to stojí.

– Momentálne naozaj nemám pocit, že mi niečo chýba. Deti sú už väčšie, a teda mám už aj dostatok času sama na seba. Začala som viac športovať a mám v pláne pestovať turistiku, takže verím, že aj na to si nájdem čas.

– Od septembra minulého roku som začala opäť behávať. Asi pred desiatimi rokmi som tiež behávala, ale potom som prestala. Nechcelo sa mi, a teraz ma to opäť chytilo. Behávam trikrát týždenne a cítim sa fajn. Dobíja ma to energiou.

– Áno, stalo. Prepracovanosť sa mi vždy ukázala fyzicky. Jednoducho ma seklo v krížoch a bolo jasné, že potrebujem oddych. Boli aj veľmi náročné obdobia, keď som mala pocit, že musím stihnúť všetko, ale myslím, že už viem so sebou pracovať lepšie. Myslím, že sa už viem šetriť. (Úsmev.)

– Párkrát sa mi stalo, že ma zaskočil neosobný a chladný prístup. Hlavne, ak sa to týkalo detí a ja som necítila empatiu a láskavosť, bolo to veľmi frustrujúce. Žiaľ, dá sa to pochopiť, pretože často naše sestričky pracujú v ťažkých podmienkach, sú prepracované. Mám však aj veľa dobrých skúseností, keď sestry alebo lekárky a lekári podávali nadľudské výkony.

– Prvý pôrod bol komplikovaný a skončil sa cisárskym rezom, takže sme si možno odniesli nejaké malé traumičky, ale myslím, že sú už spracované. Gretka sa narodila ukážkovo a bez problémov. Alebo, ak to bolo náročné, tak si to už nepamätám. (Smiech.) V Mame na prenájom rodičky často kričia, ale ja som vraj nekričala… Alebo si to manžel nepamätá. (Smiech.)

– Gretka sa na seriál „namotala“, takže jej ho musím trošku zakazovať. Začala ho totiž pozerať z archívu, keď bola doma chorá. Bola schopná pozrieť si aj päť častí naraz. Asi prvýkrát som od nej dostala kompliment, že som super. Doteraz moju televíznu tvorbu nevnímala, keďže nemáme televízor. Išlo to nejako mimo nej, ale teraz si to našla a pozerá na počítači. A synovi je to úplne jedno. (Smiech.) Ten televízne programy nesleduje. Párkrát bol v divadle na predstavenie, v ktorom som hrala. Páčilo sa mu, aj ma pochválil, ale je typ, ktorý seriály a divadelné hry k životu nepotrebuje. A ja ho nenútim.

– Niekedy si pozriem dajaký kúsok s Gretkou, ale ak práve prídem z nakrúcania, veľmi sa mi do toho nechce. Vtedy mám rada ticho a iné ako pôrodnícke témy. (Smiech.)

– Som vášnivá čitateľka, ak mám voľný deň, viem ho bez výčitiek preležať s knihou. Sem-tam sa snažím navštíviť kino a v poslednom čase sa mi darí chodiť často do divadla ako diváčke. To si viem veľmi užiť.

– Spím veľmi rada, ale veľmi rada som aj hore, takže niekedy sa prosto neviem rozhodnúť. Ideálny pre mňa je šesť- až osemhodinový spánok. Málokedy idem spať pred polnocou a ak nemám skorý nástup na nakrúcanie, vstávam okolo siedmej. Deti majú školu pod bytovkou, takže sa nemusíme ráno veľmi stresovať. Najradšej mám, ak si cez deň nájdem čas a poobede môžem na 10 minút zavrieť oči a dať si mikrospánok. Môj deduško to tak robil celý život a dožil sa krásnych 89 rokov, snažím sa ísť v jeho šľapajach. (Úsmev.)

Minimálne toľko. (Smiech.) Hádam mi k tomu šport, zdravá strava a ten popoludňajší spánok pomôžu.

– Ak sa mi nedarí zapamätať si napísaný text, zvyčajne si ho rukou prepíšem, prípadne zmením slovíčka na také, ktoré mi pripadajú prirodzenejšie. Vtedy sa mi to ľahšie dostane do hlavy. To mi naozaj veľmi pomáha.

– Asi nie som veľká zábudlivkyňa, ani veci zvyčajne nestrácam. Základ pre mňa je mať všetko napísané v diári. Neviem však prejsť na elektronický kalendár, takže mám všetko vo svojom „debilníčku“. (Smiech.) Naozaj si neviem predstaviť, že by som ho stratila. Zrejme vtedy by sa zo mňa stala zábudlivkyňa. A nikdy, samozrejme, nezabúdam na narodeniny svojich detí!