Vaneska je už v tínedžerskom veku, kedy to často vo vzťahu matiek a dcér iskrí. Aký vzťah máte medzi sebou?
Vaneska: Dobrý a kamarátsky. Maminu beriem ako svoju najlepšiu kamarátku. Zároveň je to úžasná mama, ktorá ma vie podporiť aj mi pomôcť, ak treba. Je mi oporou vo všetkom a vždy sa na ňu môžem spoľahnúť.
Karin: Vaneska je moja jediná dcéra a je samozrejmé, že sa snažím robiť všetko pre to, aby sa mala dobre. Aby jej nič nechýbalo napriek tomu, že nevyrastala v kompletnej pôvodnej rodine. Som rada, že je už taká veľkáčka a je mi parťáčkou v živote. Už to nie je dieťa, už je to slečna. Už mi môže robiť garde, pokecáme o všeličom a rozoberáme rôzne veci.
Aj sa na všetkom zhodnete?
K: Samozrejme, že sú veci, na ktorých sa nezhodneme. Napríklad, čo sa týka oblečenia, názorovo sme sa začali rozchádzať už keď mala päť rokov! Každé ráno sme riešili problém, čo si oblečie, lebo to, čo som jej vybrala, sa jej zväčša nepáčilo. Tak sme si na to našli systém. Veci sme si pripravili už večer a ráno sme to menili jedine v prípade extrémnej zmeny počasia.
V: A oblečenie je u nás ešte stále občas téma. Máme naň totiž úplne odlišné názory. Mamina sa síce oblieka dobre, ale nevie pochopiť, že tínedžeri sa dnes obliekajú úplne inak. Jej sa to neľúbi. Vždy, keď ideme nakupovať, ja ukážem na jednu vec, jej sa páči iná. Nezhodneme sa ani na farbách či strihoch. No už také tri roky to necháva na mne.
K: Ale ja som bola presne taká istá. Tiež som mame vysvetlila, že sa jej asi nebude páčiť, ak mi kúpi niečo, čo nebudem nosiť a bude mi to ležať v skrini.
V: Ale okrem oblečenie sa nezhodneme aj v iných veciach...
K: ...napríklad téma mobil. Vaneska by na ňom bola stále, no maminke sa to nepáči, však? (smiech)
Oblečenie ste teda vyriešili, takže, kvôli čomu teraz nastanú občas doma hádky?
V: Kvôli učeniu.
K: Áno. Opýtam sa: Čo ste mali na úlohu? - Neviem. - Akože nevieš, nebola si v škole? - Bola. - Tak akože nevieš, si nedávala pozor? - Dávala. - Tak volaj niekomu. - Nikto mi nedvíha... Potom čakáme dve hodiny, kým jej niekto pošle úlohy. Stokrát jej môžem napchať slovníček na zapisovanie úloh do tašky, nezapíše si to tam. A toto riešime asi od druhej triedy...
Úplný opak vás. Vy ste mali vždy všetko tip-top urobené, aj farebne zvýraznené...
K: Farebne si zvýrazňuje aj ona. Má zvýrazňovače každej farby.
V: Aj ma v škole volajú zvýrazňovačka. (smiech) Lenže ja si zvýrazňujem každé jedno slovo.
K: Na rozdiel odo mňa. Ja som mala farebné len nadpisy a podstatné veci, ona všetko! (smiech) Ja som bola pedant a moje zošity s poznámkami kolovali po škole aj keď som tam už nebola.
Čo predmety v škole, bavia Vanesku rovnaké, ako vás?
V: Mňa baví asi najviac angličtina. Chcela by som sa vedieť dobre dohovoriť v tomto jazyku. Vôbec mi nejde matika a hoci som v nemčine v lepšej skupine, ako jazyk sa mi nepáči. Fyzika či chémia mi nič nehovoria, a tie napríklad maminu bavili.
K: Nebavili, ale vedela som sa to naučiť.
V: No dobre, ale zaujímal ťa dejepis. Podľa mňa je to nuda.
K: Nie je, ale my sme mali perfektnú dejepisárku. Porozprávala nám aj veci, ktoré sme v učebniciach nenašli a človek mal hneď chuť vybrať sa pozrieť napríklad na hrad, o ktorom nám rozprávala nejaký príbehy... Ale je pravda, že angličtina ju baví. Veľa slovíčok vie z pesničiek, ktoré počúva. My sme kedysi také možnosti, ako hľadať si to na internete, nemali. Ruštinu som však kedysi vedela veľmi dobre. Dopisovala som si s jedným dievčaťom. Nedávno som našla aj listy, ktoré som si nanečisto písala, ale bola som prekvapená, že už poriadne neviem prečítať ani azbuku.
Ako sa potom rozchádzate v názoroch na budúcnosť?
V: Zatiaľ nijako, lebo ja ešte neviem, čím budem...
K: To som zase ja v jej veku už dávno vedela. Najskôr som chcela byť zverolekárka, no keď mi zomrel prvý škrečok, bolo jasné, že by som to robiť nemohla, lebo by som sa pri tomto povolaní musela stretávať s trápením zvierat aj so smrťou. A to by som ja, ako milovníčka zvierat, asi nezvládla. Potom som chcela byť zmrzlinárka, lebo som milovala zmrzlinu. No v desiatich rokoch som sa rozhodla pre herectvo a to ma drží doteraz. Je úžasné, keď sa dokážete uživiť tým, čo vás baví. Dopriala by som to aj Vaneske, aby sa našla v niečom, čo ju bude napĺňať a zároveň živiť.
