Kandráčovci odhalili intímne detaily zo svojho manželstva: Ako im to doma NAOZAJ funguje? EJHA!

– Ondrej: Ďakujeme, myslím si, že nie je dôvod sťažovať sa. Sme, chvalabohu, zdraví a to je dnes asi najpodstatnejšie.

– Erika: Ďakujeme pekne. V rámci možností sa máme dobre. Ako vraví Ondrej, sme zdraví a spolu, takže je všetko v poriadku.

– O: Nuž, zmena je to teda poriadna. Vďaka maličkej Márii sme hore už pomerne skoro. Po zobudení ostatných detí sa život dostáva do prevádzkového režimu. Manželka chystá raňajky, deti sa postupne pripájajú na Zoom a začína sa ďalší deň plný dištančných prekvapení. Popravde čakám na ich prestávku, aby som využil moment a dostal sa k počítaču. Je to jediná šanca, keď si viem pracovné povinnosti splniť aj ja. Poobede je toho času trošku viac. Buď sa pripravujeme na ďalší deň, alebo sa vyberieme na dvor trochu športovať.

– E: Náš bežný deň vyzerá teraz naozaj inak ako v období pred koronou. Nikto nikam neodchádza a väčšinu času trávime spoločne. Vytvorili sme si taký každodenný harmonogram a ten sa zvyčajne nemení. Ráno máme raňajky, deti si sadnú k počítačom. Cez prestávku pribehnú, dajú pusu Márii a niečím sa občerstvia. Poobede sa snažíme vyvetrať na čerstvom vzduchu a trošku sa venovať hudobným nástrojom. Popritom varím, pečiem, venujem sa Márii, upratujem, periem – asi ako väčšina mám na materskej.

– O: Moja manželka je skvelá kuchárka. Má vzťah aj k chlapským prácam, ako je napríklad starostlivosť o dom a záhradu. Dokáže zapojiť do deja aj naše deti. Mojou úlohou je na všetko dohliadať. (Úsmev.) Ale teraz vážne – v rámci možností sa snažím pomáhať aj ja. Priznám sa, že mi to nejde tak prirodzene ako jej. (Smiech.)

– E: Tým, že sme teraz všetci doma, je toho logicky trošku viac. Nejako to však zvládame. Keď každý pridá ruku k dielu, tak sa to dá zvládnuť lepšie.

– O: Nemajú na výber. Vždy je to síce o presviedčaní a dohováraní, ale máme jednu pomoc. Vymysleli sme papierovú tabuľu, kde sú napísané služby. Majú to čierne na bielom a nikto sa nemôže vyhovárať. Najhoršie je, keď príde rad na mňa. (Smiech.)

– E: Som prekvapená, ako také motivačné tabuľky fungujú. Čo je na papieri, to platí. (Úsmev.) Samozrejme, nie vždy sa im chce, no aspoň čiastočne sa nám darí zapojiť ich do chodu domácnosti.

– O: Vyrastal som v dedinskom prostredí. Prirodzene, roboty bolo v tom čase trochu viac. Popri škole to bolo aj večné dochádzanie modrým autobusom do neďalekých Lipian. Dochádzal som do vtedajšej ĽŠU na husle a teóriu. Až tam teda siahajú moje cestovateľské začiatky.

– E: Keď si spomínam na svoje detstvo, mám pocit, že my sme akosi prirodzene boli zapojení do domácich prác a všetkého okolo. Keďže vtedy neboli také elektronické vymoženosti, aké sú dnes, museli sme naozaj všetci pomáhať.

– O: Vysávanie. To neznášam dodnes. A umývanie riadu. Našťastie máme umývačku, čiže mám o jednu traumu menej. Keď sme však pri tom vysávaní, raz, keď som bol dieťa, som od zlosti položil hadicu od zapnutého vysávača do lavóra s vodou. Bol to teda poriadny skrat, dokonca ma aj odhodilo. Keďže to bol vysávač sovietskej výroby, ustál to a, našťastie, nezhorel, iba dymil. Podobal sa trochu na tie ruské rakety, mali podobný tvar.

– E: Nemala som rada utieranie riadu. S bratom sme mali dohodu – jeden umýva, druhý utiera. Ako si pamätám, stále sme sa pre to naťahovali.

