Gabika Marcinková bola ako študentka... Ako zvláda ODHALENÉ scény: Fúúúha a čo na to manžel?!

Gabika, diváci vás uvidia už v štvrtej sérii obľúbeného seriálu Pán profesor. Čakali ste, že bude mať až taký úspech?

– Už si nepamätám, čo som čakala, ale je možné, že úspech. (Úsmev.) Ale tak to mám takmer s každým projektom, s ktorým začínam. Snažím sa vyberať si tak, aby sa ľahko verilo tomu, že sa film či seriál stretne s pozitívnym ohlasom.

Prezraďte, na čo sa môžu diváci tešiť, čo sa týka vašej postavy?

– Moja postava sa v minulej sérii rozhodla, že je načase zmeniť pôsobisko. V úvode tejto série sa však dozvie niečo, prečo to nebude také jednoduché… Takže diváci sa zase môžu tešiť na doberanie a iskrenie medzi hlavnými postavami a posunutie ich vzťahu na novú, nečakanú úroveň.

V seriáli sa objavia celkom noví študenti, ktorí predtým nemali herecké skúsenosti. Ako sa vám s nimi spolupracuje?

– Herecké skúsenosti nemusia byť nevyhnutnosťou. Aj v tejto sérii som už odpozorovala niekoľko talentov. Často v sebe majú viac prirodzenosti ako skúsení herci. Rada sa na túto prirodzenosť pozerám. Ale treba povedať, že mám s nimi málo spoločných dialógov. Koncept seriálu je taký, že väčšinou ich problémy rieši pán profesor, moja postava to iba pozoruje, kritizuje či obdivuje.

Aj ste im dávali nejaké herecké rady?

– Na to je tam skôr režisér. Svoju úlohu vnímam skôr cez upokojenie a dodanie sebavedomia. Keď je herec, o nehercovi nehovoriac, pokojný, dokáže podať najlepší výkon. Prostredie nakrúcania niekedy vie byť extrémne stresujúce – všetci sa ponáhľajú, nestíhame, vyskytne sa technická chyba… A každé opakovanie vyžaduje čas, ktorý niekedy nemáme. Vtedy je dôležité upozorniť na to, že sa týmto tlakom nesmieme nechať ovplyvniť a treba hrať najlepšie, ako v danej chvíli vieme.

Seriálová Klaudia je učiteľka. Viete si predstaviť, že by ste ňou boli v reálnom živote?

– Viem. Prešla som etapou v živote, keď som po tom dokonca túžila.

V seriáli hrá vašu mamu Zdenka Studenková. Má niečo spoločné s vašou skutočnou mamou alebo sú celkom odlišné?

– Neexistujú odlišnejšie príklady ženskej energie. Moja mama je presný opak tejto televíznej – je empatická, vždy pripravená pomôcť, jej spoločnosť je pre mňa jedna z najpríjemnejších, aké poznám, nepotrebuje ma ponižovať a mohla by som pokračovať… Ale, samozrejme, televízna mama je fikcia, pohybujeme sa v komediálnom žánri, takže niektoré veci sú trochu pritiahnuté za vlasy či zveličené. (Úsmev.)

Čo by ste povedali o sebe, aká ste mama? Prísna, benevolentná...

– Dá sa to povedať pár slovami? Z tých, čo ponúkate, by som to zhrnula asi takto – prísna v pravidlách, benevolentná v prejavovaní nesúhlasu s pravidlami. Tým chcem povedať, že sa snažím presne určovať, čo je pre našu rodinu dôležité, denne na tom trvám, ale zároveň prejavujem pochopenie, ak na to deti majú iný názor. Inými slovami – nespochybňujem ich emócie a názory.

A čo váš manžel Martin, je typ otca, ktorý sa len jaší a hrá, alebo vie aj výchovne skríknuť?

– Obidvaja sa vieme jašiť a hrať a vieme aj (ne)výchovne skríknuť. Tým chcem povedať, že sa snažíme veci riešiť bez toho, aby sa kričalo. To však považujem pri deťoch z dlhodobého hľadiska za nemožné. (Smiech.)

Emka bude mať štyri roky, Jakubko má rok. Aké sú deti? Skôr pokojné alebo ich je všade veľa?

– Vy poznáte nejaké pokojné deti? Lebo v mojom okolí sú deti poriadne energické, k takým patria aj tie naše. Skúšajú, objavujú a tvoria. A my sa snažíme umožniť im najviac z toho, čo k detstvu patrí.

Hovorili vám rodičia, aká ste boli ako dieťa?

– V tom čase sa deti často označovali ako „zlé“ a „dobručké“. Tak som bola to dobručké dieťa. Vraj sa so mnou dalo dohodnúť, bola som živá, energická a pozitívne naladená. Čo je, samozrejme, len ich vnímanie po niekoľkých desiatkach rokov.

A čo študentské časy, aká ste boli študentka? Poctivka či rebelka?

– Tak tie si už pamätám aj ja. (Úsmev.) Bola som čistá poctivka. A som doteraz. Cítim prirodzenú potrebu podporovať autority. Aj keď si to niekedy možno nezaslúžia. Dodržiavam pravidlá a rada si plánujem život. Ale mám tú výhodu, že rovnako rada sa prispôsobujem novým podmienkam, ak sa okolnosti menia.

Dokážete si pri dvoch deťoch nájsť čas pre seba a pre manžela? Niektorým mamám to totiž nie vždy vychádza.

– Pracujem na tom, aby som si ten čas našla, ale mám pocit, že je ho niekedy málo. Napríklad aj nakrúcanie považujem za čas pre seba alebo návrat k tomu, kým som bola pred deťmi. Je to, samozrejme, trochu iné, lebo aj tak počas dňa riešim, či sú v poriadku… Ale je to forma oddychu a načerpania síl do ďalších dní, ktoré strávim iba s nimi.

Ak máte čas pre seba, ako ho najradšej trávite?

– Cvičením a čítaním kníh. Ak mám obdobie, že sa pripravujem na nejaké nakrúcanie, tak aj učením textov. Našťastie je to pre mňa relax, takže to ani nepovažujem za prácu. Okrem toho si viem oddýchnuť na detskom ihrisku – pozorovanie detí vie byť dobrá meditatívna činnosť. A vonku sa hádajú o 90 percent menej ako doma. Káva s kamarátkou, víno a rozhovor s manželom… A postupne sa učím nachádzať s deťmi také aktivity, aby sme si pri tom všetci oddýchli.

Ako herečka hráte aj úlohy, kde sa musíte odhaliť či bozkávať s kolegom. Ako ich zvládate?

– Neviem, či som niekedy mala rolu, kde som sa nemusela s niekým bozkávať… Až na pár výnimiek to bolo takmer všade. Som vo veku, keď jednoducho hrávam postavy, ktoré sa dostávajú alebo sú v nejakom partnerskom vzťahu. Ak chcem hrať, musím sa zmieriť aj s touto súčasťou práce. Vlastne mi to už vôbec nepríde zvláštne. V rámci postavy sa dokážem úplne odosobniť.

Prezradila o sebe
✔ Najobľúbenejší spevák/speváčka?
Julia Michaels.
✔ Keby ste neboli herečkou, boli by ste...
Farmaceutkou.
✔ Váš najväčší strach?
Zo straty kritického myslenia, schopnosti argumentovať a empatie čoraz väčšieho počtu ľudí v spoločnosti.