Iveta Malachovská: Nedokážem pochopiť neveru

So Soňou Müllerovou moderujete v televízii Dámsky magazín. Čím vás relácia obohacuje?

– Stále sa niečo nové dozvedám a zároveň máme možnosť odovzdať na danú tému aj naše postrehy. So Soňou sme moderátorky so skúsenosťami, pracovnými aj životnými. Sme vydaté či rozvedené, obe máme deti... Vidieť to aj pri niektorých témach. Často máme celkom odlišné názory, napríklad na manželskú neveru. Zatiaľ čo Soňa si myslí, že nevera sa dá odpustiť, ja to vzhľadom na šťastné manželstvo nedokážem pochopiť. Polovica slovenských žien má názor ako Soňa, druhá polovica zastáva môj názor a psychológ by nás mal usmerniť.

U nás nie je ešte bežné, že keď má človek problém, poradí sa s psychológom. Prečo?

– Mám pocit, že na Slovensku spĺňajú funkciu mnohých psychológov kamarátky. Sme národ psychológov-laikov. Psychológovia sú dôležití, ale nemôžu vám presne povedať, čo máte urobiť. Môžu vás naviesť, ponúknuť možnosti. Každý si však musí vybrať sám.

A nie je človek v konečnom dôsledku sám strojcom svojho šťastia?

– Ale to áno. Ja napríklad psychológa vôbec nepotrebujem. Ani rozličné vykladanie kariet či veštenie som v živote nepotrebovala, hoci Soňa v relácii rada s takýmito vecami pracuje. Som racionálny človek, ktorý verí sám v seba, vo svoje schopnosti, rozhodnutia, ale akceptujem, že to niekto potrebuje, dokonca mu to pomôže, aj keď neviem celkom pochopiť, ako sa niekto môže nechať až tak ovplyvniť.

Takže keby ste mali nejaký problém, vy by ste sa na psychológa neobrátili...

– Nikdy nehovor nikdy… Snažím sa žiť tak, aby som ten problém nemala. Môžete ovplyvniť, či bude zajtra pršať? Nie. Tak prečo sa tým zaoberať? To, čo neovplyvním, beriem ako život. Snažím sa, aby ľudia okolo mňa mali k životu, čo potrebujú, a aby chvíle strávené so mnou neboli otravné. (úsmev) Rovnako sa príliš nepozerám do minulosti. Pozerám dopredu, teším sa na každý deň. A keď prídu negatívne emócie, je dôležité ich zo seba dostať. Plač je niekedy obrovský ventil.

Ste moderátorkou už dlhé roky. Keby ste chceli zmeniť profesiu, čo by to bolo?

– Mám pocit, že čohokoľvek by som sa chytila, tak by som si to obľúbila. Považujem sa za univerzálneho človeka. Môj manžel hovorí, že som do koča aj do voza, viem zažiariť na plese aj v lese zbierať hríby celá od hliny a to si na mne váži.

Nemyslíte si, že žena „do koča aj do voza“ je dnes zriedkavosťou a ženy dnešnej generácie vyzerajú všetky ako umelé bábiky?

– O tom som presvedčená už niekoľko rokov. Majú okolo dvadsaťpäťky a umelé pery, niekde majú vpichnutú kyselinu, inde botulotoxín a urobené prsia. A potom v tridsaťpäťke zistia, že sú nezaujímavé a všetky totálne rovnaké. Viem však, akí sú plastickí chirurgovia, maskéri a vizážisti. Vidia, že môžete byť ešte krajšia a dokonalejšia, a presviedčajú vás, ako to urobiť. Nemyslia to v zlom. Ide o to, či ste so sebou spokojná a či ich rečiam podľahnete. Tvrdím, že ženy sa prerábajú pre ženy, nie pre mužov. Z desiatich chlapov vám deväť povie, že sa im vyplastikovaná baba nepáči.

Snažíte sa pred týmto trendom svoju dcéru varovať?

– Kika má šťastie, že má takého otca, akého má, lebo môj muž má výnimočný názor na ženskú krásu a kult mladosti. Hovorí mi, nech sa neopovážim dať si odstrániť vrásky, pretože to sú roky nášho života. Keď takéto názory Kristínka počúva, je proti umelým zásahom.

Čo by ste poradili dcére, aby si všímala na budúcom manželovi?

– Kika bude dlho hľadať niekoho, kto je taký ako jej otec, lebo ten je u nás v rodine hviezda. Každej neveste šepkám do ucha, aby si všímala na partnerovi len pekné veci. Je však v rukách každého z nás, ako si zariadime život. Ja som z rozvedeného manželstva, strašne som túžila stretnúť človeka, ktorý je predovšetkým charakter a berie vzťah zodpovedne. My sme mali asi šťastie a skutočne sme sa našli, hoci manželstvo je často ako lotéria. Nepadá to však nikomu bezprácne do lona. Je to o tom, že na našom manželstve stále pracujeme, a to sme spolu 19 rokov!

Čo si myslíte o trende najprv urobiť kariéru a vydávať sa až v tridsiatke?

– Neodvážim sa radiť, ale myslím že v tridsiatke už môže byť neskoro. Potom prídu dvadsaťdvaročné slečny, ktoré vám po tom štyridsaťročnom partnerovi skočia. Teraz je v móde, že z chlapa urobíte rodinne založeného muža, vybudujete si rodinu, desať rokov si spokojne nažívate, a potom príde mladá veverička a vy ste nahratá. Ale manžel bol nedávno na pánskej jazde a hovoril mi, že už začínajú blázniť aj ženy-matky, ktoré unikajú z manželstiev, opúšťajú deti aj manželov.

Medzi vaše záľuby okrem športov patrí aj šoférovanie.

– Šoférujem rada. Nemala som zatiaľ žiadnu nehodu okrem oškretia v garáži. Snažím sa jazdiť bezpečne. Som smutná z toho, ako jazdia mnohé ženy, a to som žena. Samozrejme, nie sme na vine len my ženy, hádam sme len trošku opatrnejšie, čo môže v hektických bratislavských uliciach trošku prekážať.

Mýty o ženách vodičkách sú podľa vás pravdivé?

– Bohužiaľ, často áno. A nie sú to mýty, ale tvrdá realita. V poslednom čase mám dokonca pocit, že začína platiť pravidlo čím väčšie auto, tým horší šofér, a nechápem, prečo mnohé ženy chcú jazdiť na veľkých autách a nevedia s nimi často ani len zaparkovať.