– O: Toľko priestoru nemáme. (Smiech.) Bolo to spontánne. Eriku som vnímal už dlhé roky pred naším bližším zoznámením. Vtedy ma odmietala. Dodnes nechápem prečo. Vtedy som mal superhustý účes v tvare mikrofónu. Dokonca mi kamaráti hovorili, že vyzerám ako člen skupiny Boney M. Nosieval som havajské košele. Dokonca sme študovali na tej istej vysokej škole, aj keď Erika o pár ročníkov nižšie. Potom nás osud od seba nachvíľu odvial. Dokopy sme sa dali až po jednom z mojich koncertov v Červenom Kláštore.

– E: Ondrej už prezradil všetko. Akurát s tým odmietaním to trošku prehnal. Keďže mi priamo neprezradil, že som mu sympatická, tak to tak možno vyzeralo, že ho odmietam. (Úsmev.)

– O: Hneď ako som ju zbadal. (Úsmev.)

– O: Nedovolím si v tomto smere radiť alebo dávať nejaké návody. Máme úplne normálne manželstvo so zamračenými, ale hlavne slnečnými dňami. Dôležité však je, aby prevažovali tie slnečné. Recept, ako na to, každý už isto nájde.

– E: Myslím si, že recept na ideálne manželstvo neexistuje, tak ako neexistuje recept na ideálne jedlo. Každý sme iný a obľubujeme niečo iné. Dôležité je nájsť tie správne ingrediencie a namiešať ich naozaj veľmi starostlivo. Hlavne s láskou.

– O: Tak ja sa teda niekedy rozohniť viem. Erika je tým pokojnejším článkom. Našťastie.

– E: Neviem, či je to výhoda alebo nevýhoda, ale neviem sa veľmi hádať. A ak áno, vydržím sa zlostiť tak desať minút. No priznám sa, že sú situácie, keď to nezvládnem a vybuchnem. Vždy ma to potom mrzí.

– O: To bol jeden nádherný moment. Prišiel k nám človiečik, ktorý je naozaj nádherný. Myslím si, že deti ju prijali nad naše očakávania. Máriu zbožňujú a venujú sa jej. Dokonca prišla aj ponuka od Emky, ktorú zatiaľ musíme odmietnuť. Navrhla, aby sme iba ja s Erikou išli na víkend preč. O malú a Ondríka sa už postará Emka. Nuž, možno raz. (Úsmev.)

– E: Veľmi si priali malú sestričku. Máriu neskutočne ľúbia. Je úžasné vidieť ich, ako sa o ňu starajú, ako sa o ňu boja, tešia sa z nej, ako ju chcú rozosmiať. Je naozaj pravda, že láska sa nedelí, ale násobí. Sama na sebe to každý deň cítim čoraz viac.

– O: Emka (9) je od Ondríka (11) mladšia o dva roky. Je to jej veľký brat, ktorého zbožňuje a obdivuje. Myslím si, že je to vzájomné. Vytvorili si silné súrodenecké puto. Tak verím, že im to vydrží celý život. Samozrejme, sem-tam musím zvýšiť hlas, pretože nás vedia niekedy trochu potrápiť.

– O: Zvykne skoro vstávať a niekedy nás trochu potrápi aj počas noci. Nuž, bude to kaviarenský typ po otcovi. (Smiech.) Je však taká rozkošná, že jej je všetko odpustené. Jej čarovný úsmev s dvoma spodnými zúbkami je neodolateľný. Manželka sa smeje, že keby som tak zbožňoval aj ju, hneď by si objednala nejaký drahý šperk. Vždy jej však opakujem, že je šperkom sama osebe. (Úsmev.)

– E: Maruška je bábätko a tak to berieme. Má svoje potreby a musí ich nejakým spôsobom prejaviť. Aj plačom. Tým, že dojčím, v noci sa možno úplne doružova nevyspím, ale nie je to nič strašné. Je to také naše zlatíčko.

– O: Kombinácia priezviska Kandráčová a nejakého latinskoamerického mena by asi vyznela komicky. (Úsmev.) Moja aj Erikina babka boli Márie. Je to jedno z najkrajších slovenských mien. Keby sme žili vo Švédsku, tak by bola Alice, Freja alebo Astrid. Slovensko je súčasť našich sŕdc, preto som hrdý na všetko, čo ho charakterizuje, tradičné krstné mená nevynímajúc.

– E: Meno Mária som mala v hlave už veľmi dlho. Keď sa potvrdilo, že budeme mať dievčatko, tak meno bolo jasné.

