Hudobník z Elánu o smrti životnej lásky: Tvárilo sa to ako cysta.. Za 2 mesiace bolo po všetkom

Novinka Znova sa ma dotkni nevznikla pre Elán, ale ako spomienka na zosnulú partnerku klávesáka skupiny Ľuba Horňáka – Andreu. Až teraz o tom dokázal prehovoriť, píše PLUS 7 DNÍ.

Na tlačovej konferencii pri jej uvedení povedal, že skladba je jeho srdcovou záležitosťou. „Ak pomôže vám, tak ako pomohla mne, tak potom žiadna strata nie je stratou a v živote nič neskončilo,“ povedal tak trochu tajomne. Trvalo dlhých päť rokov, kým bol Ľubo Horňák (59) vôbec schopný vrátiť sa v čase a znova rozjatriť ešte stále nezahojenú ranu na duši.

„Keď stratíte milovaného človeka, musíte sa s tým nejako vysporiadať. Ja mám to šťastie od vesmíru alebo od Boha, akokoľvek to nazveme, že mám hudbu,“ povedal už pre PLUS 7 DNÍ.

„Tie roky, ktoré nastali po Andreinom odchode, boli ťažké aj z toho hľadiska, že bol kovid, kedy sme boli zavretí doma, a mne tá hudba nejakým spôsobom pomáhala zabudnúť, vyspievať sa, vyhrať, ale nikdy som nevedel prekonať ten pocit smútku a nič reálne nevznikalo,“ priznal na rovinu.

„Hovorí sa, že trvá sedem rokov, kým sa v tele vymenia bunky a zrejme to platí aj o tých pamäťových,“ zároveň však dodáva, že niet dňa, aby na svoju milovanú polovičku neustále nemyslel a stáva sa, že sa ho občas aj dotkne...

Preto sa rozhodol, že sa do života vráti práve hudbou. „V lete to bude päť rokov, čo odišla, a tak sme si s textárom Ďurkom Soviarom povedali, že pripravíme súbor pesničiek, ktoré budú venované láske, žene a spolužitiu.“

V tom čase sa do svojej partnerky zamiloval aj textár, a tak obom pánom pred rokom nič nebránilo v tom, aby sa po dlhých chlapských rozhovoroch pustili do práce.

„Keď mi poslal text Znova sa ma dotkni, nahral som ju do piatich minút. Vtedy sa tá hrádza smútku akoby pretrhla a vyvalila von prvýkrát od jej smrti som bol schopný niečo reálne dokončiť,“ spomína na zásadný moment liečenia svojej duše. Skladba sa mu zdala celkom dobrá a ponúkol ju Elánu.

„Ohlásili sme nové koncerty a povedal som si, že by sa zišla aj nová vec. Veď čo lepšie sa ti môže stať, keď ti Ráž naspieva pesničku,“ usmeje sa. „Dlho som to zo seba nevedel dostať a vďaka tejto pesničke som konečne vystrčil hlavu z piesku.“
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Ľubo a Andrea začali svoj vzťah tak trochu hriešne. On bol ženatý a mal dve dcéry, ona mala dcéru a bola vydatá. „Andrea pracovala ako manažérka a bola výborná golfistka, niekoľkonásobná majsterka Slovenska a dvakrát bola aj na majstrovstvách sveta. S golfom skončila krátko po revolúcii, keď prišli na scénu mladšie a vytrénovanejšie kolegyne. Neuveríte, ale bola členkou športového klubu Elán,“ dostáva sa k momentu ich prvého stretnutia.

„Zrejme preto sme sa zoznámili v Bernolákove, kde v roku 1996 otvárali prvé golfové ihrisko, a naše pohľady sa stretli. Nemal by som odkrývať svoje hriechy, ale áno, obaja sme mali záväzky, ale slovo dalo slovo a už sme vedeli, že je zle,“ smutne sa znova usmeje. Láske sa rozkázať nedá a tak sa obaja rozviedli.

„Našiel som v nej svoju druhú polovicu, ktorú každý z nás hľadá; niektorí to šťastie majú, niektorí nie. Ja som ho mal aj v tom, že som ho aspoň na nasledovných 24 rokov mohol zažiť,“ hovorí vďačne.

Spoločné šťastie páru prerušila nečakaná choroba. "Pol roka predtým ju bolel chrbát, takže sme riešili, prečo, na všeličo iné sme mysleli. Inak sa cítila dobre, pracovala, bola plná síl,“ dostáva sa k najťažšej časti rozprávania. „Išla k lekárovi, tam sa to zistilo a už bolo neskoro. Ono sa to chvíľu tvárilo ako obyčajná cysta v prsníku a zrazu to vypuklo do nádoru. Veľmi agresívneho nádoru,“ odmlčí sa na chvíľu. Po dvoch mesiacoch bolo po všetkom.

„Vybrala jednu dávku chemoterapie, ani vlasy jej nevypadali. Potom začala druhú, ráno odišla do nemocnice s tým, že na druhý deň dostane infúziu, príde domov a ideme do Chorvátska, všetko sme mali zbalené, hotel zaplatený. Už sme vedeli, že hneď po chemo je dobre, druhý deň sa cíti slabšie...“ pokračuje pomaly.

„Ráno o deviatej som jej volal do nemocnice a ona mi zdôrazňovala, že príde kuriér a mám mu otvoriť… no a na obed toho dňa zomrela,“ dokončí smutný príbeh.

Zrazu zostal sám, našťastie má dcéry a rodinu, s ktorou síce komunikovali, ale odchod milovanej osoby musel aj tak prežiť a vyrovnať sa s ním každý v sebe. Ľubo však vyštudoval teológiu, pomohla mu viera?

„Určite áno, lebo napriek tomu, že som v tomto smere nezostal aktívny a som dosť kritický, z pohľadu kresťanov možno neverec, v človeku niečo zostane a aj to niečo mi pomohlo tú stratu prekonať. Tá spomienka sa vymazať nedá a ani to nechcem, ale život ide ďalej. Všetci, čo mali podobnú skúsenosť vedia, že jediná šanca, ako sa z toho dostať, je, že tú vranu, ktorá ti sadne na plecia a bude ti krákať za ušami, nemôžeš odohnať. Musíš ju nechať vykrákať sa a ona potom odletí.“

A odletela? „Už odlieta. Ale ona sa potvora vždy vráti, keď ju najmenej čakám. Príde, zakráka… Netreba s ňou bojovať, sú veci, ktoré musia odznieť, vyzrieť a týchto vrán máme veľa okolo seba. Ale zo všetkého si treba zobrať nejaké ponaučenie, aj keď neviem, aké z takéhoto smutného zážitku si mám zobrať ja, ale niečo asi áno.“

Vlani v auguste odišiel aj Ľubov spoluhráč Vašo Patejdl. Vrátili sa mu v tej chvíli ťaživé chvíle? „Jasné, že sa mi to vrátilo. Veľmi. Ja som s Vašom dva či tri týždne predtým hovoril a mal som z toho rozhovoru zvláštny pocit,“ spomína.

„Myslím, že to môžem povedať, Elán je super kapela, ale nelezieme si do záhrady a do kuchýň, teda do súkromia, je to osobná vec každého z nás. Takže za tie dlhé roky, čo sme sa poznali, sme nikdy neriešili osobné veci. Lenže Vašo sa ma vtedy okrem pracovných pýtal, ako sa mám, keď som sám. Bolo to len pár viet, ale keď som zložil telefón, hovoril som si, fúha, čo sa deje? Pravdepodobne to cítil.“

Celý článok nájdete na webe PLUS 7 DNÍ.