V: Aj ja som už mala veľa typov, čím by som chcela byť. Napríklad pokladníčka, lebo som si myslela, že tie peniaze v kase im patria. (smiech) Uvažovala som aj o kariére tanečnice, no hoci ma to veľmi baví, je to ťažká drina a asi by som sa tým nevedela uživiť. Aby som prerazila ako speváčka, musela by som vedieť aj super po anglicky. Chvíľu som myslela, že budem právnička, ako teta. Rada riešim problémy a konfrontujem. (smiech) Rada totiž dokazujem, že mám pravdu a rada tiež niekoho obhajujem. Ale aj to ma omrzelo, ani neviem prečo. Chvíľu som chcela byť aj architektka, ale keď som pochopila, že k tomu treba matematiku a geometriu, tak to by asi tiež nešlo. (smiech) A či budem herečka, ako mamina, tiež neviem, hoci ma to celkom baví.
K: Vaneska sa na začiatku vždy pre niečo nadchne, ale potom z nej to nadšenie vyprchá. Zovšednie jej to a niečo nové zase prebije to staré. Asi ako u každého dieťaťa.
Máte teda z tých krúžkov, alebo hobby, niečo spoločné?
K: Z krúžkov asi spev a tanec. A tiež to, že nechala hudobný nástroj, čo mi je ľúto, lebo tri roky chodila na klavír. Ja som chodila na gitaru len pol roka. Chcela som aspoň u nej docieliť, aby pri hudobnom nástroji vydržala. Ale dala som jej podmienku, že keď nie klavír, tak aspoň spev, aby mala nejaké hudobné vzdelanie. Ona dramatický krúžok nenavštevovala. Ja na rozdiel od nej keď som mala desať rokov som sa sama vybrala na konkurz do dramatického krúžku a navštevovala divadlo Ludus.
V: Ale spev ma celkom baví, chodím naň už tri roky. No najviac ma baví tanec. Už deväť rokov a teraz chodím k Lacimu Strikovi.
K: No a spoločnú máme aj lásku k zvieratám. Ja som odjakživa nosila domov všetko túlavé, čo som našla. Robím to dodnes, ale už tak, že zanesiem zvieratko vyšetriť zverolekárovi, odblším, odparazitujem a nájdem mu nového majiteľa. Chodievame spolu aj do prírody, na lyžovačky, chaty, výlety, k vode, bicyklujeme... A začala so mnou už navštevovať moju kaderníčku, Soničku Mihaličkovú. Čo však ona nemá veľmi rada, sú ručné práce alebo varenie a pečenie.
V: Mňa to nebaví, je to pomalé, nejde mi to a ani ma to k tomu neťahá.
Podobáte sa podľa vás na seba fyzicky?
V: Veľa maminých kamarátov hovorí, že sa na ňu podobám. No tí, čo poznajú aj oca, hovoria, že sa podobám na neho. Tiež si to myslím. Mamina má napríklad užšiu tvár. Ja mám oválnejšiu, ako tato. Aj nos a oči mám podobné s ním.
K: To sedí, ale keď niekto vidí moje fotky z detstva a Vaneskine, povie, že je to moja kópia.
Nemáte problém sa jedna druhej ospravedlniť?
K: Ja nemám problém sa v živote ospravedlniť nikomu, keď som si vedomá svojej chyby. Vyžadujem to aj od druhých. Riadim sa heslom, že nemusíme byť všetci rovnako múdri, ale slušní áno..
V: Nemám problém sa ospravedlniť mamine, ale ak sa musím ospravedlniť napríklad v škole za niečo čo som neurobila a teda nevidím na to dôvod, síce to urobím, lebo musím, no je to z donútenia, a tak to aj vyznie.
Čo téma chlapi a vkus na nich?
V: Zatiaľ nijako...
K: Tak napríklad na hercoch sa celkom zhodneme, ale každá už máme svoju kategóriu... (smiech)
Čiže nie je problém vybrať spoločný film?
K: Nie, ja poviem na čo ideme a na to ideme! (smiech)
V: (smiech) Presne tak!
Máte pred sebou tajomstvá, alebo si hovoríte všetko?
K: Určite máme aj svoje tajomstvá, ale dôležité veci si povieme a spolu ich aj riešime.
Chute máte rovnaké?
K: Varím veci, ktoré som ja ľúbila, takže 90 % jedál ľúbi aj Vaneska. Palacinky, perkelt, parené buchty... čo jej nechutí a ja to ľúbim, sú rezne. Ona zje len na prírodno, v trojobale nie. Ani zmrzlinu neľúbi, ja áno. Ja milujem špenát, ona vyje len zemiakové krokety, čo k nemu robievam.
Prezradili o sebe!
Čo vám na sebe vadí?
V: Nič. Možno, že mám jedno oko väčšie, ako druhé. (smiech)
K: Nedochvíľnosť. Obe ten čas neberieme akosi striktne. (smiech)
Čo sa vám vybaví pri slove dcéra a čo pri slove mama?
K: Dcéra – láska.
V: Mamina – moje všetko.
Ako sa vidíte navzájom?
K: Vanesku vidím ako spoločenského veselého človeka, ktorý má rád ľudí. Je dobrosrdečná. Možno na vkus viacerých moc temperamentná, no ak sa tá energia správne nasmeruje, bude to pre ňu prospešné. A je veľmi citlivá, empatická a má svoj názor.
V: Mamina je tiež veľmi veselá a spoločenská a tiež cieľavedomá. Aj v tomto sa ňou inšpirujem.