– O: Pre mňa je to v prvom rade čestnosť. Od toho sa odvíja všetko ostatné. Obdivujem takisto ľudí, ktorí majú svoj názor bez ohľadu na to, čo im to v živote spôsobí.

– E: Veľmi sa budem tešiť, ak uvidím, že sme vychovali slušných a čestných ľudí s pevnými morálnymi zásadami. To si želám asi najviac.

– O: Tohtoročná príprava bude navonok odlišná než tie predošlé. Podstata Veľkej noci je však nemenná. Je to pre nás kresťanov najvýznamnejší sviatok plný nádeje, porozumenia a tolerancie.

– E: Máme obdobie pôstu a to je obdobie stíšenia sa a možno častejšieho rozjímania. V tejto situácii, ktorá tu momentálne panuje, je to pre mňa asi dvakrát také potrebné. Trošku si utriediť v hlave, čo je pre nás v živote podstatné.

– O: Hlboký duchovný rozmer. Práve v tomto čase sa snažíme deťom vysvetliť, že priamy prenos veľkonočných obradov nie je televízny seriál. Je to niečo hlbšie a reálne. Je to nádej, zmysel hodnôt, ktoré vyznávame.

– E: Pre nás kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom. Pre mňa je to každoročné prežívanie tajomstiev Veľkej noci. Uvedomenie si životných hodnôt a znovu vidieť cestu, ktorou sa vybrať.

– E: Počas veľkonočných sviatkov zvykneme navštevovať obrady v kostole. Tento rok to bude zrejme iné, no v našich srdciach sa nič nemení a podstata ostáva tá istá. Budem pripravovať tradičné veľkonočné pochúťky a verím, že všetko, čo bude možné, bude ako zvyčajne. Ozdobíme náš dom maľovanými vajíčkami, do vázy dáme bahniatka a dom bude voňať pečenými dobrotami.

– O: Samozrejme. Priniesli sme si ich zo svojich domovov. Zo svetskej stránky sa najviac teším na všetky tie dobroty, ktoré nám manželka pripraví. Z tých prozaických gastronomických pôžitkov spomeniem hlavne domácu hrudku (syr vyrobený z vajec a mlieka) a údeniny, ktoré nám pošle kamarát z mojej rodnej Krásnej Lúky. V poslednom čase na nás myslí tiež náš dobrý známy z Nových Zámkov. Tie maďarské špeciality chutia naozaj fantasticky.

– E: K tomu upečieme domácu bábovku, uvaríme šunku, vajíčka, cviklu.

– O: Pamätám sa na jednu oblievačku. V rámci uchovania starých tradícií som oblieval hlineným krčahom a vodou z nášho potoka. V zápale oblievania som ním švihol tak silno, že mi uško zostalo v ruke a krčah skončil na mojej spolužiačke. Našťastie mala iba jemnú modrinu. Povestné však boli večerné obchôdzky s chlapcami po dedine. Vždy sa spievalo a niekedy omylom namiesto veľkonočných zazneli vianočné piesne. (Smiech.)

– E: Keď som bola mladšia, priznám sa, že som tieto tradície veľmi neobľubovala. Teraz to dostáva iný rozmer, keď vidím Emku vyčkávajúcu na svojich oblievačov. Mne ostane jemné ošpliechanie, prípadne pokvapkanie parfumom, čo mi úplne vyhovuje.

– O: Bol by som nerád, keby tieto tradície vymizli. Urobím všetko pre ich etnografické zachovanie. (Úsmev.)

– O: Nech je Veľká noc synonymom nového, lepšieho života. Myslím si, že je tam ukryté všetko, po čom v tomto období túžime.

– E: Nech nám Veľká noc prinesie nádej a radosť. Veľmi by som si priala, aby sme sa naučili poznať, čo je v živote podstatné. Vážiť si seba i iných. Vzájomne sa rešpektovať a tolerovať. 

✔ Čo si na sebe navzájom najviac ceníte?

O: Na Erike si vážim hlavne jej cit a dar vytvoriť rodinné puto.

E: Ondrej mi imponuje presne tým, čo mne chýba. Sebavedomím a schopnosťou ísť vytrvalo za svojím snom.

✔ Čím si dokážete liezť na nervy?

O: Niečo by sa našlo. (Úsmev.) Hlavne nemám rád, keď ma Erika upozorňuje, že som opäť po sebe neumyl vaňu, rozlial olej alebo som nechal v chodbe na zábradlí oblečenie.

E: Presne to, na čo Ondreja upozorňujem. (Smiech.)