Herečka Oľga Belešová o svojom rozhodutí nemať deti: S odstupom času to vidím takto

Na javisku ste hviezda, pre herectvo ste sa narodili. Čo na ňom milujete najviac?

– Presne ako hovoríte, ja som sa taká narodila, herectvo som neštudovala. Od detstva som spievala, recitovala, od ôsmich rokov som hrala v divadle Ludus a vyhrávala detské súťaže. Tvoriť a hrať sú pre mňa prirodzené aktivity, ktoré ma živia. Je úžasné mať profesiu, ktorá vás nezaťažuje napriek tomu, že si pýta celého človeka a oberá vás o súkromie. Robíte ju s radosťou – a to divák cíti. Okamžitá spätná väzba publika je pre mňa silná motivácia a inšpirácia.

Aké postavy vám sedia najlepšie?

– Som klaunka, nie tragédka, hoci ani také úlohy sa mi nevyhli. Nikdy som netúžila hrať klasiku, najviac ma priťahuje autorské divadlo. Aj preto dnes v Divadle v podpalubí v Bratislave inscenujeme naše vlastné divadelné hry.

Veľmi ste sa mi páčili v predstavení Baby na palube. Stvárňujete tam dva typy matiek a často sa prezliekate. Divadlo je asi aj makačka, nie?

– Je to hra o štyroch matkách na materskej, ktoré sa stretávajú na jednom pieskovisku. S kolegyňou Zuzkou Znášikovou Martinkovou sme vymysleli pre každú z nás dvojrolu. Predstavenie je teda naozaj kolotoč prezliekania divadelných kostýmov a vymieňania rekvizít, ale za tú fantastickú atmosféru a zábavu s divákmi tá námaha jednoducho stojí! V máji vyrážame s touto hrou aj po Slovensku.

Hráte aj v populárnom seriáli Prázdniny, kde je množstvo detských hercov. Sama ste začínali skoro. Vidíte sa v nich?

– Viaceré z našich seriálových detí navštevujú, ako ja kedysi, divadelný súbor Ludus. A vidno to – sú tvorivé, smelé, komunikatívne. Televízia JOJ ma oslovila na nakrúcanie ďalších častí Prázdnin. Teším sa na to.

V RTVS zas moderujete reláciu Generácia určenú seniorom. Kedy sa podľa vás človek označuje za seniora?

– Slovo senior má latinský pôvod a ide o druhý stupeň prídavného mena „senex“– starý –, čiže „senior“ znamená starší. Z tohto hľadiska sa seniorského veku netreba báť! Starnutie sa začína v momente nášho narodenia, s tým by sme mali žiť. Je to prirodzené a deje sa to každému z nás. Vďaka mojej práci sa stretávam so starými ľuďmi, ktorí sú aj vo vyššom veku aktívni, tvoriví, veselí a robia všetko preto, aby boli čo najdlhšie sebestační. Nie každému je, žiaľ, dopriate byť vo vyššom veku zdravý.

Sama ste tri roky opatrovali otca. Bolo to náročné obdobie?

– Otec trpel parkinsonom a posledné roky života bol ležiaci pacient, potreboval našu pomoc vo všetkom. Vďaka tejto skúsenosti sa mi potvrdilo, že človek ku šťastiu nepotrebuje luxus, ale lásku. Keď sa váš svet zúži na jednu posteľ, jednu izbu a vzdialenosť medzi ňou a kúpeľňou, vtedy je najväčším darom láska najbližších, empatia lekárov a sestričiek a vľúdna starostlivosť ošetrovateľov.

Bojíte sa preto viac staroby?

– Staroby sa netreba báť. Treba sa na ňu dlhodobo mentálne aj materiálne pripravovať, aby bola dôstojná, nie ju vytesňovať. Pre niektorých ľudí je to dokonca najkrajšie obdobie života. Nakrúcame s takými Generáciu. Ale sú aj starkí odkázaní na pomoc opa­trovateľov. Aby mohli dávať zo seba to najlepšie, potrebujú vzdelanie, dôstojné ohodnotenie a možnosť regenerácie síl.

