Hviezda Zrady Lívia Bielovič si plní svoj sen v USA! WAU, vedeli ste, že sa do TOHTO pustila?

V článku sa okrem iného dozviete aj:

Lívia, ako sa máte? Ste zahltená prácou alebo máte skôr oddychové obdobie?

– Ďakujem, mám sa takzvane mixovo. (Smiech.) Je čas aj na oddych medzi prácou.

Vieme o vás, že ste momentálne na obrazovke vo viacerých televíznych projektoch. Na ktorom z nich sa vám pracovalo najlepšie?

– Druhá šanca, Zrada aj Lásky v Istanbule sú projekty, ktoré mi veľa dali. Ale tiež, ktorým som dala niečo aj ja. (Úsmev.) Páči sa mi, ak je práca vyvážená zo všetkých stránok, kde všetky zainteresované zložky fungujú tak, ako majú. Všímam si veci, ktoré by možno iný prehliadol. Na jednej strane fajn, na druhej evidentná profesionálna deformácia. (Smiech.) Ale mám rada more, slnko a pestrofarebné lokácie, ktoré sú pre herca veľmi príťažlivým elementom. Veď pre koho nie? (Smiech.)

Napĺňa vás práca stále rovnako ako na začiatku alebo sa niečo počas rokov zmenilo?

– Práca ma stále baví, no rozširujem si obzory. V rámci mojej práce je to réžia a produkcia. A tiež iné koníčky… Lákalo ma to odjakživa. Uvidíme, kam ma to zaveje. Človek sa vekom profiluje (vďakabohu), hovorí sa, že „múdrie“ a už sa nenaháňa ako blázon, keď mal dvadsať. Dokáže zvoľniť a lepšie si určiť priority.

A musíte mať vo svojej práci, ako sa hovorí, široké lakte? Ako to tam funguje?

– Divočina. (Smiech.) Keď vás počujú, vidia, rešpektujú a uznávajú, je to krásne. Chutí to skvele. Je to ako s mocou, chutí takisto. V knihe Ladislava Mňačka Ako chutí moc je to skvele vysvetlené formou príbehu. To ako herec alebo mediálny človek cítite tiež. Máte moc ovplyvňovať masy, získavať si priazeň, ľudia vás oslovujú lichotivými menami… Ego sa kŕmi a vy ste šťastná. No démonov, ktorých nosíte v sebe, nezmeníte. Musíte sa s nimi naučiť vychádzať. A to vyžaduje silnú osobnosť so spomínanými širokými lakťami, zdravým sebavedomím a s kúskom šťastia.

Keď sme spolu robili rozhovor naposledy, vraveli ste, že máte svoj nesplnený sen – producentské a režisérske ambície v USA. Ako ste v tom pokročili?

– Pomaly, ale isto, ako sa hovorí. (Úsmev.) Áno, pracujem na tom, aj keď z momentálnej situácie v Hollywoode nie som nadšená. Je avizovaný ďalší štrajk. Príprava filmov a ich nakrúcanie sa posúvajú na neurčito. Na jednej strane som rada, že tam fungujú také efektívne odbory, ktoré bojujú za lepšie podmienky. Tu na Slovensku sme radi, že máme prácu, no nikde to nie je ľahké. Je to však aj o vašom uhle pohľadu. Môžete mať všetko a nebyť šťastná, potom málo a žiť svoj život naplno. Takže aj moje angažovanie v USA sa na nejaký čas stoplo, kým sa veci „neupracú“.

Ovládate viacero cudzích jazykov, máte nejaký grif na to, ako sa ich naučiť ľahšie?

– Grif je v tom, že sa vám predovšetkým musí chcieť. To je prvý a veľmi dôležitý krok. Motivácia vedieť viac, naučiť sa viac. Vidieť za tým účel, výsledok. Mať víziu, prečo a kvôli čomu to chcem. Potom je to disciplína, každodenný dril. Počúvať, čítať, komunikovať v danom jazyku, mať zahraničných priateľov. S dcérou doma hovorím po anglicky aj po slovensky. Baví nás to, vtipkujeme pri tom, imitujeme britský a americký akcent v rôznych charakteroch. Takže sa hráme. Ak si z učenia cudzieho jazyka urobíte hru, učiť sa vám bude ľahšie. Plus treba mat aspoň trochu hudobný sluch a tie dobre známe „bunky na jazyky“. (Smiech.)

Zaujalo ma video na vašom Instagrame, kde ste balili darčeky pre deti z detských domovov. Často sa venujete takýmto charitatívnym aktivitám?

– Áno. Ak môžem, rada pomôžem. No nie je to možné zakaždým, keď mi niekto napíše na Instagram so žiadosťou o pomoc. Verím, že to ľudia chápu. (Úsmev.) Ak by som bola ženou Elona Muska, asi by som rozdávala peniaze tým, čo to naozaj potrebujú každý deň. Predpokladám, že by ma za to slovne „pokarhal“, no myslím, že spoločnosť SpaceX by tým určite neutrpela. (Smiech.)

