Reklama

Ján Koleník o tom, čo by chcel zmeniť v našej krajine: Drsné slová o tom, čo ho najviac hnevá

Dieťa je silný element  v živote každého  z nás a človek nepozná sám seba, kým  sa nestane  rodičom.

Zdroj: TV JOJ

Reklama

Rozhovor s hercom Jánom Koleníkom (39) je pre mňa vždy príjemným zážitkom. Je nielen profesionálny, ale aj slušný a charizmatický človek, ktorý sa nebojí vyjadriť svoj názor. Ako vníma našu politickú situáciu a ako si spomína na školské časy?

O chvíľu sa dočkáme ďalšieho pokračovania seriálu Za sklom, v ktorom stvárňujete vyšetrovateľa. Je to jedna z vašich obľúbených postáv?

– Áno, pretože je to seriál, o ktorom si myslím, že má svoju spoločenskú váhu. Je aktuálny, konkrétny, podáva správu o súčasnom dianí na Slovensku. Nemôžeme sa v televízii iba zabávať, lebo máme v živote veľa problémov a stresu, a tváriť sa, že sa nás nič netýka. Musíme cez tvorbu poukazovať na veci, ktoré hýbu našou krajinou.

Sledujete aktuálne politické dianie na Slovensku? Ako ho hodnotíte?

– Je to katastrofa. Ľudia, ktorí vedú krajinu, sú nekompetentní, ich politika je otrávená kauzami a prepojeniami na mafiu. Tí, ktorých sa to týka, sa to snažia zľahčovať, odpútavať pozornosť. Ich voliči hľadajú pravdu v dezinformáciách a konšpiráciách. Aj pre politiku je spoločnosť naladená veľmi negatívne, nehumánne a radikálne. Ľudia sú úplne dezorientovaní. Nevedia, čo majú čítať, komu veriť. Po vražde novinára a po dôkazoch, ktoré sa vynárajú, skoro 20 percent voličov stále verí strane, ktorá ma kontakty so strojcami vraždy. A to je nepochopiteľné.

Neuvažovali ste niekedy nad vstupom do politiky?

– Haha! Vôbec nie. Nemám na to povahu. Vidím, že teraz je politika veľký biznis, ide v nej o záujmy egocentrických ľudí, veľký boj o moc a takým ľudom a prostrediu sa vyhýbam. Nie je na tom nič lákavé.

Čo by ste v našej krajine chceli zmeniť ako prvé?

– Nikto z politiky nenesie za nič zodpovednosť. Na prvé miesto sa dostalo pokrytectvo a klamstvo. Mnohí politici menia rétoriku, ako im vyhovuje. Chýbajú dôveryhodní ľudia vo vedení krajiny. Mala by sa obnoviť dôvera v spravodlivosť, zdravotníctvo, prekopať vzdelávanie a podporiť kultúrnosť. Za to, že sme si vychovali na Slovensku extrémistov, môže aj súčasná vláda. Nečakám, že ľudia budú automaticky spokojní s inou vládou. Stále máme, bohužiaľ, veľké sociálne rozdiely, ale nemali by sa zo spoločnosti vytratiť základné hodnoty, ktoré odlišujú ľudí od zvierat.

Zdroj: TV JOJ

Úlohu otca si zatiaľ užíva len v seriáli.

Boli ste aktívny aj počas prezidentských volieb, dokonca ste sa objavili v predvolebnej miestnosti pani prezidentky Čaputovej. Čím si vás získala?

– Vyjadruje sa veľmi konkrétne v dôležitých témach pre Slovensko a Európu, ktorej sme a budeme súčasťou, či sa to niekomu páči, alebo nie.

Poďme k trošku ľahším témam. Ste súčasťou obľúbeného seriálu Oteckovia. Vďaka nemu ste získali stovky detských fanúšikov. Ako vnímate túto cieľovú skupinu? Je podľa vás dôležitá?