Ste však mladica a vašu postavu vám môžu závidieť aj oveľa mladšie. Ako sa udržiavate fit?

– Som striedma v jedle aj pití, nefajčím, chodím spať zásadne pred polnocou, chodím na preventívne prehliadky, raz do týždňa robím power walking a robím prácu, z ktorej mám radosť zo života.

Držíte aj nejakú diétu?

– Dlhodobo sa stravujem podľa zásad metabolic balance, vďaka čomu som pred troma rokmi schudla 10 kilogramov a odvtedy si túto kondíciu udržujem.

Váš manžel pochádza z Japonska a o táto kuchyňa je považovaná za najzdravšiu na svete. Sadla vám?

– Japonská kuchyňa je nielen zdravá a chutná, ale je to aj umenie na tanieri. Japonci sú gurmáni! V našej rodine varím slovenské jedlá, manžel Masahiko všetky ostatné. Varí dobre a rád.

Čo má Masahiko najradšej, keď mu navaríte?

– Bryndzové halušky, bryndzové pirohy, paprikáš s haluškami, slepačiu polievku a kapustnicu.

Nedávno bola Veľká noc. Mali ste aj nejaké japonské tradície?

– Japonci nie sú kresťania, ku kresťanstvu sa hlási iba 1 % obyvateľov. Symboly Vianoc prevzali z Ameriky, ale Veľká noc nepatrí medzi ich tradície.

Páčia sa mu naše zvyky?

– Šibačka a oblievačka sa mu veľmi nepáčia, ale má rád naše slovenské pokojné rodinné Vianoce.

Veľa sa hovorí aj o rozdielnej mentalite. Čo je pre vás dodnes nepochopiteľné na tej ich?

– Po 17 rokoch manželstva už mentalite svojho muža konečne rozumiem, v mnohom sa ostré hrany nášho vzťahu časom obrúsili a vieme, že spolu chceme zostarnúť. Ak na niečo narážame, tak je to rozdielny temperament. Ja som spontánna, on je rozvážny. A snaží sa ma krotiť.

Keď som bola v Japonsku, prekvapila ma ich odmeranosť a akási chladnosť. Je to podľa vás len navonok?

– Odmeranosť Japoncov na verejnosti vyplýva zo snahy brať ohľad na druhých. Nechcú druhých otravovať svojím hlukom – nikto nahlas netelefonuje, neobťažuje vás pohľadmi a nevkusnými poznámkami. Sú disciplinovaní a ohľaduplní. Ale na pozadí fungujúcej spoločnosti je aj mnoho nezmyselných pravidiel a nadmerný tlak.

Kedysi ste sa s manželom dohodli, že nebudete mať deti. Stojíte si aj dnes za svojím rozhodnutím?

– Mať deti je prirodzené a krásne, ale rovnako krásne a prirodzené je môcť sa slobodne rozhodnúť a prípadne deti nemať. To sme urobili my. Bolo to naše spoločné rozhodnutie, čo je veľmi dôležité. A aj s odstupom času sa nám potvrdilo, že sme sa rozhodli správne. 

Prezradila o sebe

✔ Ste Býk. Spája sa u vás niečo s týmto znamením?

- Neriadim sa vo svojom živote znameniami zvieratníka, ale keď si prečítam charakteristiky Býka, mnohé sa na mňa hodia. Mám rada pocit bezpečia, blízkosť rodiny, pohodu.

✔ Čo máte na jari najradšej?

- Zubaté slniečko, rozkvitnuté trnky popri ceste a jarné kvietky v našej záhrade.

✔ Aký je váš najobľúbenejší módny kúsok v skrini?

- Tmavomodré zamatové sako s „kovovými“ gombíkmi z umelej hmoty.