Zapájate do toho aj dcéru?

Áno, je sociálne cítiaci človek. Veľakrát nechápe, prečo musíme platiť za to a tamto… Mali by sme to mať zadarmo. (Smiech.) Vysvetľujem jej, že žijeme v systéme, ktorý je takto nastavený. Ak takto niekto žiť nechce, musí sa o všetko postarať sám a vo všetkom byť sebestačný. Kedysi žiaden takýto systém nefungoval. Boli lovci a zberači, ktorí museli každý deň zabezpečovať stravu, teplo a strechu nad hlavou. V symbióze s prírodou vedeli viac ako my v čase moderných technológií. Všetko má však svoje plusy aj mínusy.

Na fotkách s dcérou Rebekou pôsobíte, že máte skvelý vzťah. Ako sa vám ho podarilo dosiahnuť?

– Trpezlivosťou a láskou. Smiechom a radosťou. Spoločným časom. Dôverou. Úprimnosťou. Základným prameňom.

Mám pocit, že sa nebojíte rozprávať ani o náročných životných situáciách, ktorými ste prešli. Ako ste sa dopracovali k tomu, že sa viete bez problémov vyjadriť, napríklad k rozvodu?

– Udialo sa to a je to za mnou. Podeliť sa s ľuďmi, ktorí o vás majú určitú mienku a poodhaliť im niečo zo svojho súkromia, vás k nim priblíži. Stotožnia sa s vami, pretože pochopia, že nežijete len život nablýskaný reflektormi dokonalosti, ale že ste tiež obyčajný človek so svojimi vzostupmi a pádmi.

A čo vám pomáha spracovať smútok?

– Smútok je mocný čarodej, ak nás ovláda. Je to tenká hranica, keď nevieme presne určiť, či je to ešte v rámci normy, alebo je to už nezdravé. Z kníh som sa naučila pozorovať smútok ako emóciu, ktorou musíme skrátka prejsť… Odznie, pokiaľ ho človek dokáže uniesť a byť naozaj jeho pozorovateľom. Po búrke vyjde slnko. Po noci príde deň. Nie som odborníčka, no aj z rozprávania mojich priateľov viem, že sa cítia skvele pri mori a tam, kde je slnko. Tieto dva elementy očisťujú telo, dušu aj myseľ. Ak sa nemôžeme počas zimného melancholického obdobia ocitnúť raketovou rýchlosťou pri mori – čo asi väčšina z nás nemôže – je prospešné robiť veci, ktoré nám vyčaria úsmev na tvári a robia nás šťastnými. Každý to svoje pozná.

Veľa cestujete, čo myslíte, že nám Slovákom chýba na to, aby sme viedli spokojnejší život?

– Vzájomne si priať a cestovať! (Smiech.) Učiť sa nové veci, spoznávať nové kultúry, miesta, jedlá, ľudí. Začať s novými koníčkami. V každom prípade robiť to, čo nás napĺňa. Veľakrát musíme robiť veci, ktoré nás nebavia, nie som výnimka. Keď vidím hromadu papierov, ktoré musím pretriediť, dlho sa premáham. Úrady a s tým spojené vybavovačky tiež veľmi nemusím. No už som sa frázu „do it right now“ (urobiť to hneď teraz) naučila používať aj v praxi. Samozrejme, nie vždy to ide, keďže mám aj iné povinnosti. (Úsmev.)

A na záver, rada pre čitateľky, ak sa nachádzajú v ťažkej situácii – ako sa odraziť od dna a ísť ďalej?

– Skúsim sa skoncentrovať, pretože odpoveď si vyžaduje osobitný a „hrubý manuál“. Myslím, že si treba veriť. Veriť v silu ducha. Veriť, že v tom nie sme samy. Vytrvať vo svojej viere a neopúšťať sa, aj keď je to naozaj veľmi ťažké. Učiť sa žiť v prítomnosti, snažiť sa zabudnúť na minulosť a sústrediť sa na budúcnosť. Dennodenne pracovať na sebe a na sebaláske. Každý deň je pre nás darom a šancou na nový začiatok.

Prezradila o sebe:

✔ Herectvo, spev alebo dabing?

Každé jedno je súčasťou mojej práce. Chronológia sedí. (Úsmev.)

✔ Čo máte na sebe najradšej?

Pyžamo. Milujem spánok. (Smiech.)

✔ Ako by ste strávili ideálny deň?

To môže byť aj práca! (Smiech.) Ale na odľahčenie – slnko, more, pohoda, dcéra, priatelia, pokoj v duši, čistá myseľ, dobré jedlo, hudba, dostatok všetkého…