Jasmina Vrbovská Alagič TAKTO zvláda nenávistné komentáre: Danej osoby mi bolo len ľúto!

Moderátorkou šou Česko Slovensko má talent ste už štvrtýkrát, je to pre vás tento rok iné?

– Tento ročník šou bol pre mňa oveľa emotívnejší, a to preto, že vzťahy medzi nami sa s pribúdajúcimi rokmi a zážitkami veľmi prehĺbili a vracali sme sa k sebe po roku ako vzdialená rodina. Bolo to veľmi príjemné, už teraz mi všetci veľmi chýbajú. Po skončení natáčania sme si písali, že sa nám bude cnieť. A tento rok som na pódiu oslávila aj polookrúhle narodeniny. Napriek tomu, že som tam narodeniny oslavovala už po štvrtýkrát, bolo to veľmi emotívne. Bolo to to najsilnejšie, čo mi mohli pripraviť. Stala sa vec, ktorú by som nikdy nečakala, a to ma veľmi dojalo. Keď to uvidíte, pochopíte, aké to bolo nádherné. (Úsmev.)

Je nakrúca- nie tejto šou psychicky alebo fyzicky náročné?

– Pre mňa je to náročnejšie z fyzickej stránky. Natáčanie si veľmi užívam, je to akoby ste sa bavili s priateľmi a robili to, čo milujete. Už vieme, čo máme robiť, tak- že je to veľmi prirodzené. Fyzicky je to však náročné, pretože ide o štvormesačný program, ktorý sa natáča intenzívne počas dvoch týždňov. Idete od rána dakedy do rána a domov sa vraciate len na chvíľu prespať. Stojíte celý čas na nohách. Viem, že sú ľudia, ktorí majú dvanásťhodinové zmeny, pri ktorých stále stoja, a preto klobúk dolu pred nimi. Ale toto je práca, v ktorej musíte nepretržite sršať dvestopercentnou energiou. Kamera vás neustále sleduje. Privítate súťažiacich, natáčate ich dojmy pred vystúpením a potom sa vám spovedajú z pocitov. Je to náročné, ale stojí to za to. (Úsmev.)

Ako si spomínate na moderátorské začiatky s Davidom Gránským?

Ako si spomínate na moderátorské začiatky s Davidom Gránským?

– Mala som pocit, že ho musím presvedčiť o tom, hoci on to nevyžadoval, že do tohto projektu patrím. Ale keď videl, že viem pracovať s ľuďmi a mám skúsenosti, okamžite ma prijal a veľmi si to cením. Dnes sme takí zohratí, že ani nemusíme veľa hovoriť. Stačí, aby sa na mňa pozrel, a hneď viem, čo chce povedať. Neviem si predstaviť lepšieho „parťáka“. (Úsmev.)

Ako do zabehnutého kolektívu šou zapadli nové tváre Mária Čírová a Eva Burešová?

– V podstate máme tri nové tváre, lebo aj Leoš Mareš je nový člen stálej poroty. Dievčatá sa budú obmieňať, ale okamžite zapadli. Mária Čírová je moja kamarátka a mám ju veľmi rada. Ak je stelesnenie anjela na tomto svete, je to v jej podobe, zmýšľaní a charaktere. Eva Burešová je zase Davidova kamarátka. Obe zapadli úplne prirodzene. Mária priniesla do šou jemnosť a čistotu, nehu a lásku a doslova žiaru, čo je presne to, čo od nej potrebujeme. Eva je energická a strelená, podobne ako ja, takže sme si okamžite porozumeli. (Smiech.)

Počuli ste už náš podcast? 

Máte aj vy skrytý talent?

– Myslím si, že mojím najväčším talentom je to, že rada komunikujem s ľuďmi a veľmi ma zaujímajú ich príbehy. Čo sa týka skrytých talentov, rada varím a pripravujem jedlo pre rodinu a priateľov. Nie som si istá, či je to talent, ale považujem to za silnú stránku. Taktiež si myslím, že som dobrá gazdinka a veľmi rada vytváram teplú a útulnú atmosféru domova. (Úsmev.)

Myslíte si, že stále platí, že koľko človek dáva, toľko sa mu vracia?

– Osobne nerozumiem tomu, keď ľudia robia dobré veci len preto, aby sa im to vrátilo. Robím dobré veci, pretože je to pre mňa prirodzené a prináša mi to dobrý pocit. Mám rada, keď sú ľudia okolo mňa šťastní a cítia sa dobre. To je môj spôsob života. Malo by byť prirodzené chovať sa pekne. Kdekoľvek. Ale zdá sa mi, že v súčasnosti sme ovplyvnení sociálnymi sieťami. A niežeby tam bolo viac zla, len je hlučnejšie. Je overené, že najviac „temného dopamínu“ získate ohováraním či negatívnymi komentármi na sociálnych sieťach. To preto, lebo ľuďom je na chvíľu lepšie. Snažím sa šíriť pozitívnu energiu a podporu, aj keď sa niekto so mnou v niečom nezhodne. Verím, že aj malé pozitívne činy môžu mať veľký účinok. (Úsmev.)

Ako teda zvládate nenávistné komentáre na internete?

– Uvedomujem si, že často nesúvisia so mnou, ale s tými, čo ich píšu. Bola by som rada, ak by sme sa nebáli toho, že môj názor je iný ako tvoj, baví ma rôznorodosť ľudí a obohacuje ma to, že niekto rozmýšľa inak ako ja. Rozumiem, že môj život a názory nemusia byť každému pochuti, môžu byť tŕňom v oku. Ale verím, že je dôležité byť sama sebou a šíriť pozitívnu energiu. Raz mi niekto napísal, že som priveľmi šťastná, a že by som to nemala tak ukazovať, lebo to je niečo, čo ľudí rozčuľuje. Danej osoby mi bolo len ľúto.