A je to VONKU: Herečka Klára Issová to povedala narovinu: Vyzerala som v tom období ako blázon!

Onedlho vás môžeme vidieť v novom seriáli s názvom Zrada. Ako sa vám v ňom hralo?
– Bolo to náročné zo všetkých stránok. (Úsmev.) Naučiť sa 720 strán v slovenskom jazyku... Celý príbeh riešime prostredníctvom hlavnej postavy, jej pocitov a nazerania na svet. Je to príbeh manželstva, ktoré sa rozpadá, sú tam ťažké emócie, keď človek hrá bezmocnosť, stratu lásky i dôvery, ale i chuť pomstiť sa, obrovský hnev, ľútosť. Ľudia sa prejavujú viac-menej vo svojich tieňových charakteroch a ich temné stránky pod tlakom rozpadu manželstva vyliezajú na povrch. Vidíme tak aj nepekné veci, ktoré sa väčšinou snažíme skrývať alebo kontrolovať. Seriál je zaujímavý v tom, že ukazuje práve ten opak, pretože všetci máme svoje „muchy“ a svojich démonov.

Prezraďte, ako ste sa učili slovenčinu?​
– Pred natáčaním seriálu som mala podmienku, aby si texty so mnou niekto prešiel po slovensky. (Úsmev.) Slečna, ktorá je Slovenka žijúca v Česku, mi nahovorila každý obraz, čo bolo skoro 500 obrazov zo scenára. Všetko som si prepísala, najmä výslovnosť, aby to pre mňa bolo zrozumiteľné. A moje repliky, ktoré mi spomínaná slečna nahrala, som si prehrávala spomalene i rýchlo. Je to dril, počúvate a snažíte sa to obrovské množstvo informácií natlačiť do hlavy. (Smiech.)

A kde sa vám najlepšie učili texty?
– Chodila som na Ondrejský cintorín alebo na „Miletičku“. (Úsmev.) Rada sa učím počas chôdze, takže som si buď „brblala“ doma, alebo keď som niekam išla. Stále som mala slúchadlá na ušiach a texty si nahlas opakovala. Vyzerala som trošku ako blázon. (Smiech.) Ale inak to nešlo, človek si to musí naozaj tisíckrát zopakovať, kým to vie automaticky, ako keď bičom plieska. Pretože keď hráte konfliktné situácie, potrebujete byť ostrá a argumenty zo seba sypať. Znalosť textu pre mňa bola absolútne esenciálna a naozaj veľmi podstatná.

Rozumiem. A čo vaša postava Evy Polákovej, máte niečo spoločné?
– Práve táto postava mi prišla do života, aby som v sebe úplne prijala aj svoju tienistú stránku. A aby som dokázala pochopiť aj takéhoto človeka a vidieť nielen temné veci, ale aj tie pozitívne. Eva Poláková je oddaná rodine, má rada svoju prácu a podporuje manžela. Má veľa pozitívnych aspektov, ktoré ak sa vybalansujú, fungujú dobre. Ale nesmie to prerásť do de­štruktívneho stavu. Eva má za sebou aj rodinnú tragédiu, je sirota, preto tak lipne na svojej rodine a jej rozpad odmieta. Bola to pre mňa veľká téma, téma rozchodu alebo rozvod rodičov vôbec. Taktiež som sa vždy veľmi usilovala, aby vzťahy vydržali. Kým fungujú, vydržia, človek má byť rád ich súčasťou. Ak však vychádzate zo strachu, že o niečo prídete, už to nie je radosť.

Spomenuli sme vášho seriálového manžela, ako sa vám hralo s Milanom Ondríkom?
– Úžasne. (Úsmev.) Sadli sme si od prvého momentu. Stret­li sme sa na kostýmových skúškach a tam hneď chceli, aby sme urobili fotky z našej seriálovej minulosti, takže sme sa museli objímať a pusinkovať. (Smiech.) Je úchvatný herec a aj veľmi dobrý človek. Snažili sme sa spolupracovať a načúvať si aj herecky, aj ľudsky, a to je veľmi dôležité.
Zaujímalo by ma, či s pribúdajúcim vekom pociťujete zmenu v úlohách, ktoré vám ponúkajú...

Zaujímalo by ma, či s pribúdajúcim vekom pociťujete zmenu v úlohách, ktoré vám ponúkajú...
– Všetci starneme, a nedá sa predstierať, že som mladšia a to ani nechcem. Predpovedali mi, že budem hrať princezné a jemné dievčatá, pretože typovo sa na takéto úlohy hodím. Ale ľudia zabúdajú, že človek má aj iné rysy. (Úsmev.) Som Býk a po ockovi mám arabské korene a ich južanský oheň. Snažila som sa v sebe prebudiť aj tieto stránky a ukazovať ich. Čo sa týka rolí, rada mením kabáty, aby to bola pre mňa výzva, aby som sa niečo naučila nielen o ostatných, ale aj o sebe.