– Je ohromné pritiahnuť k televízii takú masu detí a mladých ľudí, pretože ju formujeme, ale môžeme to robiť dobre aj zle. Je to v rukách rodičov a učiteľov v školách, aby deti čo najskôr motivovali k niečomu zmysluplnému a hlavne ich učili hľadať pravdu, pýtať sa. Zábavné seriály ich veľa nenaučia.

Myslíte, že by ste boli podobný otec ako ten, ktorého stvárňujete v seriáli? Ako vnímate rodičovstvo?

– Dieťa je silný element v živote každého z nás a človek nepozná sám seba, kým sa nestane rodičom. Všetko je úplne inak, ako si predstavujeme. Ale snažil by som sa ho správne nasmerovať. Dieťa je absolútne naprogramovateľné a to je zázrak, ale aj veľká zodpovednosť.

Aký bol váš otec, keď ste vyrastali? Čo vás naučil a aký máte vzťah?

– Rodičia ma vo všetkom podporili. V štúdiu na vysokej škole, v hudbe, spoločenskom tanci. Veľmi im ďakujem, že ma neobmedzovali v tom, čo ma bavilo. A takisto, že nado mnou držali tvrdú ruku a boli na mňa nároční. Naučili ma, ako sa správať k ľuďom.

Na vašich sociálnych sieťach vidieť, že veľa cestujete. Máte vysnívanú krajinu, ktorú túžite navštíviť?

– Ten dojem je klamlivý, pretože sa pohybujem len vo veľmi blízkom okolí a fotím obyčajnú lúku alebo kopec tak, aby vyzerali zaujímavo. Necestujem zatiaľ ďaleko. Pod nosom máme pekné miesta, tie chcem vidieť ako prvé. Napríklad som nebol v Londýne, Ríme, Aténach, takže určite nie som cestovateľ. Nemám rád turistický ruch a miesta, kde je veľa ľudí.

Zdroj: archív J. K.

Janko Koleník ako dieťa. Napriek účesu je vidieť, že z neho vyrastie fešák.

Kde mimo Slovenska by ste si vedeli predstaviť žiť?

– Neviem. Nechcel by som byť v situácii, že by som musel utekať. Dúfam, že to nikdy nenastane. Môžeme byť radi, že žijeme v tejto geografickej polohe a, koniec koncov, aj v modernej, bezpečnej a demokratickej krajine, len si to akosi nevieme uvedomiť a zúfalo hľadáme nepriateľa.

Bolo to tak vždy? Nikdy ste neuvažovali nad tým, že sa presťahujete?

– Nie, nikdy. Žil som rok a pol v Moskve, trištvrte roka v Prahe, skúsil som si to, ale vždy ma to ťahalo domov.

Máme tu september a deti už naplno zarezávajú v škole. Aké máte spomienky na školské lavice?

– Škola bola pre mňa predovšetkým tvorivé prostredie. Robil som aj nadprácu v rámci niektorých predmetov – odborné práce z biológie, pôsobil som v školskom rozhlase. Ale pamätám si na učebnice. Už vtedy nám chýbali učebnice dejepisu a vôbec mi to neprišlo zvláštne. Dnes by som už bil na poplach.

Rád ste chodili do školy? Patrili ste k dobrým žiakom?

– V tom, čo ma bavilo, som bol dobrý. Mal som rád angličtinu, biológiu, geografiu aj slovenčinu. Matematika a chémia neboli moje silné stránky. V škole som sa však vždy nejako prebavil, dokonca aj počas predmetov, ktoré ma nezaujali. A mal som rád kolektív, kvôli ľuďom som sa tešil do školy. 

Zdroj: archív J. K.

Herec si rád vychutnáva krásy Slovenska.

Prezradil o sebe

Máte medzi hereckými kolegami niekoho, s kým sa rád stretnete na káve aj mimo pľacu?

- Máme takú spriaznenú skupinu v SND. Je v nej, našťastie, viac ľudí, ktorí si dôverujeme, a je nám spolu fajn.

Čo si na ľuďoch všímate ako prvé?

- Či nehrajú nejakú pózu.

Máte svoju bútľavú vŕbu?

- Mám ich viac. Dôvera je to, čo z ľudí robí priateľov.

Výber pre vás