Ako vychádzajú Anika a Kryštof? Vyskytnú sa už aj súrodenecké škriepky?
– Je to dynamická dvojica, súboje sú na dennom poriadku a idú ruka v ruke s tým, ako sa navzájom potrebujú. Som šťastná, že majú jeden druhého, akokoľvek je to náročné.
Vy máte tiež súrodencov. Aký máte spolu vzťah?
– Mám dve skvelé sestry a s oboma mám vzťah plný dôvery a podpory. Za toto som najviac vďačná svojim rodičom.
Váš otec je veľmi čulý, v júni prešiel pešo 770 kilometrov (Cesta hrdinov SNP). Zdedili ste takúto chuť do života a výzev po ňom?
– Len túžim byť mu v tomto podobná, samozrejme, naňho nemám. To, čo zvláda, je enormné. Je to moja inšpirácia. A tou je zasa v iných veciach aj moja mamka. (Úsmev.)
Čo si na tatinovi vážite najviac?
– Presne to, čo ste spomenuli. Chuť žiť.
Teraz z iného súdka. Dnes sa takmer každý snaží žiť ekologicky a viem, že je to aj váš prípad. Ako sa to teda u vás doma prejavuje?
– MHD, jedno auto, chodenie „po vlastných“, rozumné pranie a čistenie, čo najmenej chémie, prírodná kozmetika, dlhodobé používanie vecí, rozumné množstvo hračiek, lokálne potraviny, žiadny televízor, uvedomelé zaobchádzanie s vodou… Neviem, také normálne veci, maličkosti.
K šetrnosti a ohľaduplnosti k prírode vediete aj svoje deti. Rozumejú tomu, prečo je to dôležité?
– Áno, odmalička sa bavíme o nenakupovaní plastových hračiek a o vzácnej vode. Rozumejú tomu veľmi dobre. Už sa ma dotkla klimatická úzkosť. Aj u nich som zažila, že domysleli nejaké veci do dôsledkov a zrútili sa z toho. To, samozrejme, nie je cieľ a nepotešilo ma to. Cieľ je správať sa ohľaduplne. Príroda dáva obrovské dary na dennej báze. Dáva život. (Úsmev.)
