Hilmerová o prvých Vianociach s manželom: Na TO prekvapenie pod stromčekom NIKDY nezabudne!

– Nedelím to na superlatívy, že „naj“, nemám to v sebe. Či ideme len na malý výlet kamsi za roh, všade sa dá nájsť nejaké krásne miesto. Ale veľmi sa nám v lete páči napríklad v Španielsku alebo nám veľmi učarovalo Nórsko. Máme zopár takých krajín, kam by sme radi vycestovali, keď budeme môcť. Napríklad Japonsko, Vietnam, Kanada... Celý svet by som rada videla, ale to sa, samozrejme, nedá. Čo sa niekedy podarí, z toho sa teším. (Úsmev.)

– Keď už sú tie baterky naozaj vybité, tak sa potrebujem v noci dobre vyspať. (Smiech.) Nemám nejaké špeciálne nabíjanie bateriek. Rada relaxujem v prírode. Oddych je, aj keď nepracujem 12 či viac hodín denne. Skrátka, keď si môžem dopriať deň voľna, vtedy tú energiu čerpám. Nemám automaticky voľné víkendy, herci často pracujú aj cez víkendy, sviatky, Vianoce či na Silvestra. Keď nie som unavená, tak vyhľadávam aj aktívny oddych ako turistiku, bicyklovanie, lyžovanie...

– Za oddych to nepovažujem, ale robím to rada. Varenie ma baví a teší ma, keď navarí Jaro, lebo varí vynikajúco, a to všelijaké kulinárske recepty. Musíme variť takmer každý deň, keďže naše deti sa nestravujú v škole, ale nie je to pre mňa nutné zlo, obaja to robíme radi.

– Učíme ich, čo sú skutočné hodnoty. A to vidia aj z toho, ako žijeme, správame sa alebo o čo sa snažíme. Dúfame a veríme, že z nich vychováme slušných, vyrovnaných, dobrých a múdrych ľudí. Skrátka, snažíme sa ich vychovávať najlepšie, ako vieme. (Úsmev.)

– To som rada, lebo si ho pýta každý. Neviem, tak 10 deka trpezlivosti, 12 deka neviem čoho... (Smiech.) Každý vzťah je iný a každý si ten recept musí nejako ochutiť sám, ako on potrebuje. A je úžasné, ak stretnete toho, kto to cíti tak ako vy, a ten vzťah a vzájomnú lásku budujete spoločne.

– Nie je to nič konkrétne. Proste som pocítila, že s ním chcem ísť na rande. To vlastne ešte ani nebolo rande, prišiel sa pozrieť na predstavenie, v ktorom som hrala, a začali sme sa stretávať, až potom sme mali vzťah. Celou svojou osobnosťou si ma získal. Tým, aký bol, aký je. A to na ňom milujem stále.

– Sme normálni ľudia, máme aj opačné názory a vieme sa o tom aj po taliansky porozprávať, ale nie je v tom nič zlé. Tak rýchlo, ako to príde, tak rýchlo to aj prehrmí, nemáme tichú domácnosť. A keď sa na niečom nezhodneme, neskôr sa vieme na tom aj zabaviť a zasmiať.

– Vždy som mala nejaký pohyb, mala som rada šport, tancovala som, obľubovala turistiku, bicyklovala, plávala, ale žeby som pravidelne aktívne športovala, to nie. Ale nemusela som to ani riešiť, lebo som bola naozaj chudá. Až po pôrode som to prvýkrát začala riešiť a s pribúdajúcimi rokmi to zrazu už ani nejde tak ľahko. Keď som si predtým čo i len pomyslela, že chcem kilo schudnúť, tak som ho azda aj hneď schudla. (Smiech.) Teraz si to vyžaduje disciplínu, čo sa týka stravy aj športu. Veľmi rada behávam aj so psom.

– Na kozmetike som nebola ani nepamätám. Už to bude aj viac než rok. Jediné, čo si na kozmetike pravidelne dávam urobiť, je farbenie obočia, prípadne mihalníc. Ale len prirodzene napustiť farbou, lebo ho mám také blonďavejšie. (Úsmev.) Mám trochu suchú pleť, tak používam kvalitné krémy, ale rituály nemám.

– Veľmi mám rada vianočnú výzdobu a všetky tie svetielka a dekorácie. Deti pomáhajú vyzdobiť dom aj so svojou vlastnoručnou výzdobou. Voľakedy, keď som ešte bývala s rodičmi, som pomáhala robiť adventný veniec, teraz už na to čas nemám, tak ho kupujeme. Deťom hneď na začiatku adventu každoročne vyrábam adventnú šnúru, na ktorej je na každý deň vrecúško, kam im vždy dám nejakú drobnosť alebo úlohu. Musia niečo vylúštiť, a keď sa im to podarí, tak tam nájdu nejakú malilinkú pozornosť alebo nejakú sladkosť. Ony potom každé ráno, keď sa zobudia, vyletia z postele a idú zisťovať, kde čo je. Veľmi ma baví chystať im každý deň niečo iné a teším sa z toho aj ja, aj deti. Nie je to len niečo kúpené a nejaká čokoládka, ale je to niečo špeciálne, čo súvisí s nimi, čo im pripravím. A čo dodržiavame roky, to je živý stromček v črepníku. Žije s nami celý rok na terase a na Vianoce je s nami vnútri vyzdobený. Ten, čo máme teraz, má už päť rokov. Mnohé som posadila u rodičov v ich záhrade, kým som ešte bývala v byte.

– Spomeniem, pretože na naše prvé spoločné Vianoce dostal pod stromček informáciu, že čakáme prvé dieťa. To bolo naozaj veľmi silné a krásne. (Úsmev.) A ten vianočný stromček je už poriadne veľký strom a je krásne, že stále žije a rastie.

– Žiadne kompromisy, my sme zvyky, čo sa týka jedla, spojili. Ja jem na Štedrý večer to, na čo som zvyknutá od rodičov, a on to, na čo je zvyknutý od svojich. Ja si dám rybaciu polievku, vyprážanú rybu so šalátom a Jaro jedáva šošovicovú nakyslo s hríbmi a nejedáva kapra. On si dá skôr filé alebo rezeň. (Úsmev.) Máme teda rôzne chody a každý si vyberie, čo chce.

– Doslova ako sviatky rodiny. Vzájomne sa navštevujeme s rodičmi, so súrodencami a s ich rodinami. A to mám veľmi rada. Bolo veľmi smutné, keď bola prvá vlna, že sme sa nemohli stretnúť pri stole. Vianočné sviatky sú krásny čas, na ktorý sa deti tešia celý rok, a musím povedať, že aj ja ich vnímam tak detsky ako ony. Práve vďaka nim. (Úsmev.) 

✔ Čo je pre vás najdôležitejšiev živote?

Rodina.

✔Vaše obľúbené jedlo?

Lokše.

✔ Čo si na sebe najviac vážite?

Vážim sa celá na našej váhe. (Smiech.)