Fúha, povedať toto VEREJNE sám o sebe chce ODVAHU: Ján Koleník ju našiel! Sám seba nazval...

– Nevymyslel som si ju, deje sa to mimo mňa, teda nemíňam energetický potenciál, aby som sa tým zaoberal. Nikto v mojom okolí ma tak nenazýva. Pozdravujem však všetky vaše čitateľky a ďakujem, že všade, kde sa stretneme, sú veľmi milé. Porozprávame sa, odfotíme a každý sa vrátime k svojim bežným povinnostiam. Chcem, aby vedeli, že v tomto rozhovore si razím svoju cestu. (Úsmev.)

– Moja generácia divákov starne so mnou a má už iné starosti. Ale na protestoch proti súčasnej koalícii ma naposledy zastavili dve slečny a povedali, že ma tam rady vidia. Povedal som, že aj ja ich. Toto malo pre mňa väčšiu hodnotu ako to, či je niekto sexsymbol. Zhodli sme sa v názoroch a cítili sme spolupatričnosť.

– Každý herec je s pribúdajúcim vekom čoraz väčší cynik. Aj ja... Nerobím si hlavu z nepodstatných vecí. Ako herec chcem viac reflektovať život ľudí v ich komplikovanosti, nie v jednoduchosti. Chcem hrať príbehy, ktoré poukazujú na zlé vlastnosti ľudí, ich chyby a morálny zmätok. Napríklad Walter Klaus v Dunaji je reprezentant zlého a nešťastného človeka, ktorý slúži politickej demagógii. To ma baví hrať, pretože je to zložitejšie a je v tom odkaz pre diváka. Hovorí o našej histórii.

– Nemám rád romantické filmy. Hral som v nich, nevylučujem, že ešte budem, ale pozrieť si ich nepôjdem. Mám pocit, že každý romantický film je o tom istom. Keď v takom hrám, je to väčšinou medzi príjemnými ľuďmi. A celé to berieme v úvodzovkách. Takže pre kolektívne nastavenie pozitívnej emócie sa to oplatí absolvovať. Romantika je podľa mňa všetko, čo sa týka prírody. Príroda ako jediná mi nepríde umelá ani gýčová.

– Pre diváka sú pre mňa najzaujímavejšie dokumenty. O histórii, o bežných ľuďoch. Nie o celebritách. Mám rád aj sitcomy, lebo sú veľmi presné. A ako pre herca je pre mňa dobré všetko. Na každom žánri sa dá niečomu priučiť, vyvarovať sa mnohých vecí a stretnúť zaujímavých ľudí.

– V rozprávke som hral aj budem a, chvalabohu, dostal som rolu panovníka, ktorému veľmi chutila moc, takže bol potrestaný. V rozprávke vždy zvíťazí dobro nad zlom. Ak si z toho deti zoberú ponaučenie, čaká nás pekná budúcnosť. Zatiaľ však mám pocit, že dobro v našej spoločnosti ťahá za kratší koniec.

– Je čas individualizmu. Mám málo, ale o to viac dôverných priateľov. Je to dôležité. Odporúčam. (Úsmev.)

– Treba všetko brať s nadhľadom a humorom. A dopriať si zážitky. Dôležité je obklopovať sa príjemnou energiou a mať záujem o veci, ktoré sa dejú okolo.

– Teší ma práca, záujmy a ľudia okolo mňa. Slovo trápiť sa nepoužívam. Rovnako ani slovo báť sa...