Herec a hudobník Richard Krajčo má jasno: Všetky príbehy sú o ženách

Hráte v divadle, točíte filmy, máte svoju kapelu a najnovšiu skúsenosť so skladaním filmovej hudby. Nenudíte sa. Máte rád výzvy?

– Mám 36 rokov. Bola by nuda uspokojiť sa s tým, že zvyšok života už strávim len koncertovaním v preplnených halách. Dúfam, že minimálne 20 ďalších rokov nebude len o tom. (smiech)

Na českom Sláviku ste si prelepili ústa páskou, aby ste poukázali na playback. Ste rebel?

– To nie. Ale je potrebné zostať slobodný. Nielen duševne, aj v spoločnosti. Kryštof je kapela, ktorá vypredá 14-tisícovú halu, ale môže si dovoliť napísať na facebook, že o hodinu hráme v Brne na lavičke. A zíde sa tam tisíc ľudí, pre ktorých hráme proste len tak a zadarmo. Môžete vydávať cédečká natočené so zahraničnými producentmi, no zároveň môžete pomôcť chlapcom, ktorí majú potenciál, len si ich nikto nevšimol. Je to o slobode, ktorá by mala človeku vždy zostať. Ak nechcem hrať na playback na odovzdávaní hudobných cien, tak to dám najavo.

Je to vaša životná filozofia?

– Tá je jednoduchá – všetko je vždy také, ako má byť. Aj zlé veci nám prinášajú do života niečo dobré. Rozhodne nás posilnia. Aj keď nás niekto zrazí na dno, tak to je tam na to, aby sme sa od neho odrazili a šli zase hore. To je moje krédo. Nech človeka stretne čokoľvek, mal by to prijať. Malo ho to stretnúť, malo mu to niečo priniesť a mal by s tým ísť ďalej.

Hovorí z vás pokora. Ako sa dá v tomto biznise ostať skromný?

– Keď ste hore, môžete veľmi rýchlo padnúť dole a zrazu si na vás nikto nespomenie. Ak si niekto zakladá svoj život a fungovanie len na sláve, môže byť veľmi nešťastný. Ale keď to niekto berie ako krásne darčeky, ktoré už jedného dňa nemusí dostávať, sklamanie nebude až také veľké. Treba sa radovať, že tie dary istý čas dostával. Aj chlapcom z kapely hovorím, že vypredaná hala na koncerte nič neznamená. Je to krásny pocit a okamih, ktorý si treba užiť, ale zajtra sa zobudíme a je po ňom. Čím viac máte nos hore, tým viac vám do neho naprší.

Nezanevreli ste na futbal?

– Milujem ho dodnes. Keď vyjde nová hra FIFA, okamžite ju mám na telefóne a hrám ju. Pravidelne tiež sledujem Ligu majstrov.

Inšpirujú vás ženy na písanie textov piesní?

– Prakticky len ony. Tak ako všetky cesty vedú do Ríma, aj takmer všetky príbehy sú o ženách. Alebo minimálne 80 %. (smiech)

Aký typ ženy vás zaujme?

– Silná a milujúca, ktorú môžem milovať a obdivovať. Žena, ktorá mi ponechá moju chlapčenskú slobodu a ja jej ponechám tú jej. Aké jednoduché a ťažké zároveň...