Jolana Fogašová (37): Nie som úzkostlivá matka

Operná speváčka Jolana Fogašová (37) si vychutnáva nielen postavy na javisku, ale aj úlohu matky. S manželom sa tešia z prvorodenej dcérky.

Umenie vo vašej rodine nie je cudzie. Mama je výtvarníčka, brat reštaurátor, otec však pracoval ako pilot. V čom ste sa podali na svojich rodičov?

– Nemaľujem obrazy ani porcelán ako mamička, ale o výtvarné umenie sa zaujímam a mám ho veľmi rada. Doteraz som však neskúšala maľovať, uvidíme, možno neskôr. Po otcovi som zdedila vzťah k šoférovaniu, keď môžem a čas mi to dovolí, cestujem autom. Rada si vychutnám aj rýchlu jazdu.

Vďaka otcovmu povolaniu ste dva roky strávili v Líbyi. Ako si spomínate na tie časy?

– Mala som jedenásť rokov. Otec tam pôsobil ako vojenský pilot, mamička bola v domácnosti a brat ostal doma, lebo už študoval na vysokej škole. Bolo mi za ním veľmi smutno, ale na toto obdobie si veľmi rada spomínam. Žili sme v krásnom meste Tripolis. Chodila som do školy pre české a slovenské deti, ktorá bola zriadená na veľvyslanectve. Boli to pre mňa dva roky prázdnin, lebo okrem školy som bola každý deň pri mori. Je to zvláštna krajina, má svoje čaro. Zvykla som si rýchlo a nemala som problém nájsť si nových kamarátov. Dokonca som sa tam zoznámila s dievčaťom Jankou. Aj po odchode z Líbye sme zostali v kontakte, navštevovali sme sa a dnes je mojou švagrinou. (smiech)

Pri výbere povolania ste nenasledovali rodičov, ale šli ste vlastnou cestou. Ešte pred skončením vysokej školy ste začali pôsobiť v zahraničí. Aká bola prvá zahraničná produkcia v rakúskom Bregenzi?

– Bol to obrovský skok. Až tam som si však uvedomila, akú vysokú úroveň má operný spev na VŠMU. Počas štúdia sme sa venovali nielen spevu, ale i pohybovej príprave a herectvu, čo je pre operného speváka veľmi dôležité. Na javisku som tak využila všetky vedomosti. Zistila som veľmi rýchlo, že v zahraničí ma nikto nebude vodiť za ručičku a venovať mi čas navyše len preto, že začínam. Musela som byť taká dobrá ako skúsení speváci, inak by so mnou neboli spokojní a mohli by namiesto mňa zavolať inú speváčku. Človek musí za seba zabojovať. Režisér so mnou nepotreboval niektoré veci vôbec riešiť, bola som výborne pripravená. Našťastie, nikdy som nebola veľká trémistka, čo mi tiež pomáhalo podať výborný výkon.

Viete si predstaviť, že by ste robili niečo iné? V ktorej oblasti by ste sa uplatnili?

– Keby som už nemohla spievať, asi by som sa vybrala pedagogickou cestou a skúsila by som učiť spev. Človek, ktorý roky stojí na javisku, by sa o svoje skúsenosti mal podeliť s mladšími. Ale nie každý vynikajúci umelec môže byť aj dobrým pedagógom.

Vďaka svojej práci ste precestovali takmer celý svet. Zvykli ste si na život v hoteloch či apartmánoch?

– Len čo ste na voľnej nohe a máte plný kalendár, nevyhnete sa neustálemu presúvaniu z hotela do hotela. Nie každý si na to dokáže zvyknúť, ale mne to našťastie nerobí problém. Už v detstve sme sa viackrát sťahovali a tiež mi to neprekážalo. Mám to asi v sebe. Zásadný rozdiel je však v tom, že kým ostatní chodia v lete na dovolenku do cudziny, ja som doma a vychutnávam si to. Takýto život ma však naučil aj väčšej samostatnosti. Spočiatku mi bolo smutno za rodinou, neskôr som si na to už zvykla. Pokiaľ však rodičia mohli, vždy za mnou prišli.

Pred viac ako troma rokmi ste sa vydali a dnes máte polročnú dcérku Alju Elissu. Ako riešite pracovné povinnosti v zahraničí teraz?

– Poľavila som v cestovaní, ale pred dvoma týždňami sme sa s celou rodinou vrátili z Milána, kde som dva mesiace spievala v La Scale. To bola moja prvá produkcia po pôrode. Keď som bola v divadle, manžel sa o dcérku vzorne staral. Je pre mňa veľkým šťastím vidieť ich spolu. Po narodení dcérky som si dala dva mesiace pauzu, ale potom som už začala postupne doma spievať, aby som nestratila kondíciu, hlasivky sa musia cvičiť. Manžel je teraz na rodičovskej dovolenke, takže môžeme chodiť všetci spolu. Dcérke sa chcem samozrejme venovať a vychovávať ju, preto na najbližšie obdobie som si vyberala krajiny, ktoré nie sú tak ďaleko. Veľa vystúpení budem mať v Prahe, ale i v Nemecku, vo Švajčiarsku a v Taliansku. Kým nebude malá chodiť do školy, myslím, že to nebude problém a budeme často cestovať všetci spolu.

Zmenilo vás materstvo? Patríte medzi úzkostlivé matky, alebo to s ničím nepreháňate?

– (smiech) Rozhodne som iná v tom, že všetky myšlienky a city sa upínajú na toho malého človiečika, ktorého mám doma. Samozrejme, že narodenie našej dcérky je to najkrajšie, čo môže byť, a všetko ostatné už beriem viac s nadhľadom. Pred pôrodom som si vzorne naštudovala knihy o bábätkách, ale nepatrím medzi mamičky, ktoré všetko sterilizujú a zakazujú, aby sa ich bábätka niekto dotýkal. Nepreháňam to, nie som až taká úzkostlivá mama. Dcérku zbožňujem a naplno si ju vychutnávam.

Jolana nepatrí medzi veľmi frekventované mená a Alju Elissu by sme márne hľadali v slovenskom kalendári. Kde ste sa inšpirovali?

Vyberali sme podľa toho, aby sa meno hodilo aj k priezvisku Bubnič. Alja sa nám páčila od začiatku. Všetci si však mysleli, že to určite bude Jolana. Do poslednej chvíle sme sa nevedeli rozhodnúť. Večer pred pôrodom sme si s manželom konečne povedali, že dcérka bude Alja Elissa, a ráno mi odtiekla plodová voda. Malá asi čakala na svoje meno. (smiech) Páčia sa mi mená, ktoré nie sú celkom bežné. Ešte sme sa však doma nerozhodli, kedy bude Alja oslavovať meniny, ale určite ju o nič neukrátime.

3 NAJ JOLANY FOGAŠOVEJ

Najprestížnejšia opera: – Je ich veľa, najväčšiu tradíciu má milánska La Scala.

Najpohodlnejšie oblečenie: – Večerné šaty.

Najobľúbenejšia domáca práca: – Žehlenie.